Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/284/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky I. C., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. Y. T. O. Y. Č.. X, zastúpenej splnomocneným zástupcom N. C., T.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcim D. Y. T. O. Y. Č.. X, proti odporkyni U. C., T.. XX.XX.XXXX, C. H. D. Š. T. Z. G. X. S. U., X. S. W. R. T.. XXX, W. I. W. W., toho času bývajúcej D. Y. - Š., T. T. B. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Dagmar Biakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Triede SNP 49, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 28.12.2004 tak, že zvyšuje výživné zo strany odporkyne U. C. voči navrhovateľke I. C. za obdobie od 14.12.2012 do 31.7.2013 zo sumy 49,79 € na sumu 120 € mesačne a za obdobie od 1.8.2013 do budúcna na sumu 180 € mesačne, ktoré výživné je odporkyňa povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné zo strany odporkyne U. C. voči navrhovateľke I. C. za obdobie od 14.12.2012 do 30.4.2014 vo výške 1.704,12 € je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

Návrh odporkyne na zníženie výživného zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 460,82 € z titulu náhrady trov štátu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany odporkyne, jej matky, zo sumy 1.500 Sk na sumu 220 € mesačne a uložiť odporkyni zaplatiť navrhovateľke vzniknuté dlžné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že bola študentkou strednej školy, štúdiom sa pripravoval na budúce povolanie, nemala žiadne finančné príjmy ani majetok, ktorým by mohla aspoň čiastočne pokryť svoje potreby, žila v spoločnej domácnosti s otcom a plnoletým bratom C. C., T.. XX.X.XXXX, tvrdila, že odporkyňa na jej výživu nijako neprispievala napriek rozhodnutiu súdu, ktorým bola zaviazaná na jej výživu prispievať sumou 1.500 Sk, t.j. cca 50

€ mesačne, od času poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jej strane, ktorá bola v maturitnom ročníku gymnázia, chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, jej otec si vyživovaciu povinnosť voči nej plnil, uviedla svoje mesačné výdavky: strava cca 150 €, oblečenie a obuv 40 €, hygienické potreby 45 €, školské potreby 45 €, cestovné 10 €, štúdium cudzích jazykov (angličtina a francúzština) 15 €, záľuby 35 €, telefón 12 € a nepravidelné výdavky ako boli školné, stužková, rôzne aktivity školy 30 €, spolu tieto výdavky vyčíslila na 382 € mesačne, k odporkyni uviedla, že s touto nebola v kontakte a nemala o nej žiadne vedomosti. Do spisu založila vo fotokópii potvrdenie K. G. U. Z. zo dňa 28.9.2012 o tom, že v školskom roku 2012/2013 bola žiačkou 4. ročníka uvedeného gymnázia.

Ako súd zistil z evidenčných pomôcok súdu a ako následne vyplynulo aj z písomného podania právnej zástupkyne odporkyne doručeného súdu dňa 15.5.2013, súbežne s týmto konaním na tunajšom súde prebiehalo i konanie o návrhu matky navrhovateľky, t.j. odporkyne doručenom súdu dňa 18.3.2013, ktorým sa domáhala zníženia výživného proti I. C., teda navrhovateľke i proti jej bratovi C. C., T.. XX.X.XXXX.

Dňa 23.5.2013 odporkyňa cestou právnej zástupkyne doručila súdu písomné vyjadrenie, v ktorom navrhovala znížiť výživné z jej strany voči navrhovateľke na sumu 26,65 € mesačne od 1.4.2013, s návrhom navrhovateľky nesúhlasila dôvodiac zložitou ekonomickou a sociálnou situáciou, v ktorej sa nachádzala, tvrdila, že jej manžel bol v tom čase nezamestnaným, evidovaným na úrade práce, poberajúcim sociálnu dávku vo výške cca 490 € mesačne, ona bola samostatne zárobkovo činnou osobou s príjmom približne 330 € mesačne, takže spoločný príjem rodiny bol 820 € mesačne, čo nepostačovalo na krytie potrieb spojených s chodom domácnosti a s manželom žili na hranici chudoby, z tohto dôvodu sa s manželom rozhodli, že sa začiatkom júla 2013 presťahujú natrvalo na Slovensko, manželstvo s manželom uzatvorila D. Š. dňa 19.9.2003 a z tohto manželstva sa jej narodil syn 7.9.2011 maloletý H. - Z. R., okrem vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu a navrhovateľke mala naďalej vyživovaciu povinnosť k synovi C. C., T.. XX.X.XXXX vo výške 59,75 €, výživné voči navrhovateľke uviedla vo výške 49,79 € a tvrdila, že toto výživné uhrádzala pravidelne do mája 2011 vrátane, následne toto výživné prestala zasielať tvrdiac, že nie svojvoľne ale na základe dohody s otcom navrhovateľky, vo februári 2013 sa mala dozvedieť, že na jej osobu bolo podané trestné oznámenie z dôvodu neplatenia výživného a dňa 25.3.2013 vyplatila celé dlžné výživné, následne opätovne začala uhrádzať súdom určené výživné, poukázala na to, že 17.12.2012 na tunajšom súde bol podaný návrh plnoletého dieťaťa C. C. na zvýšenie výživného, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. . Vyčíslila svoje mesačné výdavky na chod domácnosti, výživné na I. Z. C. 110 €, odvody do Sociálnej poisťovne 255 €, daňové odvody 15 €, „účtovníčka“ 40 €, elektrina 90 €, odvoz smetia 8 €, voda 12 €, škôlka pre „H.“ 120 €, úroky za hypotéku 352 €, poistka domu 34 €, plienky pre syna 60 €, hypotekárny úver 1.003 € s tým, že k týmto výdavkom je potrebné pripočítať výdavky na stravu, ošatenie, lieky, hygienické potreby, telefón, cestovné a pod., doplnila, že vzhľadom na ekonomickú situáciu D. Š. so súhlasom peňažného ústavu bolo pozastavené splácanie úveru, ktorý bol jej a manželovi poskytnutý vo výške 1.003 € mesačne s odkladom do novembra 2014 s tým, ale že naďalej boli povinní s manželom platiť úroky vo výške po 352 € mesačne, v prípade ich neuhrádzania, tvrdila, že banka by im odňala dom, bola si vedomá nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale vzhľadom na ňou tvrdenú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádzala a ktorá nepostačovala na dosiahnutie životnej úrovne v danej krajine, kde žila, mala za to, že s manželom boli odkázaní na finančnú pomoc zo strany rodičov manžela. K vyjadreniu vo fotokópii pripojila už spomínaný jej návrh na zníženie výživného na navrhovateľku a jej brata C. C., ktorý doručila súdu dňa 16.3.2013 a vyjadrenie navrhovateľky a jej brata k tomuto návrhu, v ktorom títo okrem iného udávali, že spolu s otcom bývali odmalička v 4-izbovom byte, kde bývali aj otcovi rodičia, ktorých dôchodky činili 682 €, ich otec bol evidovaný na úrade práce a za opatrovanie rodičov poberal príspevok 169,41 €, plnoletý C. bol v tom čase študentom 2. ročníka vysokej školy, navrhovateľka bola v maturitnom ročníku gymnázia a zároveň obaja poukázali na to, že v roku 1999, po vyporiadaní BSM rodičov, odporkyňa získala hotovosť 10.000 €, z ktorých si zakúpila 1 a pol izbový byt D. Y., ktorý podľa ich vedomostí následne predala, so zariadením získaným titulom vyporiadania BSM a odišla do Š..

