Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/146/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: J. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXX, bývajúci v P., I.. N.. P. XX, proti žalovanému: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 12.09.2012 č. k. -140 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21.03.2013 č. k. -165 vo výške 70,- eur mesačne, a to počnúc dňom 01.07.2013.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa náhrada pomernej časti trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 04.12.2013 žalobca žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči žalovanému s účinnosťou od 01.06.2013 určenú rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 16.03.2011 sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21.03.2013 sp. zn. .

Odôvodnil ju tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 13.07.2010 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.03.2011 sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 12.09.2012 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.03.2013 sp. zn. bol zaviazaný prispievať na výživu žalovaného. Vyživovaciu povinnosť k žalovanému si plnil počas 3 rokov štandardnej dĺžky vysokoškolského štúdia na Technickej univerzite vo Zvolene v I. stupni „priemyselné inžinierstvo (Bc)“ so začiatkom v akademickom roku 2010/2011 a s koncom v akademickom roku 2012/2013. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal, že pokračuje v II. stupni vysokoškolského štúdia na Technickej univerzite vo Zvolene došlo k podstatnej zmene pomerov u žalovaného odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia, podľa ktorého mu bol povinný platiť výživné.

Žalobca vo svojom podaní z 10.02.2014, doručenom súdu 12.02.2014, uviedol, že v potvrdení o štúdiu z 06.09.2010 je uvedené, že žalovaný je v akademickom roku 2010/2011 študentom 1. ročníka bakalárskeho študijného programu B-P1 Priemyselné inžinierstvo (Bc.), forma štúdia denná so štandardnou dĺžkou štúdia v rokoch: 3. V potvrdení o štúdiu zo 04.09.2013 je uvedené, že žalovaný je v akademickom roku 2013/2014 študentom 1. ročníka bakalárskeho študijného programu priemyselné inžinierstvo (Bc.) forma štúdia denná so štandardnou dĺžkou štúdia v rokoch: 3. Poukázal na dôkazy

nachádzajúce sa v spise , preukazujúce príjmy žalovaného zo závislej činnosti, ktoré úmyselne zatajili s matkou tak v konaní - zníženie výživného pre maloleté deti od 01.07.2007, nakoľko sa dňa XX.XX.XXXX narodila jeho dcéra C. N., ako aj v konaní . Žalovaný bol zamestnaný od 19.01.2007 a popri mzde ako študent TU vo Zvolene poberal od 01.09.2010 aj štipendium vo výške 260,- eur mesačne. V spise je na odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín č. 2014/13209 z 13.01.2014, v ktorej je uvedené, že prídavok na dieťa J. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý poberala matka X. N., je od 01.09.2013 odňatý z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. Žalovaný hrubo porušil dobré mravy a spôsobil mu škodu a nemajetkovú ujmu. Dňom 31.05.2013 mu skončil pracovný pomer s ENVIROPOL s. r. o. z organizačných dôvodov. Od 01.06.2013 je nezamestnaný. Od 03.06.2013 bol práceneschopný do 30.09.2013. Od 01.10.2013 je ÚPSVaR Dolný Kubín zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. U žalovaného došlo k podstatnej zmene pomerov. Žalovaný prekročil štandardnú dĺžku štúdia, nakoľko bol študentom 1. až 3. ročníka bakalárskeho študijného programu priemyselné inžinierstvo (Bc.) na TU vo Zvolene v akademických rokoch 2010/2011 až 2012/2013 s koncom štúdia v mesiaci máj 2013.

