Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/7/2014

Zmenené rozhodnutím SK-6P/6/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Kristína L., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpené opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov - matky Martiny L., nar. X.X.XXXX, bytom M. 4, XXX XX R., štátnej občianky SR a otca H. Bokšanského, nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX R., štátneho občana SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: Schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení: I. Mení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/220/2013-38 zo dňa 2.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 18CoP/7/2014-64 zo dňa 23.4.2014, a to tak, že otec maloletej H. L., nar. XX.X.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej F. L., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 90 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna k rukám matky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, o návrhu matky U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, za účasti otca U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -38 zo dňa 02. 12. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil výrok rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č. k. -80 zo dňa 10. 11. 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, č. k. -104 zo dňa 28. 03. 2011 tak, že sa zvýšilo výživné na maloletú M. V., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 45 Eur na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc mesiacom júl 2013. Dlžné výživné za obdobie od 01. 07. 2013 do 30. 11. 2013 v sume 225 Eur určil povinnosť otcovi zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava výživného na maloleté dieťa bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -80 zo dňa 10. 11. 2010 tak, že návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý a konanie o zmenu úpravy styku zastavené. Na základe odvolania otca rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, č. k. -104 zo dňa 28. 03. 2011 bol zmenený výrok o znížení výživného tak, že sa znížilo výživné na maloletú M. zo sumy 55 Eur na sumu 45 Eur mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -33 zo dňa 25. 02. 2013 zmenil výrok vyššie uvedeného rozhodnutia na obdobie mesiaca december 2012 zo sumy 45 Eur na sumu 75 Eur. Do budúcna ostalo výživné, ktoré bolo stanovené vo výške 45 Eur mesačne nezmenené počnúc dňom 01. 01. 2013. V čase poslednej úpravy maloletá M. navštevovala materskú školu. V súčasnej dobe je školopovinná a navštevuje 3.ročník základnej školy v B.. Matka je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že v júni a v júli poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 114 mesačne, ktoré zahŕňalo aj prídavky na maloletú M.. V auguste 2013 pracovala ako čašníčka na dohodu a vyplatená jej bola dávka len vo výške 76 Eur mesačne. Za uplynulé

obdobie bola v roku 2013 (od júla do septembra) práceneschopná, poberala nemocenské dávky vo výške 229 Eur, v júni a v júli pracovala na dohodu ako čašníčka a za tieto dva mesiace jej bolo vyplatených 50 a 35 Eur. V značnej miere jej vypomáhajú rodičia. V septembri mala zvýšené náklady v súvislosti s nástupom maloletej M. do školy. Od 01. 11. 2013 nastúpila do spoločnosti Stroptel na pracovný pomer v rámci projektu zamestnávania mladých do 29 rokov, kde je práca zabezpečená na rok a pol s tým, že 10 % mzdy uhrádza zamestnávateľ a zvyšok do výšky minimálnej mzdy zaplatí štát. Cestovné z miesta bydliska do sídla firmy predstavuje sumu 70 Eur mesačne. Otec maloletej M. je živnostník. Pracuje na základe zmluvy o dielo ako zvárač pre spoločnosti JP production, s. r. o. F.. Jeho mesačný príjem je v priemere 905,20 Eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte voči dvom maloletým deťom a manželke. Do práce cestuje z miesta trvalého bydliska do F. osobným motorovým vozidlom, ktoré má 15 rokov. Žije v rodinnom dome, kde sú mesačné splátky 94,93 Eur a spláca hypotekárny úver, ktorý čerpal na výstavbu rodinného domu po 250 Eur mesačne. Výživné platí pravidelne. Každý druhý týždeň sa pravidelne stretáva s maloletou M., ktorá má všetky potrebné veci v jeho domácnosti. 90 Eur mesačne zvýšil súd prvého stupňa ako sumu, ktorú považuje za dôvodnú pre potreby maloletej počnúc dňom, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného, teda júlom 2013.

Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že matka žiadala vyššie výživné vo výške 130 Eur, ktoré ale súd prvého stupňa nepovažoval za odôvodnené, a preto rozdiel medzi priznanou a požadovanou sumou výživného mesačne zamietol. Dlžné výživné stanovil súd prvého stupňa za mesiace júl - november 2013 45 Eur za 5 mesiacov vo výške 225 Eur.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Poukázal na to, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 90 Eur mesačne, keďže má vyživovacie povinnosti voči dvom deťom pochádzajúcim z terajšieho manželstva vo veku 3 rokov. Navštevujú predškolské zariadenie v obci, v ktorej žijú a syn P. trpí ekzémom. Navštevuje predškolské zariadenie iba na tri hodiny, vzhľadom k tomu, že lekár neodporučil pre diétny režim a dennému ošetrovaniu celodennú návštevu tohto zariadenia. Je pravdou, že pracuje ako živnostník pre firmu JP production s. r. o. v F. a jeho hrubý mesačný príjem je 905 Eur. Má však aj mesačné výdavky na odvody do Sociálnej poisťovne 55 Eur, inkaso 94,93 Eur a hypotekárny úver čerpaný na výstavbu rodinného domu 284 Eur. Zároveň denne dochádza do zamestnania, čiže má výdavky na cestovnom a stravnom, keďže zamestnávateľ mu neposkytuje stravné lístky. S maloletou sa pravidelne stretáva. Pri návšteve jej dáva od 5 Eur do 10 Eur a kupuje jej rôzne veci do školy i na voľný čas ako sú bicykel, kolieskové korčule, mobil, veci na oblečenie, obutie, teda prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného. Preto je toho názoru, že súdom určené výživné vo výške 45 Eur mesačne je dostatočné. Je ochotný prispievať vyššou sumou, a to sumou 55 Eur mesačne, keďže jeho majetkové pomery mu nedovoľujú platiť vyššie výživné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal otca platiť výživné vo výške 55 Eur mesačne do budúcna.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie aj matka maloletého dieťaťa. Trvala na tom, aby určená výška výživného bola 150 Eur mesačne. Poukázala na to, že v súčasnej dobe dcéra navštevuje základnú školu v B. a tiež základnú umeleckú školu v F., výtvarný odbor, s čím sú spojené aj finančné náklady a na jej výdavky sa neprihliadlo už 2,5 roka. Otec neprihliadal na to, že matka nemá žiaden príjem, pričom otec je živnostník a že od posledného rozhodnutia sa mu zvýšil príjem trojnásobne. Okrem sumy 45 Eur neprispieva žiadnou čiastkou navyše. Pokiaľ je schopný splácať hypotekárny úver vo výške 280 Eur mesačne a neustále má vysoké výdavky na dostavbu rodinného domu, ako aj ostatné výdavky, vlastní motorové vozidlo, výška výživného stanovená súdom prvého stupňa na sumu 90 Eur mesačne je vzhľadom na jeho príjem neadekvátne nízka a nepokrýva ani polovicu výdavkov, ktoré má matka s maloletou.

K odvolaniu rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý poukázal na to, že uplynulo isté časové obdobie od poslednej úpravy. Dieťa vyrástlo s čím sa zmenili jej odôvodnené potreby a príjem otca sa zvýšil. Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam súhlasia s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhli rozhodnutie potvrdiť.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý poukázal na to, že sa jeho príjem zvýšil trojnásobne podľa tvrdenia matky. V rozhodnutí sa však uvádza hrubý mesačný príjem, ktorý nezohľadnil odvody do

zdravotnej a sociálnej poisťovne. Odvody sa mu aj zvýšia vzhľadom na jeho súčasný príjem. Pokiaľ išlo o to, že sa rozhodol stavať rodinný dom, stalo sa tak len pre vysokú cenu podnájmov a keďže majú dve malé deti, je aj vhodnejšie a výhodnejšie bývať v dome. Má výdavky aj s týmito mal. deťmi, ktoré sú vo veku 3 rokov a mal. P. trpí ekzémom, o čom predložil dôkaz a v tejto súvislosti má aj zvýšené výživné. Preto trvá na svojom odvolaní.