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporkyne, splnomocneného zástupcu odporkyne, svedka a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 3.6.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.1999 a ktorým bola navrhovateľka a v tom čase maloletý C. zverený od osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu C. sumou 150 Sk a na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky sumou 100 Sk.

Výživné zo strany odporkyne voči v tom čase obom maloletým deťom, t.j. navrhovateľke a jej bratovi C., bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 28.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2005 a ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo strany matky t.j. odporkyne na v tom čase maloletého C. na 1.800 Sk, na v tom čase maloletú I. na 1.500 Sk, pri schvaľovaní ktorej dohody súd vychádzal zo zistení, že C. navštevoval 7. ročník základnej školy, I. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, obe deti sa stravovali v školskej jedálni, kde z uvedeného dôvodu každému otec platil po 500 Sk mesačne, za mesačné lístky im hradil po 195 € mesačne, otec mal zvýšené výdavky s maloletým C. v súvislosti s užívaním korekcie zraku, inak deti zdravotné problémy nemali a zvýšené výdavky otec s nimi mal z dôvodu školských potrieb, zvlášť učebníc na výuku cudzích jazykov, deti s otcom žili v 4-izbovom byte, kde žila aj priateľka otca a jej osemročný syn, ktorá vypomáhal otcovi pri výchove detí, otec bol konateľom obchodnej spoločnosti C. G.. G..M..B.. Y. a jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 12.524 Sk, v súvislosti s bývaním uhrádza otec poplatok 5.700 Sk, okrem I. Z. C. otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, matka detí od mája 2011 žila v zahraničí na U., kde 19.9.2003 uzavrela manželstvo, z ktorého v tom čase maloleté deti nepochádzali, taktiež mala vyživovaciu povinnosť len voči maloletým I. Z. C., naposledy bola zamestnaná od 1.3.1999 do 30.6.1999, ktorý pracovný pomer bol s ňou skončený dohodou na jej podnet, následne už bola nezamestnanou bez akéhokoľvek príjmu, nevlastnila žiaden majetok, garsónku, ktorej bola pôvodne vlastníčkou predala v roku 2000, s deťmi sa nestýkala od roku 1999 a finančné prostriedky na plnenie si vyživovacej povinnosti jej poskytoval manžel, s ktorým žila v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov pred uzavretím manželstva.

Súd dňa 17.6.2013 doručil dožiadanému súdu na U. D. Š. dožiadanie, ktorým žiadal o vypočutie matky, ktorej zároveň doručil uznesenie - výzvu na vyjadrenie sa k tam uvedeným otázkam v súlade s ust. , ktoré uznesenie matka prevzala dňa 25.6.2013.

Dňa 30.8.2013 matka cestou právnej zástupkyne doručila súdu dôkazy o svojich príjmoch, ktoré však doručila v španielčine bez prekladu, ku ktorým udávala, že išlo o doklady o jej čistej mzde zo spoločnosti U. G. H. S. U. za mesiace január, február, marec 2011 spolu v sume 1.240,8 €, doplnila, že v júni 2011 začala podnikať a v mesiacoch jún až december 2011 z tohto dosiahla čistý zisk 1.607,11 €, vyčíslila priemerný mesačný príjem z podnikania za rok 2011 - 268 €, uviedla, že v roku 2011 bola na rizikovom tehotenstve, dňa 7.9.2011 sa jej narodil syn H., s ktorým bola následne na materskej dovolenke v dĺžke štyroch mesiacov, počas ktorých jej bola vyplácaná mesačná dávka vo výške 890 €, po ukončení materskej dovolenky pracovala pre spoločnosť U. G. H. s príjmom od mája 2012 do februára 2013 priemerne mesačne v čistom 335,80 € a v mesiacoch marec až máj 2013 s priemerným príjmom 53 €, živnosť v Š. ukončila ku dňu 31.5.2013, následne bola nezamestnanou.

Konanie vo veci návrhu odporkyne na zníženie výživného voči navrhovateľke a jej bratovi C. C. vedené pod sp. zn. bolo uznesením zo dňa 18.6.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2013, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou v uvedenom konaní, t.j. odporkyňou v tomto konaní, ktorý doručila súdu dňa 18.6.2013.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 25.10.2013 predložila vo fotokópii vrátane prekladu rodný list maloletého H. Z., T.. X.X.XXXX, v ktorom okrem iného je uvedené, že jeho rodičia uzavreli manželstvo dňa 19.9.2013, dokladovala predpis mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu od 1.9.2013 a to bytu Č.. XX T. T. B. Č.. XX D. Y. - Š. v celkovej sume 85,03 € mesačne a predpis týchto platieb od 1.10.2013 v celkovej sume 255,07 € mesačne.