Žalobca na pojednávaní 23.04.2014 vypovedal, že je od 01.06.2013 nezamestnaný. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa spoločnosti ENVIROPOL s. r. o., skončil z organizačných dôvodov výpoveďou zamestnávateľa. Dostal aj odstupné, ale toto celé mu zobral exekútor. Na úrad práce sa zaevidoval od 01.10.2013. Predtým bol až do 01.10.2013 práceneschopný. Do dnešného dňa nie je zamestnaný. Manželka sa zamestnala hneď po tom, ako jej skončila rodičovská dovolenka.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe podanom na súd 15.01.2014 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť s tým, že tvrdenie žalobcu, že došlo u neho k podstatnej zmene pomerov sa nezakladá na pravde, ale len v jeho vlastnom presvedčení, ktoré ničím nedoložil. Nakoľko nie je s ním v žiadnom kontakte, nemá dostatok informácií z jeho súkromného a osobného života. Žalobca neustále podniká kroky voči jeho osobe, aby mu neustále len škodil (napr. nekonečné súdne pojednávania podané žalobcom, oznámenia na jeho osobu na polícii - žiaľ ukončené nie v jeho prospech). Nakoľko študuje na technickej univerzite, kde štúdium je veľmi náročné, čoho si je žalobca vedomý, ale mu to vôbec neuľahčuje. Práve naopak, vedome ho zaťažuje jeho nezmyselnými podaniami na súdoch a polícii. V súčasnosti študuje dennou formou v medziročníku TU Zvolen, čo dokladoval potvrdením. Po absolvovaní bude ďalej pokračovať dennou formou v 4. ročníku vysokoškolského štúdia - inžinierskeho.

Zástupkyňa žalovaného v ďalšom konaní potvrdila, že od septembra 2013 jej bolo pozastavené vyplácanie prídavkov na dieťa na žalovaného, ale od 01.02.2014 sú jej prídavky znova vyplácané v súvislosti so zmenou zákona. Žalovaný v súvislosti s týmto medziročníkom zaplatil školné vo výške 800,- eur, pričom jeho žiadosti o odpustenie, resp. zníženie tohto školného nebolo vyhovené. Podľa jej informácií od spolupracovníkov žalobcu, skutočným dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru v spoločnosti ENVIROPOL s. r. o. bolo to, že tento bol veľmi často na OČR so svojimi maloletými deťmi z terajšieho manželstva, hoci mal doma svoju manželku, ktorá s týmito deťmi doma mohla byť. Po skončení pracovného pomeru k 01.06.2013 bol PN s takou zvláštnou diagnózou a až od októbra 2013 sa žalobca zaevidoval na úrade práce. Pozná žalobcu a jeho ťahy, však s ním niekoľko rokov žila aj s tými jeho PN-kami. Ak má mať náklady 400,- eur na prenájom, má platiť poistky, určite musí mať nejaký príjem - čierny príjem, z ktorého to všetko dokáže vyfinancovať. Dcéra L. teraz študuje v 2. ročníku na bilingválnom Evanjelickom lýceu v Bratislave s vyučovacím jazykom anglickým, kde zatiaľ študuje veľmi dobre. Žalovaný si preto našiel prácu v stavebnej firme, lebo v súvislosti s opakovaním ročníka musel zaplatiť školné, aby mal na jeho zaplatenie a vôbec, aby mal možnosť ďalej študovať.

Žalovaný na pojednávaní 24.03.2014 vypovedal, že momentálne študuje v medziročníku, v ktorom je teraz formálne vedený ako v 2. ročníku bakalárskeho štúdia. Musel zanechať štúdium po tom, ako neurobil jednu skúšku - výrobné technológie 2. Okrem tejto skúšky mu už ostávalo urobiť len bakalársku prácu, ktorú má už rozpísanú. Keď takto dopadol, tak sa bol informovať na študijnom oddelení, kde mu povedali, že musí kvázi zanechať štúdium, urobiť prijímačky znova do 1. ročníka, čo bolo len formálne, lebo len si podal prihlášku a hneď bol prijatý a začal proces uznávania tých predmetov z pôvodného bakalárskeho štúdia, ktoré úspešne vykonal. Uznali mu všetky skúšky z prvého ročníka, z druhého ročníka mu neuznali len zo zimného semestra skúšku časti strojov 1 a z 3. ročníka z tých skúšok, ktoré