K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka. Výživné 45 Eur platí otec už 2,5 roka, pričom v súčasnej dobe má dieťa 8 rokov. Bez ohľadu na to, či matka pracuje alebo poberá dávky v hmotnej núdzi alebo by bola úplne bez príjmu, otec mal vždy dobrý príjem a matka poberala len dávku v hmotnej núdzi vo výške 90 Eur mesačne. Od novembra 2013 pracuje za minimálnu mzdu vo výške Stroptel F.. 70 Eur mesačne prispieva rodičom na stravu. Následne používa prostriedky na všetky školské potreby, oblečenie, obuv, hračky, lieky, vitamíny pre maloletú. Každý kto pozná dieťa vie, že oblečenie má vždy poriadne a toto nestojí málo peňazí. Pokiaľ otec tvrdí, že pravidelne pri návštevách prispieva maloletej 5 - 10 Eur a kupuje jej potreby, pritom sa nevie vyjadriť, akú veľkosť oblečenia alebo číslo topánok dieťa nosí. Pokiaľ nakupuje veci pre dieťa, nech predloží o tom dôkaz. Matka má doklady o zakúpení veci pre dieťa. Otec nič nedal ani na narodeniny, na meniny, prípadne za vysvedčenie. Dcéru si berie čoraz menej, maximálne raz za mesiac. Uvítala by, ak by jej skutočne prispel aspoň sumou 5 Eur, ktorú potrebuje len na týždenné cestovné do školy, nehovoriac o výdavkoch návštevy základnej školy a základnej umeleckej školy. Pokiaľ otca tvrdí, že jeho manželka je nezamestnaná pre chorobu maloletého syna, z informácií od dcéry vie, že nijakým špeciálnym spôsobom sa nepristupuje k maloletému. Pohybuje sa a konzumuje všetko to, čo aj dcéra. Vie o tom, že manželka otca uvažuje o tom, že pôjde pracovať do Rakúska ako opatrovateľka. Domnieva sa, že platba hypotéky vo výške 284 Eur mesačne je suma, ktorá predstavuje mesačný príjem bežného človeka a ten musí z takéhoto príjmu vyžiť. Pokiaľ ide o navrhované výživné na sumu 55 Eur zo strany otca, s tým nesúhlasí. Táto suma nepostačuje na pokrytie potrieb dieťaťa, ktoré chodí do základnej školy, navštevuje ľudovú školu umenia, je tiež pochybné, že zakupuje nejaké ošatenie dieťaťu, obutie a necháva ho vo svojej domácnosti preto, aby to mohli užívať aj ďalšie jeho deti. Pokiaľ ide o nákup iných vecí, aj keď daroval dcére mobil, ktorý získal za paušál, kredit jej kupuje matka. Pokiaľ ide o to, že matka sa prezentuje na sociálnych sieťach, toto nie je podstatné pri určení výživného na maloletú, ktorá je prvorodenou dcérou otca a malo by sa konečne prihliadať na jej záujmy. To znamená, že nepreferovať len výdavky otca, ale pozerať na potreby maloletej. Suma 45 Eur znamená, že ide o sumu 1,5 Eur na deň, čo postačuje akurát na raňajky a desiatu pre maloletú a nie sú zohľadnené ostatné potreby. Rovnako jeho výdavky nie sú zrejme celkom správne určené, keďže pokiaľ bývala v domácnosti s otcom dieťaťa a jeho rodičmi, prispievali na inkaso na polovicu. Rovnako to, že manželka otca nepracuje pre zdravotný stav jeho mal. syna, nie je celkom pravdou, pretože predtým už bolo uvedené, že ich mal. syn nechodí pre škôlky, pretože sú to nemôžu dovoliť.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § , , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie otca a odvolanie matky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z konania bolo nepochybne zistené, že od poslednej úpravy výšky výživného nastala zmena, ktorá je prezentovaná vekom maloletej a tým, že nastúpila z materskej školy do základnej školy, ktorej je žiačkou 3.ročníka. Rovnako bolo preukázané, že došlo k zmene príjmu na strane otca oproti obdobiu poslednej úpravy. V súčasnej dobe pracuje matka za minimálnu mzdu. Matka žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec s manželkou a s ich deťmi žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Matka má vyživovaciu povinnosť len voči mal. M., o výživnom, o ktorom je predmet tohto konania. Otec okrem najstaršej dcéry M. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči mal. deťom a vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá nepracuje. Výdavky predstavujú predovšetkým výdavky týkajúce sa stravy, ošatenia, ale aj potrieb a záľub maloletej.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odvolacie námietky otca pozostávali z toho, že 90 Eur mesačne je výživné, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na vek a potreby maloletej. Zároveň tiež otec poukázal na vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktoré pochádzajú z manželstva a zdravotný problém syna. Tiež na to, že okrem príjmu má aj výdavky súvisiace s pravidelnými odvodmi do poisťovní, úhrada inkasa a úveru, za ktorý zabezpečil bývanie pre rodinu. Otec uvádzal aj prispievanie nad rámec výživného v čase, kedy sa o dieťa stará, a to v podobe finančných prostriedkov 5 - 10 Eur a nákupu vecí potrebných pre maloletú (ošatenie, obuv, voľné chvíle dieťaťa).

Odvolacie námietky matky pozostávali z toho, že dieťa je už žiačkou základnej školy na I. stupni. Chodí na základnú umeleckú školu, do ktorej musí dochádzať autobusom. Výdavky sú na cestovné, stravu, ošatenie, obuv, o dieťa sa vzorne stará. Matka poukázala na to, že otec neprispieva nad rámec bežného výživného. Nekupuje darčeky na meniny, narodeniny, prípadne za vysvedčenie. O dieťa sa vzorne stará. Je pekne upravené. Dosahuje výborné výsledky, a to len vďaka tomu, že sa dieťaťu venuje. 90 Eur mesačne považuje na príjem otca za neprimerané výživné.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má pravidelný mesačný príjem a matka v dobe, kedy rozhodoval súd prvého stupňa tiež začala pracovať na základe projektu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov v jej regióne. Možno súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že na strane mal. dieťaťa nastali zmeny od poslednej úpravy, predovšetkým v tom, že nastúpila do základnej školy a tiež nastali zmeny u otca, ktorého príjem je vyšší ako v čase poslednej úpravy.