Dňa 4.11.2013 doručila potvrdenie Mestskej časti Y. - Š. zo dňa 28.10.2013 o tom, že uhradila na účet uvedenej mestskej časti dňa 20.9.2013 zábezpeku za byt Č.. XX T. T. B. XX D. Y. - Š. vo výške 3.598,45 €. Zároveň doručila 26 fotokópií dokladov v španielskom jazyku bez prekladu, ku ktorým tvrdila, že malo

ísť o bankový výpis o úhrade hypotéky za dom za mesiac október 2012 v sume 1.004,06 €, za mesiac november 2012 v sume 542,82 €, dokladu Úradu práce, pobočky na Y. B. o dávke v nezamestnanosti jej manžela od 1.1.2012 do 30.6.2012 v celkovej výške 2.945,28 €, výplatnej pásky jej manžela z júla 2012 v sume 1.215,71 €, v auguste - 1.215,71 €, v septembri 2012 - 1.151,35 €, v októbri 2012 - 1.215,71 €, v decembri 2012 - 1.053,42 €, v januári 2013 - 1.151,63 €, potvrdenia o jeho evidencii na úrade práce od 5.3.2013, o nepoberaní sociálnych dávok jej manželom zo dňa 13.5.2013, žiadosti o priznanie sociálnych dávok zo dňa 17.6.2013, o evidencii manžela na úrade práce a prehľadu o dobe zamestnania od roku 2002 do roku 2013, potvrdení o jej začatí podnikania 6.1.2011, o ukončení jej podnikateľskej činnosti 31.5.2013, spoločného daňového priznania za rok 2012 jej a manžela, daňové priznanie za prvý a druhý štvrťrok 2013 a potvrdenia o odhlásení zo Sociálnej poisťovne k 31.5.2013.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 12.11.2013 do konania bol pribratý tlmočník z jazyka španielskeho do jazyka slovenského a bola mu uložená povinnosť preložiť matkou do spisu založené listinné dôkazy v španielskom jazyku. Na základe takto vykonaných prekladov súd zistil, že v spoločnosti U. G. H. G. odporkyňa dosiahla v januári 2011 čistý príjem 415,22 €, vo februári 2011 takisto 415,22 €, v marci 2011 - 410,36 €; telekomunikáciám uhradila v máji 2012 za poskytnuté služby sumu 391 €, z titulu úveru na účte klienta - manžela odporkyne ku dňu 1.10.2012 bola evidovaná dlžná suma 209.622,89 € po vykonanej platbe 1.004,6 € v septembri 2012, manžel odporkyne podľa potvrdenia Úradu práce, G. X. S. U. poberal dávky v nezamestnanosti v roku 2012 vo výške 3.102,84 € s mesačnými zrážkami do SP 157,56 €, manžel odporkyne ako zamestnanec spoločnosti X. X.. E. M.. G. v júli 2012 mal čistý príjem 1.033,39 €, z oznámenia Y. Ú. C. vyplývalo, že manžel odporkyne bol zapísaný v Národnom úrade práce od 5.3.2013, z potvrdenia toho istého úradu práce ďalej vyplynulo, že ku dňu 13.5.2013 sa nenachádzal medzi poberateľmi dávky / podpory v nezamestnanosti, z potvrdenia Verejného úradu národnej zamestnanosti vyplynulo, že manžel odporkyne 17.6.2013 z evidencie vystúpil, z potvrdenia žiadosti o zamestnanie k úradu práce vyplynulo, že manžel odporkyne bol evidovaný na úrade od 11.6.2013 s predpokladaným dátumom obnovy 10.9.2013, z dokladu „Koordinácie systémov sociálneho poistenia“ vyplynulo, že u manžela odporkyne boli evidované obdobia potrebné zohľadniť pre priznanie dávok z nezamestnanosti a to od februára 2002 do júna 2013 a ďalej, že manžel odporkyne poberal podporu v nezamestnanosti v mesiacoch október až január 2010, v auguste 2010 - 4 dní, od októbra 2010 do 1.11.2010, od 13.8.2011 do 6.6.2012, od 1.3.2013 do 12.4.2013, z potvrdenia Generálnej pokladnice Sociálnej poisťovne vyplynulo, že odporkyňa bola zapísaná ako osoba SZČO od 1.6.2011 pre oblasť iné osobné služby, z informácie o podaní priznania vyplynulo, že dňa 29.7.2013 za odporkyňu, podľa jej tvrdení, podala daňové priznanie jej účtovníčka, z dokladu Ministerstva hospodárstva vyplýva, že odporkyňa sa z evidencie podnikateľských subjektov odhlásila 31.5.2013, z dokladu daňového úradu v Š. vyplýva, že podala daňové priznanie 22.4.2013 za rok 2013, kde uviedla celkové príjmy 892 €, náklady 901 € a vykázala stratu 9 €, z následnej informácie o podaní priznania vyplýva, že daňové priznanie podala opätovne cestou svojej účtovníčky 15.7.2013, z dokladu daňového úradu vyplýva, že v roku 2013 odporkyňa vykázala príjmy 139,53 €, zrážky 29,30 € a z dokladu Y. S. Ú. ďalej súd zistil, že v roku 2013 odporkyňa mala preplatok na dani 1,05 €, z dokladu Generálnej pokladnice sociálneho poistenia D. Š. vyplynulo, že k 31.5.2013 nadobudol platnosť výmaz evidencie matky ako osoby SZČO a PO.

Za vykonaný preklad súd uznesením zo dňa 26.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2014, priznal prekladateľovi odmenu vo výške 460,82 €, ktorá odmena mu bola predbežne vyplatená zo štátnych prostriedkov.

Na výzvu súdu odporkyňa súdu písomne dňa 10.4.2014 oznámila, že od 1.12.2012 do podania uvedeného vyjadrenia neposkytla navrhovateľke žiaden príspevok na úhradu jej potrieb okrem bežného výživného vo výške 49,79 €.