urobil, mu neuznali skúšku časti strojov 2, ktorú mal v letnom semestri. Neuznali mu tie skúšky, ktoré mal na „E“ - najnižší stupeň pre vyhovel. Teraz v zimnom semestri urobil na „D“ skúšku časti strojov 2. V letnom semestri by mal absolvovať skúšku časti strojov 1, ktorú nemohol robiť v zimnom semestri, lebo je to skúška z letného semestra a tiež tú skúšku, ktorú neurobil - výroba technológií 2 + bakalárska práca. Teraz má skrátený letný semester na 9 týždňov a zhruba od 2. aprílového týždňa budú mať skúškové obdobie. Zatiaľ ešte nemajú vypísané termíny skúšok. Školu teraz máva len v utorok a v stredu, inak je doma. Za internát mesačne platí 58,- eur a strava raňajky, obed a večera ho stojí denne cca 4,- eurá. Stravuje sa v menze. Na študijnom oddelení ho informovali, že nakoľko opakuje ročník a prekročil štandardnú dĺžku štúdia, tak nemá nárok na štipendium a preto oň ani nepožiadal. Má vedený pracovný pomer v spoločnosti Miba, kde však už dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť a kde mal naposledy výplatu v mesiaci jún 2013. Od polky augusta pracuje ako pomocný robotník v spoločnosti Hastra, s. r. o., Žilina, kde robí podľa toho, koľko môže z časového hľadiska popri štúdiu a kde zarába 2,50 eura/ h. Pri výbere vysokej školy si zvolil náročné štúdium tak, aby hneď po skončení školy našiel pracovné uplatnenie. Ak ho úspešne absolvuje, mohol by sa zamestnať napríklad v spoločnosti Miba. Chcel by po ukončení bakalárskeho štúdia pokračovať v inžinierskom štúdiu, ale zrejme popri zamestnaní, ak to bude možné. Na vysokú školu išiel zo súkromnej odbornej školy podnikania, čo mal potom sťažené na vysokej škole pri takých predmetoch, ako je fyzika. Oproti priemyslovkárom mal nevýhodu v tom, že neabsolvoval technické kreslenie. Do odboru, v ktorom študuje, ich nastúpilo do 1. ročníka 130 a v riadnom termíne jún 2013 skončili 19-ti. Do 3. ročníka sa na ich odbor zapísali asi 25. V medziročníku sú asi 3 - 4 a ostatní už definitívne skončili. Takéto medziročníky sú na škole, na ktorej študuje, aj v iných odboroch. Žalobca potom, ako on dovŕšil 18 rokov, postupuje voči nemu účelovo.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy o výške výživného zo strany žalobcu na žalovaného bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 12.09.2012 č. k. -140, ktorý v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21.03.2013 č. k. -165 nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2013 a ktorým bol terajší žalobca zaviazaný platiť terajšiemu žalovanému k jeho rukám znížené výživné za obdobie od 01.05.2011 do 30.06.2011 po 80,- eur mesačne a od 01.10.2011 do budúcna po 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V tom čase žalovaný študoval v 3. ročníku bakalárskeho štúdia. Pri určení výšky výživného bolo zohľadnené to, že žalovaný poberal sociálne štipendium vo výške 220,- eur mesačne (v mesiacoch máj a jún 2011) a 215,- eur mesačne v období október 2011 až jún 2012. V júli a auguste 2012 pracoval na základe dohody o brigádnickej činnosti, keď za mesiac júl mal čistú mzdu 292,24 eura v čistom. Jeho matka začala od 15.09.2011 podnikať a bol jej poskytnutý príspevok vo výške 4.023,52 eura. Súd prihliadol aj na to, že žalobcovi sa v súvislosti so zmenou jeho zamestnania zvýšil príjem, pomery sa zlepšili aj matke žalovaného, pričom náklady súvisiace so štúdiom žalovaného sú v čase výučby čiastočne hradené aj zo sociálneho štipendia. Matka žalovaného mala okrem žalovaného ďalšiu jednu vyživovaciu povinnosť k dcére L. a žalobca ďalšie tri vyživovacie povinnosti (okrem L. k maloletým dcéram z jeho terajšieho manželstva C. a S., ktoré obe boli vtedy ešte v predškolskom veku).

