Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-113-2013.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci žalobcu Ing. V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. E., ulica K.. B. X, zastúpeného AK Vaľo & Partners, s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO 36 868 434, proti žalovanému I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, AK so sídlom Floriánova 2, Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 6C 36/2004-672 z 11.4.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podrobil operácii - plastiky perforácie priehradky nosa dňa 18.2.2004 v Leteckej vojenskej nemocnici v T.. Týmto zákrokom bol riešený pooperačný dôsledok prvotnej operácie, ktorá bola realizovaná v roku 1999 v Nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v G.. Tento dôsledok nastal v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú utrpel a pri ktorej medzi iný mal poškodenú aj nosovú priehradku. Pred dopravnou nehodu problémy s dýchaním nemal. Bolo vypracované bodové ohodnotenie bolestného žalobcu, ktoré súviselo s týmto operačným zákrokom na celkovú sumu 75 bodov, čo predstavovalo vo finančnom vyčíslený 74,69 eur. Táto suma bola priznaná žalobcovi v skoršom rozhodnutí súdu prvého stupňa 6C 36/2004-397 z 22.4.2008. V dôsledku odvolania žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1Co 121/2008 z 14.9.2009 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu škody titulom bolestného nad sumu 74,69 eur do sumy 149.372,63 eur, rovnako ako aj vo výroku o trovách konania, trovách štátu, súdnom poplatku. Následne v konaní vypočul súd prvého stupňa svedkyňu Ing. N. E. a bol vypracovaný znalecký posudok č. 4/2012 znalcom MUDr. L. B. PhD.. Znalec špecifikoval operačný zákrok, ktorého sa podrobil žalobca a náročnosť výkonu klasifikoval ako stredne ťažký operačný výkon. Operačný výkon bol vykonaný štandardne s tým, že rekonštrukčné operačné výkony nosovej priehradky majú v celosvetovom meradle úspešnosť len pod 50%. Neúspech súvisí s operačným terénom, operačné pole je zle priehľadné, sliznica v okolí perforácie je krehká, krvácajúca a atrofovaná. Tieto skutočnosti žalobcovi boli známe, keďže o nich bol aj informovaný s upozornením, že výsledok operácie nedá jednoznačne zaručiť. Pooperačné obdobie u žalobcu bolo štandardné, do dňa prepustenia nevznikli žiadne mimoriadne situácie ani komplikácie. Po operácii mu bola naordinovaná primeraná dávka analgetík, počas hospitalizácie sa na neprimeranú bolesť nesťažoval. Operačné krvácanie, ktoré vzniklo po operácii je častou a nie neobyčajnou operačnou komplikáciou. Keďže v súvislosti s týmto krvácaním
nevyhľadal žalobca ošetrenie priamo v mieste svojho bydliska, ale vycestoval až do T., bolo možné dospieť k záveru, že nešlo o krvácavý stav, ktorý by život ohrozoval. K príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a lekárskym výkonom vo forme reoperácie nosovej priehradky sa znalec vyjadril, že súvislosť je takmer 100%-tná, keďže sa nezachovala všetka dokumentácia súvisiaca s pôvodnou operáciou na oddelení v G.. Pokiaľ sa sťažuje žalobca na opuch sliznice dolných mušlí, tento nemá úrazový pôvod a skôr vznikol z dôvodu reflexného nadmerného používania nosných kvapiek, prípadne môže mať alergický pôvod. Bodové hodnotenie považoval pribraný znalec za správne a hodnotil poškodenie ako znepríjemňujúce život, ale nie však znetvorujúce alebo devastujúce alebo obmedzujúce život žalobcu v bežných životných či pracovných činnostiach. Záverom tiež konštatoval súd prvého stupňa, že znalec pri výsluchu vo veci samej uviedol, že subjektívne popisovanie problémov žalobcu s objektívnym nálezom nekoreluje. Konštatoval, že operačný výkon bol štandardný, nevznikli žiadne mimoriadne okolnosti a niet na to oproti vo vykonanom dokazovaní, preto nárok žalobcu nad sumu 74,69 eur zamietol.
Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že z jeho pohľadu je rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný, vytrhnutý z kontextu stanovenia nárokov na zvýšenie bolesteného podľa právoplatného rozsudku v konaní 13C 167/99. V tomto rozhodnutí bolo bolestné žalobcovi zvýšené o 30-násobok základného bodového ohodnotenia a súd prvého stupňa aj v tomto konaní mal vychádzať z ustálenia zvýšenia bolestného ako škody na zdraví žalobcu z rozsudku 13C 167/99. Keďže poškodenie zdravia žalobcu pozostávalo z nespočetných zradení, vrátane zranenia nosa, i celková vytrpená bolesť do ktorej spadala i bolesť po absolvovaní nosnej prepášky bola mnoho násobne väčšia oproti bolesti len za operáciu nosa. Preto bolo potrebné sa zaoberať celkovým komplexom týchto problém a nárok žalobcu minimálne vo výške 30-násobku žalobcovi priznať. Bola by to suma 2.240,70 eur. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu 2Co 367/2001 Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo rozhodované o odvolaní v rozsudku 13C 167/99. V tomto rozhodnutí poukázal hlavne na str. 10 a 11, kde sa konštatuje, že odškodnenie bolesti spočíva v tom, že každé poranenie, ktoré privedie bolesť je všeobecne záväzným právnym predpisom obodované určitým počtom bodov v závislosti od závažnosti poškodenia na zdraví. Je pochopiteľné, že v súvislosti s poškodením zdravia poškodený pociťuje bolesť. Súd však môže, pokiaľ sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odškodnenie podľa bodového sadzobníka v závislosti od hodnoty bodu primerane zvýšiť. Za stavu, keď žalovaný uvedený nárok a priznanú sumu bolestného nenamietajú, prvostupňový súd v tomto prípade zvýšil odškodnenie za bolesť a za dôvod hodný osobitného zreteľa, považuje rozsah a intenzitu zranení žalobcu, ktorý utrpel v dôsledku dopravnej nehody, a to tým, že väčší počet zranení na viacerých miestach tela spôsobujú u pacienta kumuláciu bolesti. Žalobca poukázal zároveň v svojom odvolaní na to, že nárok na bolestné je zodpovednostným nárokom satisfakčnej povahy. Zadosťučinenie za bolesť musí byť primerané povahe ujmy na zdraví a priebehu liečenia. Primeranosťou sa pritom rozumie primeranosť vo vzťahu k vytrpenej bolesti, k intenzite a trvaniu bolesti nie k iným okolnostiam. Právny predpis len rámcovo stanovil predpoklady pre vznik nároku na základné bolestné a poskytol súčasne možnosť na jeho zvýšenie celkom mimoriadnych prípadoch, ktoré sú prípadmi hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa nevyhodnotil výsluch súdneho znalca JUDr. L. B. Phd. dňa 11.4.2013. Uviedol, že odpoveď na otázku, či je zdravotný stav nemenný, alebo či je možné predpokladať zlepšenie uviedol, že vidí to tak na 50%. Zároveň uviedol, že je ťažko povedať, či ide o komplikáciu z úrazu, alebo v minulosti bol žalobca alergik. To však môže nato vplývať. Pokiaľ ide o návykovú nádchu, táto mohla vzniknúť z viacerých faktorov a to je jednal nadmerné používanie nosových kvapiek, úrazový dej, ale aj alergia. Prvostupňový súd porušil platné Slovenské hmotné právo a zároveň tiež právo zakotvené v Ústave SR v čl. 15 a 46 a tiež Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím publikovaný pod číslom 317/2010 Z. z.. Na základe toho aj Slovenská republika pristúpila k prijatiu dohovoru a z neho vyplýva, že je potrebné zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup ku spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj s poskytnutím procesných a veku primeraných úprav. Uľahčiť im účinné plnenie ich úloh, priamych a nepriamych účastníkov, vrátane svedkov vo všetkých súdnych konaniach, vo fáze vyšetrovania a predbežného konania. Súd prvého stupňa odmietol vykonať ďalšie navrhované dôkazy a tým odňal zákonným spôsobom žalobca konať pred súdom a porušil i jeho medzinárodné právo ako prístup k spravodlivosti. Súd prvého stupňa sa vôbec neoboznámil s obsahom súdneho spisu 13C 167/99 Okresného súdu v Prešove, v ktorom bolo stanovené jednoznačne aplikačné pravidlo pre posudzovanie zvýšenia bolestného. V kontinuite s ujmou na zdraví nie je možné vytrpenú bolesť pri jednotlivých lekárskych operáciách na reparovania poškodeného zdravotného stavu žalobcu posudzovať osobitne.