S manželom a synom H. od júla 2013 žila trvalo na G., kde od júla 2013 do 5.11.2013 nebola zamestnaná ani vedená na ÚPSVaR, od 6.11.2013 do 2.12.2013 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti, od 3.12.2013 bolo jej vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení a od 3.12.2013 teda podnikala v oblasti obchodu a od decembra 2013 sprostredkúvala predaj tovaru pre spoločnosť R. Q. G..M..B.. C. a za sprostredkovanie obchodu dostávala mzdu vo výške 650 € mesačne vyplácanú na základe vystavenej faktúry a iný príjem nemala, jej manžel od júla 2013 do 21.10.2013 nebol zamestnaný, od 22.10.2013 do 4.12.2013 bol zamestnaný v spoločnosti G. G. G..M..B.. Y.V., čo dokladovala kópiou predmetnej pracovnej zmluvy a doplnila, že tento pracovný pomer

bol ukončený v skúšobnej dobe, za výkon tejto práce jej manžel dostával minimálnu mzdu, od 5.12.2013 do podania správy bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na podporu. Upresnila mesačné výdavky okrem platenia výživného na navrhovateľku a plnoletého syna C. výdavok na škôlku maloletého H. 50 €, odvody do zdravotnej poisťovne odporkyňou 56,35 €, príspevok na rodičovské združenie 7 €, strava v škôlke cca 20 €, SIPO a nájom za byt + elektrina 285,07 €, UPC Internet 30,80 €, odvoz smetia ročne 31 €, čo spolu mesačne vyčíslila na výdavky v sume 561,36 €. Dokladovala potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.4.2014 o tom, že bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.11.2013 do 2.2.2013, doručila kópie osvedčenia vystaveného Okresným úradom Košice 2.12.2013 na vykonávanie živnosti odporkyňou v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja a sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu so vznikom živnostenského oprávnenia 3.12.2013, výpisu zo živnostenského registra ako dokladu o vzniku oprávnenia odporkyne ku dňu 3.12.2013, faktúr adresovaných ňou odberateľovi R. Q. G..M..B.. C., v januári 2014 za december 2013 sumy 644,52 €, vo februári 2014 sumy 650 €, v marci 2014 sumy 650 €, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.4.2014 o evidovaní jej manžela v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.12.2013 už spomínanej pracovnej zmluvy uzavretej jej manželom so spoločnosťou G. G. G..M..B.. dňa 18.10.2013 s nástupom do práce dňa 22.10.2013, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú na výkon pomocných stavebných prác, doklad o skončení uvedeného pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 3.12.2013 o skončení tohto pracovného pomeru dňa 4.12.2013, potvrdenia vystaveného uvedenou firmou o výške čiastkového základu dane za trvanie pracovného pomeru 218,52 €, z potvrdenia uvedenej spoločnosti o mzde manžela odporkyne za október 2013 v čistom 50,89 €, príjmového pokladničného dokladu vystaveného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou 4.2.2014 o úhrade odporkyňou sumy 56,35 €, potvrdenia Materskej škôlky Y. - C. o platbách za maloletého H. v školskom roku 2013/2014 mesačného príspevku vo výške 50 €, o úhrade príspevku rodičovskému združeniu 7 €, dokladu SIPO o úhrade v decembri 2013 odporkyňou sumy 285,07 € za nájomné a zálohu za elektrinu a za november 2013 na rovnakú sumu z rovnakého titulu, poštových poukážok o úhrade poplatku v materskej škôlke v novembri 2013 - 20,23 €, v marci bez čitateľného roka úhrady poplatku O. H. sumy 30,80 €, v októbri 2013 o úhrade sumy 24,99 € v školskej jedálni pri materskej škôlke.

Z daňovým úradom doručenej kópie daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že odporkyňa vyčíslila svoje príjmy 2.143,52 €, nevyčíslila žiadne výdavky, uhradila daň 0 €.

Otec navrhovateľky je z titulu starostlivosti o svojich rodičov poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý v minulosti poberal vo výške po 169,41 €, od júla 2013 tento mu bol upravený na 167,62 € a v tejto výške je mu vyplácaný doposiaľ.

Navrhovateľka, ako súd zistil z výpovede jej otca dňa 13.9.2013, ktorý bol pôvodne vypočutý v konaní ako svedok, (keďže pôvodne z dôvodu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľke bola poskytovaná právna pomoc Centrom právnej pomoci od 19.11.2012, ktorá bola následne na žiadosť navrhovateľky jej odňatá rozhodnutím Centra právnej pomoci dňa 22.1.2014 a následne navrhovateľka písomným udelením plnomocenstva splnomocnila na svoje zastupovanie svojho otca, ktorý v čase svojho výsluchu pred súdom dňa 13.9.2013 ešte nebol jej splnomocneným zástupcom), po ukončení gymnázia úspešným absolvovaním maturitných skúšok na základe prijímacieho konania bola prijatá na štúdium na I. O. W. Q. H. (Č.Á. M.), v odbore všeobecného lekárstva, čo dokladovali fotokópiou potvrdenia vystaveného uvedenou univerzitou dňa 9.7.2013, s prípravou na prijímacie pohovory mala výdavky na učebnice biológie spolu v sume 30 €, na študijné materiály z Č. M. 10 €, zároveň absolvovala doučovanie z chémie, kde hradila poplatok 10 € za hodinu, na ktoré doučovanie chodievala každý druhý týždeň po jednej hodine a z titulu zasielania prihlášok na vysoké školy, ktoré zasielala na školy v I., Y. a H., uhradila spolu okolo XXX €, pričom mala výdavky aj na vycestovanie 2x do H., raz na prijímacie pohovory, následne na zápis, jedna takáto cesta ju stála 26 € tam i späť, s návštevou 4. ročníka gymnázia na začiatku sporného obdobia súviseli okrem iného výdavky na stužkovú, ktoré sa pohybovali okolo 200 €, plus 10 € na pohostenie v súvislosti s maturitnou skúškou, počas návštevy strednej školy si hradila lístok MHD v hodnote 10 € mesačne, na začiatku sporného obdobia sa venovala jazdeniu a navštevovala aj posilňovňu, kde poplatok za hodinu jazdenia bol 10 € za hodinu a za pobyt v posilňovni bol 3 € za hodinu, s jazdením súviseli výdavky na cestovné, keďže navštevovala jazdecký areál v F., týmto aktivitám sa postupne v spornom období prestala venovať z dôvodu nárastu študijných povinností; od nástupu na vysokú školu došlo k nárastu jej výdavkov, keďže za internát v H. platí 138 € mesačne,