Ako vyplýva z odvolaní a stanovísk rodičov, ktoré sa nezmenili v priebehu tohto konania, každý z nich má inú predstavu o vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu. Otec poukazuje na to, že potreby dieťaťa nie sú momentálne ešte také, aby odôvodňovali zvýšenie výživného na 90 Eur mesačne. Matka naopak sa domnieva, že toto výživné nie je dostatočné vzhľadom na vek a potreby dieťaťa.

Odvolací súd poukazuje na to, že výška výživného pre mal. dieťa a prípadná zmena, ktorá nastala práve rozhodnutím súdu prvého stupňa, je posudzovaná z s ohľadom na vek a potreby dieťaťa a potom na príjmy a schopnosti rodičov, ktorý majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

Z týchto zákonných ustanovení Zákona o rodine závery vyplývajú jednoznačne a je možné konštatovať, že súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil tieto predpoklady na úpravu a zmenu posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zohľadnil vek, potreby dieťaťa a hlavne výdavky matky, ktoré v rámci výpovede účastníka konania zistil a ktoré matka aj príslušnými dokladmi o nákupe veci súdu preukázala. Zohľadnil tiež príjem na strane otca, ale aj na strane matky. Vyživovaciu povinnosť otca k ďalším dvom deťom a k manželke, ktorá toho času nepracuje a vzhľadom k týmto kritériám a skutkovým zisteniam súd prvého stupňa zistil v priebehu dokazovania a ustálil výživné, ktoré aj podľa odvolacieho súdu je primerané veku a potrebám dieťaťa. Nemožno súhlasiť s námietkou matky ohľadne príjmu otca, ktorý jediným kritériom pre zvýšenie výživného.

Tu je potrebné konštatovať, že nielen príjem rodičov, ale aj reálne potreby dieťaťa je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o výške výživnom v tom ktorom konkrétnom období veku života dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa navštevuje I. stupeň základnej školy a venuje sa výtvarnému odboru na základnej umeleckej škole. Tieto potreby súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zohľadnil. Pokiaľ

otec uvádzal, že sa pravidelne s dieťaťom stretáva vo svojej domácnosti, kde mu zakúpil veci, ktoré tam používa či už na ošatenie, obutie a ostávajú v tejto domácnosti nad rámec vyživovacej povinnosti a platí prípadne nejaké drobné vreckové dieťaťu, táto okolnosť nemôže mať vplyv na samotné potreby maloletej. Potreby dieťaťa sú zohľadňované v rámci celého kalendárneho roka s prihliadnutím na to, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije a otca stretáva len v čase, v rámci ktorého bol upravený styk dieťaťa s otcom, resp. podľa dohody rodičov. V tomto prípade je potom potrebné poukázať na to, že výživné, ktoré je stanovené v prospech toho rodiča, ktorý sa celodenne stará o dieťa musí byť použité pre potreby maloletého, a to podľa reálnych zistení akékoľvek prispievanie nad rámec tohto výživného je len bonusom, no nemožno tým zarátať jednorazové dary a prípadné nákupy pre dieťa s tým, čo je potrebné zabezpečiť pri celodennej starostlivosti o neho.

Preto výšku výživného na sumu 90 Eur mesačne považoval odvolací súd vzhľadom na vek a potreby dieťaťa v súčasnej dobe za dostačujúci a odôvodnený, a v súlade s ust. rozhodnutie súdu vo výroku o určení výživného ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o výrok o dlžnom výživnom, tento rovnako, keďže je súvisiaci s výrokom o zvýšení výživného, bol vecne správny a rovnako aj tento ako taký bol potvrdený v súlade s ust. .

Výrok, v ktorom v prevyšujúcej časti návrh súd prvého stupňa zamietol, bol zo strany odvolacieho súdu zrušený bez ďalšej povinnosti súdu prvého stupňa. Dôvodom pre zrušenie takéhoto výroku ako výroku nadbytočného bola tá skutočnosť, že v danom prípade v súlade s ust. , ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, kde možno začať konanie aj bez návrhu. Súd nie je viazaný návrhom zo strany toho ktorého z rodičov, a preto rozhoduje podľa zistení okolností a pomerov v konkrétnej veci bez toho, aby pokiaľ nevyhovie v celom rozsahu návrhu v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Preto tento výrok odvolací súd zrušil ako nadbytočný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. a , keďže išlo o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu, nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednému z účastníkov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.