To znamená, nie je možné jednu vytrpenú bolesť oceniť nižšou náhradu škody a inú posudzovať inou náhradou škody. Práve to by znamenalo ujmu pre žalobcu ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v súvislosti s už spomenutým medzinárodným dohovorom. V konečnom dôsledku aj súdny znalec MUDr. L. B. Phd. potvrdil, že svojim spôsobom vytrpená bolesť bola neefektívna a zbytočná len preto, že slovenská medicína nie je schopná takéto poškodenia na zdraví plnohodnotne konvalidovať. Preto by bolo v rozpore, aby súd neschopnosť slovenského zdravotníctva vykladal v neprospech žalobcu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo i porušenie aplikačného pravidla podľa § 3 ods. 1 OZ. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, aby bolo priznaných titulom náhrady škody na bolestnom žalobcovi nad sumu 74,69 eur suma 2.240,70 eur, resp. 149.372,63 eur alebo, aby bola vec zrušená a vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Vyjadril sa k odvolaniu žalobcu vedľajší účastník, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa vo veci riadne vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a vec aj správne právne posúdil v zmysle platnej v tom čase právnej úpravy, vyhlášky č. 32/65 Zb., konkrétne § 7 ods. 3. V priebehu konania vykonal aj rozsiahle a objektívne dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania. Z tohto vyplynulo, že žiaden dôvod osobitného zreteľ, ktorý by odôvodňoval postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. nebol zistený. V náleze z rehospitalizácie po uvedenom zákroku nebolo zistené nič mimoriadne, urgentné a život ohrozujúce. Pokiaľ žalobca poukázal na skoršie rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, č.k. 13C 167/99, z ktorého mal vychádzať súd prvého stupňa aj v tomto prípade a priznať minimálne 30- násobok základného bodového ohodnotenia titulom bolestného, nemožno súhlasiť s takýmto názorom žalobcu. Aj keď predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody titulom bolestného, v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou v roku 1998, nepochybne ide o novo vytrpenú bolesť, ktorej rozsah a intenzita nie je totožná s rozsahom a intenzitu bolesti, ktorou trpel žalobca bezprostredne po úraze v čase, kedy skutočne utrpel mnohopočetné zranenia. Z toho dôvodu nemožno automaticky vychádzať zo záveru o 30-násobku nároku za výšenie bolestného. Ani doplňujúcim výsluchom znalca MUDr. B. PhD. nevyšli najavo nijaké mimoriadne okolnosti. Rovnako nie je zrejme, z čoho vychádza žalobca ak tvrdí, že prvostupňový súd porušil hmotné právo a dokonca i základné práva žalobca garantované Ústavou SR a tiež dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako nemožno súhlasiť s tým, že súd prvého stupňa nerešpektoval procesné práva žalobcu, že nedošlo v priebehu dokazovania k oboznámeniu sa s obsahom súdneho spisu 13C 167/99, v dôsledku čoho byť porušené aplikačné pravidlo a záväzne stanovený spôsobom a výška minimálneho zvýšenia pri škode na zdraví. Opakovane uviedol, že išlo o bolesť, ktorá súvisela s operáciu nosovej prepášky z 18.2.2004 a súvislosť s predošlými nárokmi z pred šiestich rokov s tým nemajú žiaden súvis. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania prebehli početné konania vo veci náhrady škody z predmetnej dopravnej nehody, kde žalobca nenáležitou argumentáciu sa snaží presvedčiť súd o dôvodnosti svojich nárokov a možno aj konštatovať, že akýmikoľvek prostriedkami irelevantnej právnej argumentácie sa snaží dosiahnuť priaznivé rozhodnutie súdu. Rovnako nemožno súhlasiť so záverom, kde žalobca viniac neschopnosť slovenského zdravotníctva, považuje potom výklad v svoj neprospech dôvodiac s dobrými mravmi.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie vo veci a konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade ustanovením § 212 ods. 1, 2, O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého zistil dostatočne skutkový stav a na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu prijal aj správny právny záver. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa §7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb., účinnej v čase rozhodovania o nároku žalobcu, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu jednotlivo. Ako vyplýva z odvolania žalobcu prvou odvolacou námietkou je okolnosť oboznámenia sa súdu prvého stupňa s predošlým rozhodnutím o nároku žalobcu, ktoré vydal Okresný súd v Prešove pod sp. zn. 13C 167/1999. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa aj v tejto veci mal vychádzať z tam ustáleného zvýšenia základného bodového ohodnotenia pokiaľ išlo o nárok žalobcu vo vzťahu k bolestnému.