musela zložiť kauciu v sume 1.000 Kč pre prípad vzniku škôd a pod. do budúcna, ktoré po ukončení štúdia, ak k uvedeným udalostiam nedôjde, jej budú vrátené, so štúdiom na tejto univerzite má výdavky na dopravu, na zakupovanie skrípt, len anatomický atlas ju stál 200 €, pričom je potrebné zakúpiť celý rad ďalších skrípt, špeciálneho oblečenia, pomôcok ako je fonendoskop, neurologické kladivko, baterka, obuv a pod., za čipovú kartu uhradila 700 Kč, za ISIC kartu 300 Kč, mala výdavok so zaevidovaním sa v spolku medikov a výdavok v súvislosti s imatrikuláciou, zdravotné problémy nemala a nemá, D. Y. býva v spoločnej domácnosti so svojim plnoletým bratom C., otcom a starými rodičmi, výšku úhrady za ktorý byt špecifikoval vypočutý svedok, otec navrhovateľky, v sume 298 € mesačne. Odporkyňa k osobným sviatkom navrhovateľky nikdy neposkytla žiadne dary, okrem určeného výživného inými formami sa na úhrade jej potrieb nepodieľala.

Svedok uviedol, že byt v ktorom býva navrhovateľka, jej brat a starí rodičia je v jeho osobnom vlastníctve, okrem tohto iný majetok nevlastní, v minulosti vykonávanú samostatnú zárobkovú činnosť bol nútený ukončiť pre výrazne zhoršený zdravotný stav svojich rodičov, keďže v rodine sa medzi súrodencami dohodli, že on túto starostlivosť o rodičov prevezme, z uvedeného dôvodu s rodičmi hospodária spoločne a v prípade akútneho nedostatku finančných prostriedkov mu príležitostne finančne pomáhajú jeho súrodenci.

Navrhovateľka dokladovala inkasnými dokladmi z mája, júna a júla 2013 úhradu poplatkov za vyššie uvedený byt 279,97 €, 292,51 € a 307,97 €, pričom išlo o platby v prospech SBD IV, zálohy za elektrinu, plyn a poplatku za rozhlas a TV.

Odporkyňa a jej právna zástupkyňa sa na pojednávanie konané dňa 13.9.2013 nedostavili.

Zo zápisnice tunajšieho súdu vo veci zo dňa 17.10.2013 súd zistil, že odporkyňa vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že v čase odchodu zo Š. na G. dlhy jej a manžela činili 240.000 €, z čoho 211.000 € bola hypotéka za dom a čiastka 39.000 € boli dlžoby z rôznych menších úverov a kreditných kariet, pričom v rámci osobitnej právnej úpravy a situácie v Š. pred ich odchodom španielskymi úradmi to bolo riešené spôsobom, že aj keď dlh im nebol odpustený, bol stále evidovaný, do určitej miery mali pozastavenú povinnosť ho platiť, ale mali povinnosť uhrádzať úroky. Pred odchodom na G. s manželom predali všetok hnuteľný majetok, čím získali čiastku 7.500 €, z ktorých 3.600 € použili ako zálohu za nájomný byt tak, ako je to uvedené vyššie, zakúpili najnevyhnutnejšie vybavenie bytu a poukázala na to, že jej čisté mesačné príjmy za rok 2012 boli 327,85 €, za rok 2013 - 165,28 € do odchodu zo Š..

Z výpovede odporkyne na pojednávaní v tejto veci dňa 25.10.2013 vyplynulo, že okrem skutočnosti, ktoré udávala vo svojich vyššie uvedených písomných podaniach doručených súdu, k uvedenému dátumu dlh na hypotéke použitej na zakúpenie rodinného domu v Š. činil 80.000 - 90.000 €, uviedla, že jej syn z terajšieho manželstva trpí na alergiu na mliečne výrobky, čo zvyšuje sčasti výdavky na stravovanie tohto dieťaťa, tvrdila, že počas výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v D. od decembra 2012 do návratu na G. dosahovala priemerný čistý príjem 400 - 420 €, pričom výdavky rodiny t.j. jej, manžela a dieťaťa predstavovali 1.800 € a ktoré výdavky kryli z finančnej výpomoci rodičov manžela, ktorý im prispievali aj na náklady na hypotéku, v tom čase požiadali o zníženie pôvodných hypotekárnych splátok z pôvodných 1.700 € na splácanie už len úrokov po 353 €, na ktoré im takto svokrovci doplácajú 200

- 250 € mesačne, k tomuto zníženiu došlo 2 roky spätne pred jej výpoveďou a svokrovci im pomáhali aj so stravou, náklady na stravu vrátane stravovania maloletého v materskej škôlke uviedla odhadom 170 € mesačne, úhradu elektriny 50 € mesačne, vody 47 € mesačne, poplatku za TV a internet 43 € mesačne, jej manžel v čase pobytu v Š. pracoval v oblasti stavebníctva, v dôsledku krízy, tvrdila, že dostal výpoveď, následne po dobu šiestich mesiacov bol evidovaný na úrade práce, v júni 2012 sa zamestnal, tatko pracoval do februára 2013 s príjmom 770 - 820 € mesačne, pracovný pomer s ním zamestnávateľ skončil výpoveďou pre zlú finančnú situáciu, následne sa preto zaevidoval na úrade práce, kde mu po dobu jedného mesiaca bola vyplácaná dávka vo výške okolo 600 €, po skončení tejto podpornej doby mohol žiadať o dávku v hmotnej núdzi, ale na úradoch mu údajne bolo oznámené, že táto dávka mu nemala byť priznanou, preto sa rozhodli vrátiť na G. a vrátili sa 28.6.2013, tu za nájomný byt, ako je uvedené vyššie, hradia mesačné platby 255,60 €, naďalej jej manžel nemal žiaden príjem, finančne im vypomáhali súrodenci odporkyne, u ktorých sa stravovali, poskytovali finančné prostriedky v

časti na úhradu uvedeného nájomného, od návratu na G. maloletý syn odporkyne škôlku nenavštevoval, bol doma s matkou, ktorej ešte neboli vyplácané ani rodinné prídavky ani iné dávky, keďže dieťa malo španielske občianstvo a D. Š. takéto plnenia štátom poskytované neboli.