Žalovaný je aktuálne vedený ako študent 2. ročníka bakalárskeho štúdia, nakoľko tento zanechal štúdium v treťom ročníku, kedy podľa svojej výpovede neurobil jednu skúšku a musel zanechať štúdium. Následne požiadal o zápis do 1. ročníka na tej istej fakulte a v tom istom odbore, ktorý dovtedy študoval (Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technickej univerzity vo Zvolene, bakalársky študijný program priemyselné inžinierstvo) a po uznaní skúšok všetkých skúšok z 1. ročníka je teraz zapísaný ako študent 2. ročníka, z ktorého mu podľa jeho výpovede neuznali jednu skúšku a v ktorom študuje tak ako študoval aj doposiaľ dennou formou. Z dôvodu, že bakalársky študijný program aktuálne študuje dlhšie ako jeho štandardná dĺžka štúdia, ktorá je 3 roky, bol žalovaný povinný uhradiť školné, ktoré už uhradil, a to vo výške 800,- eur predpísané rozhodnutím dekana fakulty z 02.10.2013 č. R-12094/2013. Sociálne štipendium už nepoberá a naposledy ho poberal v akademickom roku 2012/2013 v období september 2012 až jún 2013 vo výške 170,- eur mesačne. Žalovaný popri škole pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Od spoločnosti Miba Sinter Slovakia, s.r.o., mal vyplatené za 03/2013 - 93,75 eura a za 07/2013 - 323,13 eura. Od 14.08.2013 pracuje na základe takej dohody v spoločnosti Hastra s.r.o., kde mu bolo za obdobie od 14.08.2013 do 28.02.2014 vyplatených celkovo 3.483,88 eura netto, z čoho vyplýva priemerný mesačný čistý príjem za uvedené obdobie vo výške 535,98 eura mesačne.

Žalobca je aktuálne nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie. Matka žalovaného má vyživovaciu povinnosť k dcére L. N., teraz študujúcej v 2. ročníku bilingválneho gymnázia. Žalobca okrem L. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k C. N., ktorá je aktuálne žiačkou 1. ročníka ZŠ a S. N., ktorá je v predškolskom veku.

V súvislosti so žalovaným uvádzaným vyšším počtom študentov, ktorí z jeho odboru ako on neukončili tretí ročník bakalárskeho štúdia, súd následne overoval údaje uvádzané žalovaným. Z vyžiadanej správy od dekana Fakulty Environmentálnej a výrobnej techniky TU Zvolen z 08.04.2014 vyplýva, že v akademickom roku 2010/2011 sa na študijný program priemyselné inžinierstvo v dennom štúdiu zapísalo 84 nových študentov. V akademickom roku 2012/2013 sa v dennom štúdiu na tento študijný program zapísalo 27 študentov, z ktorých úspešne ukončilo štúdium štátnou skúškou 26 študentov a 1 študent zanechal štúdium. Ide teda o značne iné údaje, než ktoré uvádzal žalovaný, ktorý sa ich (mierne povedané) „skresľovaním“ zrejme snažil podporiť svoje tvrdenie, že štúdium je veľmi náročné a že viacero študentov jeho študijného programu, rovnako ako on, neúspešne ukončilo tretí ročník.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ojedinelý príjem dieťaťa neznamená nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce, a to aj vo forme vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha riadnym spôsobom a dennou formou (denná forma štúdia prezumuje závislosť študenta od výživy svojich rodičov), kdežto u externej formy štúdia dieťaťa sa predpokladá (ak nie je preukázaný opak), že toto už je schopné samo sa živiť. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Keďže náš právny poriadok nespája zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s nadobudnutím plnoletosti dieťaťa a ani s inou vekovou hranicou, definujúc okamih zániku vyživovacej povinnosti nadobudnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť, je potrebné pristupovať pri skúmaní naplnenia tohto predpokladu individuálne a posudzovať to zo všetkých relevantných hľadísk.

Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť treba zobrať do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj na požiadavku včasnej realizácie uvedených daností, aby zo strany dieťaťa nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti či už pre negatívny postoj k práci vôbec, alebo k odmietaniu určitého druhu prác ako prác považovaných dieťaťom za neatraktívne, prípadne podradné, hoci by tieto práce dieťa bolo schopné vykonávať s ohľadom na svoje schopnosti a zdravotný stav alebo vyhýbaním sa zaradeniu do pracovného pomeru či už priamo alebo nepriamo aj tak, že ide o tzv. večného študenta cielenou činnosťou takéhoto študenta, alebo opakovaním štúdia v dôsledku riadneho neplnenia si svojich študijných povinností, resp. opakovaným prestupovaním na iné štúdium.