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto konaní predmetom nároku žalobcu je bolestné, ktoré utrpel v súvislosti s reoperáciou priehradky nosa, ktorá sa uskutočnila 18.2.2004. Z vykonaného dokazovania, zo znaleckého posudku a z priložených listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca vo vzťahu k svojmu nároku (zdravotnej dokumentácie) vyplýva, že táto operácia sa udiala s odstupom času ako reoperácia pôvodného operačného zákroku, ktorému sa podrobil žalobca v nemocnici s poliklinikou I. S. O.. Táto okolnosť nebola nijakým spôsobnom pochybná, jasne preukázaná. Rovnako aj vydané rozhodnutie o výške bolestného obsahuje položky a bodové ohodnotenie súvisiaci s touto operáciou. Na tejto okolnosti nič nemení skutočnosť, že ide o reoperáciu pôvodnej operácie nosnej priehradky, ktorá súvisela s dopravnou nehodou, ktorá utrpel žalobca ešte v roku 1998.
Preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí argumentácia automatického prevzatia mimoriadneho zvýšenia bolestného u žalobcu s poukazom na skoršie rozhodnutie o nárokoch, ktoré súviseli s operačnými zákrokmi bezprostredne po dopravnej nehode. V tom to zmysle je možné sa stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, ale aj s vyjadrením vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu, že tento argument žalobcu neobstojí. Bolestné bolo vyčíslené ako nárok osobitný, ktorý vznikol ako nárok nový u žalobcu po operácii z 18.2.2004 a tento operačný zákrok bol vykonávaný po riadnom poučení pacienta, čo potvrdil samotný žalobca i vypočutá svedkyňa Ing. E.. K tomuto existujú aj listinné dôkazy. Pokiaľ ide o výšku bolestného a následný znalecký posudok MUDr. L. B. PhD., z tohto vyplýva, že pokiaľ išlo o samotné bodové hodnotenie bolestného zodpovedalo operačnému zákroku a to vo vzťahu k utrpenej bolesti pri samotnej reoperácii i následnému pooperačnému vývoju, t.z. jeho liečbe a stave, ktorá vyplýva zo zdravotnej dokumentácie Leteckej vojenskej nemocnice v T..
Žalobca pri svojom nároku žiadal zvýšenie základného bodového ohodnotenia, ktoré predstavovala suma 74,60 eur až na 149 372,63 eur, čo je 2000-násobok základného bodového ohodnotenia. V skoršom rozhodnutí odvolací súd poukazoval na to, že takáto požiadavka zo strany žalobcu je neprimeraná a k zrušeniu skoršieho rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo len preto, aby sa dôsledne zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pri prípadnom zvýšení bolestného, ktoré bolo predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa dôsledne rešpektoval pokyn odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie, vypočul svedkyňu a pribral do konania znalca, následne ho aj ústne za účasti účastníkov konania a právneho zástupcu vypočul priamo na pojednávaní. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa aj prijal správny právny záver, že neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby bolo možné vyhovieť nároku žalobcu na zvýšenie bolestného ak aj nie vo výške 2000-násobku ani vo výške 30-násobku. V tomto smere je potrebné konštatovať, že operačný zákrok, ktorému sa podrobil žalobca bolo nutné posudzovať už pokiaľ išlo o nárok na bolestné ako osobitný samostatný nárok bez ohľadu na ujmu a bolesť, ktorú vytrpel žalobca pri predošlých zákrokoch bezprostredne po dopravnej nehody, resp. následne. Pribratý znalec sa zaoberal podrobne postupnými krokmi, ktoré predchádzali operačnému zákroku, t. z. riadnemu poučeniu, vysvetleniu v čom pozostáva zákrok, čo pacient očakáva, aké môžu byť vyhliadky úspešnosti tejto reoperácie nie len z hľadiska záverov, alebo poznatkov na Slovensku, ale aj celosvetových štatistík. Následne sa tiež zaoberal priebehom operácie, stavom pacienta, teda žalobcu po operácii, dĺžkou hospitalizácie, zaznamenanými subjektívnymi, ale aj objektívnymi zisteniami po operácii a z toho odpovedal na otázky súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o zohľadnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rovnako sa vyjadril aj k tomu, že žalobca opakovane navštívil odborné pracovisko v T. po začatom krvácaní už v domácom prostredí a to v tom zmysle, že ani táto okolnosť nie je ničím mimoriadnym. Vyjadril sa aj k popisovaniu stavu vo vzťahu k uvedenému problému zo strany žalobcu a porovnal ich s objektívnymi závermi, ktoré prijali lekári po operácii, po prepustení žalobcu z hospitalizácie a následnej návštevu žalobcu v dôsledku krvácania z nosa. Rovnako
sa vyjadril aj k obťažiam, ktoré popisoval žalobca po tom, čo absolvoval túto operáciu až do času, kedy vykonal znalec vyšetreniu a žalobcu v dôsledku vypracovaného znaleckého posudku.
Odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky vo vzťahu k nedôslednému sa oboznámeniu súdom prvého stupňa s predošlými rozhodnutiami o nároku žalobcu a otázke vytrpenej bolesti a dôvodom hodným osobitného zreteľa možno prijať záver, že tieto námietky vo svetle vykonaného dokazovania a právneho posúdenia zo strany súdu prvého stupňa neboli dôvodné. Z obsahu doterajšieho konania vyplýva, že súd prvého stupňa mal k dispozícii spis OS Prešov 13C 167/99.
Pokiaľ ide o situáciu, resp. pocity žalobcu v súčasnej dobe, ktoré podľa jeho názoru ho nútia používať nadmerné množstvo kvapiek, táto okolnosť s nárokom na bolestné, ktoré si uplatnil žalobca v konaní, nemá žiaden súvis a tento nárok, resp. takéto opísanie okolnosti návykovej nádchy nezodpovedajú nároku na vyplatenie bolestného. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa dôsledného držiavania Ústavy SR ale aj Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím č. 317/2010, odvolaciemu súdu je známi tak čl. 15 ako aj 46 Ústavy SR, ale tiež čl. 5 citovaného dohovoru. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd nezistil porušenia ani jedného z ustanovení tohto dohovoru, či už ide o právo na život, rovnosť pred zákonom, resp. prístup k spravodlivosti (čl. 10, 12 a 13 dohovoru). V priebehu konania žalobca bol právne zastúpený advokátom, ktorý disponuje advokátskou licenciou bránil záujmy, nároky svojho klienta. V konečnom dôsledku právny zástupca poskytol takého právne služby pre žalobcu už aj v minulosti a možno konštatovať, že kvalifikovaným právnym zastúpením boli naplnené všetky články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, keďže právny zástupca postupoval so znalosťou veci.Preto ani táto odvolacia námietka zo strany žalobcu neobstojí.
Vo vzťahu k úspechom prípadným zavineniam slovenského zdravotníctva pri operácii nosovej priehradky u žalobcu, neboli preukázané takého okolnosti, znalec sa podrobne vyjadril k tomu, že reoperácia má súvisí s pôvodnou operáciou, uviedol tiež o akú operáciu ide, v akom prostredí sa nachádza. Rovnako uviedol, že bol pacient - žalobca upozornený na úspešnosť takéhoto zákroku. Preto nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu, že podstúpil bolestivý operačný zákrok bez výsledku, keďže o tomto zákroku bol riadne poučený a bolesť, ktorú vytrpel bola v súlade s vlastnými právnymi predpismi ohodnotená.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa nevykonal ďalšie navrhované dôkazy ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 11.4.2013, kedy bol vyzvaný súdom prvého stupňa, či má návrhy na ďalšie dokazovanie uviedol, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemá.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že mimoriadne zvýšenie bolestného predpokladá, že nastali okolnosti osobitného zreteľa. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť tak vždy posudzoval predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré tvoria prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. Takéto okolnosti v priebehu konania preukázané neboli.
Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne až po rozhodnutí vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. rovnako bude úlohou súdu prvého stupňa v záverečnom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.