Pokiaľ ide o vzdelanie uviedla, že má neukončenú strednú školu. V Š. ako SZČO pracovala v oblasti astrológie a ezoteriky. K majetkovým pomerom uviedla, že okrem rodinného domu v Š. vlastní s manželom auto značky Škoda Felicia, rok výroby 1990, ktoré zakúpili v auguste 2013 za 500 € z už spomínaných finančných prostriedkov získaných za predaj hnuteľných vecí D. Š.. Po návrate na G. sa hneď odporkyňa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie nezaevidovala dôvodiac ťažkým dopadom na jej psychiku a celkovej situácie rodiny, ktorá situácia v nej vyvolávala, podľa jej tvrdení, zdravotné problémy, ktoré ale neriešila cestou lekárov, začala si následne vybavovať občiansky preukaz, vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke i plnoletému C. si naďalej plnila riadne, tvrdila, že spolu na obe deti takto zasielala sumu 110 € mesačne.

Právna zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní tvrdila, že odporkyňa s jej rodinou sa nachádzajú na hranici chudoby a sú odkázaní na podporu rodiny.

Na tomto pojednávaní už splnomocnený zástupca navrhovateľky (otec navrhovateľky) predniesol, že v prípade, ak by odporkyňa hradila navrhovateľke náklady za internát v sume aspoň 150 € mesačne, navrhovateľka by bola ochotná vziať celý návrh späť, s čím odporkyňa ale nesúhlasila.

Spochybňoval tvrdenie odporkyne, že by jej finančne vypomáhala jej rodina, teda jej súrodenci, tvrdiac, že brat odporkyne má tri deti z terajšieho vzťahu, jedno z predchádzajúceho vzťahu a má sám dosť finančných problémov zabezpečiť potreby tejto rodiny, že sestra odporkyne má takisto tri deti, nemá finančné prostriedky na podporovanie odporkyne, čo mu mala uviesť aj v minulosti pri telefonickom rozhovore a matka odporkyne je poberateľkou minimálneho dôchodku a sama býva v sociálnej garsónke. Mal za to, že návrat odporkyne a jej rodiny na G. bol len fiktívnym a že po ukončení konania o výživnom by sa spolu s rodinou odporkyňa opätovne mala vrátiť do Š..

Na poslednom pojednávaní odporkyňa doložila kópiu faktúry, ktorou fakturovala spoločnosti R. Q. G..M..B.. C. v máji 2014 za sprostredkovanie obchodu sumu 550 €.

Na tom istom pojednávaní konanom vo veci dňa 23.4.2014 účastníci zhodne uviedli, že odporkyňa naďalej na úhradu potrieb navrhovateľke okrem pôvodne súdom určeného výživného ďalšími formami neprispieva, pokiaľ ide o príjmy uvedené v daňovom priznaní odporkyne za rok 2013 k týmto upresnila, že išlo o jednorázový príjem na základe „vykonávanej živnosti pre spoločnosť Q., odporkyňa zdokladovala výšku príjmov svojej matky potvrdením o výplate dôchodku zo dňa 24.3.2014, z ktorého potvrdenia vyplýva, že I. D. je vyplácaný starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 389,70 € a doplnila, že za odvoz odpadu ona s rodinou hradí poplatok 31,35 €, že jej manžel naďalej nemal žiaden príjem, pokračoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pokiaľ ide o tvrdené výdavky súvisiace s návštevou materskej škôlky maloletým H., v čase pobytu rodiny v Š. maloletý navštevoval škôlku v čase keď otec maloletého pracoval a v čase keď bol tento nezamestnaný, dieťa bolo v jeho starostlivosti, v súčasnosti maloletý začal navštevovať materskú škôlku na G., čo matka zdôvodňovala tým, že dieťa potrebuje kontakty primerané jeho veku a že túto škôlku navštevuje aj za účelom prehlbovania si znalostí zo slovenského jazyka.

Toho času už splnomocnený zástupca predložil súdu aktualizáciu mesačných výdavkov navrhovateľky s uvedením úhrad: internát 134 €, poplatok za pranie 4 €, MHD H. 11 €, potreby do školy a na internát 42 €, oblečenie, obuv, šport a kultúra 40 €, hygienické potreby 35 €, strava 145 €, telefón 15 € a nepravidelné výdavky - cestovné 2x za semester (H. - Y.) 60 € a predniesol, že by bol ochotný pristúpiť s odporkyňou na dohodu o určení výšky výživného voči navrhovateľke zo strany odporkyne v sume 100 € mesačne, poukázal na výborné študijné výsledky navrhovateľky.