V prejednávanej veci súd hodnotiac vykonané dôkazy spôsobom vyplývajúcim z ust. dospel k záveru, že pred vyhlásením tohto rozsudku už došlo k zániku vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému. Najpodstatnejšími skutočnosťami pre toto konštatovanie súdu je jednak to, že žalovaný už ukončil (aj keď neúspešne) prvý (bakalársky) stupeň vysokoškolského štúdia, ktoré v treťom ročníku „zanechal“ a tým, že opätovne od 04.09.2013 začal študovať v bakalárskom štúdiu ten istý študijný program (s možnosťou uznania prevažnej väčšiny úspešne vykonaných skúšok z predchádzajúceho štúdia) prekročil štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia, ktorá je tri roky. Súd nezistil existenciu takého relevantného dôvodu, ktorý by svojou výnimočnosťou ospravedlňoval uvedenú skutočnosť, napríklad tým, že by skutočne malo ísť o tak náročné štúdium, ktorého ukončenie v štandardnej dĺžke štúdia by u značného počtu študujúcich nebolo naplnené ako sa to snažil prezentovať žalovaný. Také niečo súd preukázané nemal, pričom žalovaný a ani jeho zástupkyňa sa na posledné pojednávanie vo veci bez ospravedlnenia nedostavili, hoci mali vedomosť o dôvodoch, pre ktoré bolo jemu predchádzajúce pojednávanie z 24.03.2014 (na ktorom sa zúčastnili) odročené, keď jedným z nich bolo aj vyžiadanie si správy od TU Zvolen ohľadne skutočností uvádzaných žalovaným. Z už citovanej správy školy vyplýva, že prakticky len žalovaný zo študentov v jeho študijnom programe zanechal štúdium a zvyšných 26 študentov z celkového počtu 27 študentov zapísaných do tretieho ročníka úspešne ukončilo štúdium štátnou skúškou. Ak za danej situácie chce žalovaný pokračovať v ďalšom štúdiu snažiac sa ho úspešne ukončiť štátnou skúškou (ide vlastne o jeho čiastočné opakovanie), k čomu žalovaný aj pristúpil dňom 04.09.2013, musí dôsledky z toho vyplývajúce, vrátane nákladov súvisiacich so štúdiom (zvýšených aj o školné 800,- eur) znášať sám a jeho rodičia už nemajú povinnosť ďalej zabezpečovať jeho výživu, čo však nevylučuje, že mu budú obaja alebo len niektorý z nich naďalej, ale už len dobrovoľne, prispievať na úhradu jeho nákladov. Žalovaný teda neúspešným ukončením jeho prvého bakalárskeho štúdia, ktoré zanechal, nadobudol schopnosť sám sa živiť.

To, že žalovaný už nadobudol schopnosť sám sa živiť svedčí aj z toho, že už sa zapojil do pracovného procesu, z ktorého mal za mesiac júl 2013 čistý príjem vo výške 323,13 eura a za obdobie od 14.08.2013 do 28.02.2014, teda za 6,5 mesiaca jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 535,98 eura.

S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe v prevažnom jej rozsahu vyhovel a počnúc dňom 01.07.2013 zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému. Pri stanovení počiatku zrušenia vyživovacej povinnosti súd zohľadnil, že za mesiac jún 2013 mal ešte žalovaný vyplatené sociálne štipendium a až od mesiaca júl 2013 začal žalovaný pravidelne pracovať a dokonca začal dosahovať príjem umožňujúci mu uspokojovanie jeho nevyhnutných životných potrieb.

Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobca žiadal zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť voči žalovanému už počnúc dňom 01.06.2013, teda len ohľadne obdobia od 01.06.2013 do 30.06.2013 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému by s poukazom na prináležalo právo na náhradu pomernej časti vzniknutých trov ako účastníkovi majúcemu prevažný úspech vo veci, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca si žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké trovy, ktorých výška by bola zo spisu konkrétne zrejmá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).