Odporkyňa ani s takýmto návrhom na zvýšenie výživného v žiadnom prípade nebola ochotná súhlasiť, trvala na ňou podanom návrhu na zníženie výživného a poukazovala na zdokladované náklady, po úhrade ktorých jej na maloletého H. malo zostávať 60 €, k domu v Š. uviedla, že tento chcú vrátiť banke.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany odporkyne voči navrhovateľke zvýšil odo dňa, kedy navrhovateľka doručila súdu návrh vo veci, teda od 14.12.2012 na sumu 120 € mesačne, od 1.8.2013, t.j. od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho začiatku školského roka, v ktorom navrhovateľka sa stala študentkou vysokej školy, ktorú navštevuje v zahraničí, do budúcna na sumu 180 € mesačne. Pri stanovení tohto výživného súd vychádzal z porovnávania pomerov v čase ostatnej úpravy výživného a toho času zistených vykonaných dokazovaní, čím bolo jednoznačne preukázané, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže v čase ostatnej úpravy výživného navrhovateľka bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, jej matka t.j. odporkyňa žila v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý financoval všetky jej potreby vrátane ňou plateného výživného na v tom čase maloletú navrhovateľku, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, nič nevlastnila, nemala žiaden príjem, nikde nepracovala, otec navrhovateľky dosahoval vyššie uvedený príjem ako osoba SZČO 12.524 Sk, t.j. 415,7 €, obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky voči v tom čase maloletému ich synovi C. a otec žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom, situácia na strane navrhovateľky od uvedeného obdobia sa výrazne zmenila, táto sa medzičasom stala študentkou strednej školy t.j. gymnázia a od 1.9.2013 je študentkou vysokej školy, ktorú, ako už bolo uvedené, navštevuje v H., zároveň súd prihliadol aj na časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného odkedy uplynuli obdobia 3x po 3 roky, pričom podľa ustálenej súdnej praxe už uplynutie doby troch rokov, s ktorým časovým úsekom súvisí psychický i fyzický vývin dieťaťa, dochádza k takým podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, ktoré v zásade odôvodňujú rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, na strane navrhovateľky za uvedené sporné obdobie súd posudzoval odôvodnené potreby, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, kde na strane otca súd zohľadnil pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke formou osobnej starostlivosti o ňu, ako i na rodinné prídavky, ktoré mu boli a sú vyplácané a ktoré sú príspevkom štátu určený na úhradu potrieb navrhovateľky a prihliadol na zmenu pomerov na strane otca navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka žila a stále žije v spoločnej domácnosti, ktorý pre závažný

zhoršený zdravotný stav svojich rodičov v náväznosti na ich pokročilý vek bol nútený ukončiť činnosť osoby samostatne zárobkovo činnej a zabezpečovať doposiaľ celodennú starostlivosť o svojich starých rodičov, v súvislosti s čím došlo k poklesu jeho príjmu.

Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil, že v uvedenom konaní súd ako návrh matky, t.j. odporkyne v tomto konaní na zníženie výživného, tak i návrh navrhovateľa, t.j. brata terajšej navrhovateľky C. C., T.. XX.X.XXXX na zvýšenie výživného zamietol a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2013, voči tomuto rozsudku žiaden z účastníkov nepodal odvolanie, preto na strane ako otca navrhovateľky, tak i odporkyne súd zohľadnil naďalej pretrvávajúcu ich vyživovaciu povinnosť voči synovi C..

Na strane samotnej odporkyne súd zohľadnil nárast jej príjmov na začiatku sporného obdobia, ktoré, ako vyplýva z vykonaných dôkazov a predovšetkým z výpovede samotnej odporkyne, v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, kedy nemala žiaden príjem, vzrástol v priemere o 400 - 420 €, na jej strane súd zároveň zohľadnil aj to, že jej medzičasom v septembri 2011 pribudla vyživovacia povinnosť voči dieťaťu z jej manželstva t.j. voči maloletému H., pričom jej manžel na začiatku sporného obdobia dosahoval už spomínaný vyššie uvedený priemerný mesačný čistý príjem, ktorý dosahoval do marca 2013,

následne sa zaevidoval na Š. Ú. C., dostal podporu 600 €, z predložených dôkazov vyplýva, že 17.6.2013 z evidencie „vystúpil“, odporkyňa nepreukázala, že by mu uvedená podpora nebola resp. nebola mohla byť vyplácaná dlhšie než 1 mesiac, na jeho strane - vo vzťahu k pomerom v tejto rodine

- súd prihliadol na jeho pracovné skúsenosti a s tým súvisiacu potencionalitu príjmov minimálne ako pomocného stavebného robotníka. Ako už bolo konštatované 28.6.2013 sa odporkyňa spolu s terajšou rodinou vrátila späť na G., pričom v tom čase rodina mala finančné prostriedky v sume 7.500 €, ktoré získali predajom hnuteľného majetku v Š., z ktorých finančné čiastky použila z pohľadu vyživovacej povinnosti voči odporkyni nedôvodne, takto získané finančné prostriedky mala použiť, v časti na ňu pripadajúcej, predovšetkým na úhradu nesporne zvýšených odôvodnených potrieb navrhovateľky a to minimálne v rozsahu ceny 1/2 z 500 €, ktorú uhradila spolu s manželom na kúpu auta, ako i 1/2 zo sumy 3.600 €, ktorú použili „na zálohu“ za byt, v ktorom v súčasnosti s rodinou býva a súd má za to, že finančné prostriedky mohla použiť výhodnejšie, ekonomickejšie, tak, aby sa jej vytvorila finančná rezerva na úhradu zvýšených potrieb navrhovateľky, pokiaľ ide o zloženie zálohy za predmetný byt, súd poukazuje na to, že v súčasnej dobe D. Y. a blízkom okolí je možné bez problémov zabezpečiť si podnájom aj bez potreby úhrady tak vysokej zálohy a pokiaľ ide o výdavky odporkyne a jej manžela v súvislosti s návštevou škôlky maloletým H. na G., tieto, vzhľadom na terajšiu situáciu v rodine a na existenciu vyživovacej povinnosti odporkyne voči jej dvom výrazne starším deťom, sa taktiež javia ako nie dôvodné, keďže otec tohto dieťaťa nemá riadne zamestnanie, je doma a preto takto vynakladané finančné prostriedky nie je nevyhnutné vynakladať, obdobne sa z pohľadu súdu javí ako nadštandardný výdavok na úhradu poplatku UPC v prípade, ak odporkyňa ako povinný rodič tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na základné potreby, poukazujúc, že je na údajnej hranici chudoby spolu s rodinou, a že táto situácia jej neumožňuje prispievať zvýšeným výživným na navrhovateľku, súd zohľadnil aj to, že odporkyni sa jej náklady znižujú, z dôvodu jej rodine poskytovanej pomoci od širšej rodiny zabezpečovaním stravy a pod. Pokiaľ odporkyňa po návrate na Slovensko do 21.10.2013 nemala žiaden príjem ani sa nezaevidovala na úrade práce, kde sa zaevidovala až 5.12.2013, súd považuje takéto konanie odporkyne za neakceptovateľné vzhľadom už na spomínané vyživovacie povinnosti, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 3.12.2013 získala živnostenské oprávnenie, v decembri 2013 dosiahla z tejto činnosti jednorázový príjem 2.037 €, následne od 1.1.2014 dosahuje v rámci tejto činnosti ňou preukazovaný príjem minimálne v priemernej výške 626 €, čo je v konečnom dôsledku ďalší nárast jej príjmov o ďalších minimálne 200 € mesačne. Súd zároveň musel zohľadniť skutočnosť, že z finančných prostriedkov, ktoré rodina matky odporkyne získala pri odchode zo Š. a pri zohľadnení na ňu pripadajúcej polovice (po zohľadnení toho, že rovnaká čiastka mesačne by pripadala aj na jej manžela), mali a mohli s manželom nakladať tak, aby odporkyňa bola schopná prispievať na úhradu zvýšených potrieb navrhovateľky, preto odporkyňa tieto prostriedky mala vynaložiť jednoznačne uváženejšie a zodpovednejšie než tieto v reáli použila.

Súd zároveň poznamenáva, že pri stanovení výšky výživného, v súlade s citovaným zákonným ustanovením, vychádza nielen z reálnych príjmov na strane povinného rodiča, ale je povinný zohľadňovať aj tzv. potencionalitu príjmov, to znamená príjmy, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať využitím svojich možností a schopností, pracovných skúseností, čo jednoznačne v danom prípade

použil aj vo vzťahu k odporkyni ako povinnému rodičovi a to tým skôr, že odporkyňa napriek neustále narastajúcim odôvodneným potrebám navrhovateľky v minulosti ani v súčasnosti, ani v jednotlivých obdobiach, kedy sa jej finančná situácia nepomerne zlepšovala oproti času ostatnej úprave výživného, dobrovoľne nerešpektovala právo dieťaťa, podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a aj v časoch, keď jej finančná situácia bola výrazne lepšia než v čase ostatnej úpravy výživného, hradila len pôvodne súdom určené výživné, pričom vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu nie je podmienená rozhodnutím súdu, ide o morálnu povinnosť, navyše povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona, kde súd je nútený zasahovať len vtedy, ak takáto základná povinnosť rodiča nie je plnená dobrovoľne a úlohou súdu je v takýchto prípadoch už len určiť konkrétnu výšku takéhoto výživného, odporkyni nič nebránilo, vzhľadom na to, že si je a musí byť vedomá takejto svojej povinnosti, výživné primerane upraviť, či už po dohode s otcom navrhovateľky v čase jej maloletosti alebo priamo po dohode sa navrhovateľkou, v krajnom prípade na základe vlastného uváženia.

Súd vzhľadom na uvedené, v žiadnom prípade sa nestotožnil s opakovanými tvrdeniami navrhovateľky o živote na hranici chudoby a opätovne poukazuje na to, že ak by odporkyňa so svojimi finančnými prostriedkami nakladal zodpovedne, dostatočne využívala svoje možnosti a schopnosti, jej finančná situácia by bola počas celého sporného obdobia taká, že by bola spôsobila prispievať na úhradu potrieb navrhovateľky minimálne toho času súdom upraveným výživným.

Pri stanovení výšky výživného, súd zároveň, ako už bolo uvedené, prihliadol aj na majetkové pomery ako otca navrhovateľky, tak i odporkyne, ktorá sa stala spolu s manželom vlastníčkou rodinného domu a auta a pričom je potrebné poukázať na to, že žiadne iné plnenia než sú vyživovacie povinnosti na strane povinného rodiča nemajú prednosť pred hradením výživného, preto súd nemohol zohľadniť výdavky na strane odporkyne súvisiace s úhradou hypotéky, úrokov hypotéky, či ďalších obdobných platieb, naopak, takéto prostriedky v súlade s citovaným ustanovením § 62 Zákona o rodine, mala odporkyňa použiť na úhradu potrieb jej detí, vrátane navrhovateľky.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporkyne voči navrhovateľke k vzniku dlžného výživného za obdobie od 14.12.2012 do 30.4.2014 vo výške 1.704,12 €, (čo je rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 1.500 Sk (v prepočte 49,79 € a novourčenými výškami výživného, z čoho vyplýva, že za pomernú časť 18 dní mesiaca december 2012 v zmysle novostanoveného výživného odporkyňa mala uhradiť 69,67 €, pričom uhradila z ňou plateného pôvodne určeného výživného za uvedené dni len 28,91 €, čo je rozdiel v uvedenom mesiaci 40,76 € a rozdiel určeného výživného 120 € za 7 mesiacov roka 2013 a odporkyňou hradeným výživným 49,79 €, za ďalších 5 mesiacov roka 2013 rozdiel medzi sumou 180 € a odporkyňou platených 49,79 €, rovnako ako za prvé štyri mesiace roka 2014 rozdiel medzi určenou sumou 180 € a odporkyňou platenou sumou 49,79 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal odporkyňu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľky, ktorým žiadala o zvýšenie výživného na 220 € mesačne súd zamietol a z rovnako vyššie uvedených dôvodov súd návrh odporkyne na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, keďže neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce rozhodnutie súdu o znížení výživného.

Súd rozhodol, v súlade s ustanovením , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, o povinnosti odporkyne nahradiť trovy štátu vo výške 460,82 €, ktoré vznikli vyplatením odmeny do konania pribratému tlmočníkovi v sume 460,82 € za ním vykonané preklady, keďže navrhovateľka opakovane založila do spisu listinné dôkazy v cudzom jazyku bez prekladu do slovenského jazyka, prečo súd bol povinný zabezpečiť takéto preklady.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ust. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka mala v konaní úspech len čiastočný (a odporkyňa bola v celom rozsahu neúspešnou).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).