Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29Sp-26-2014.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
29Sp/26/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateliek: v rade 1/ F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXXX/ XB, XXX XX A., v rade 2/ J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX A., obe právne zast. JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX A., proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 39 Žilina, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ M. S., S., bytom P. XX, XXX XX A., v rade 2/ Lesy SR, š. p., Odštepný závod, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, 011 45 Žilina, v rade 3/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Sad SNP 667/10, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO 2014/00053-1/But zo dňa 17. 1. 2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline opravný prostriedok navrhovateliek v rade 1/ a 2/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. OU- ZA-PLO 2014/00053-1/But zo dňa 17. 1. 2014 odporca rozhodol v bode I. výroku rozhodnutia, tak že právnym nástupcom v priebehu konania zomrelých navrhovateľoch v rade 1, 2, 4, 5, a to po P. T., A. S., Prof. JUDr. Z. S., DrSc., PhMr. C. S., ktorí boli oprávnenými osobami čiastočne podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., t. j. pôvodnými vlastníkmi pozemkov a čiastočne podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb., t. j. deťmi pôvodnej vlastníčky pozemkov M. S. z dôvodu, že v konaní bolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 229/1991 Zb. pre priznanie nároku a vydaniu pozemkov do ich vlastníctva nebránia zákonné prekážky uvedené v § 11 zákona č. 229/1991 Zb., dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia priznal vlastnícke právo k E-KN parcelám č. 158/1, 158/2, 4309/103, 4309/104, 4315, 125/1 a k C-KN parcele č. 1584/7 v kat. úz. T. R., ktoré vznikli z pôvodných PKN parciel č. 158/1, 158/2, 4309/1, 4315, 125, pre právnych nástupcov po zomrelých oprávnených osobách tak, ako to je špecifikované pod bodom A., B1., B2., C., D výrokovej časti I. napadnutého rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia pod bodom III. rozhodnutia právnym nástupcom po v návrhu označenom navrhovateľovi: M. S., T. XXX, A., ktorý bol v čase uplatnenia nároku v skutočnosti už mŕtvy, teda si reálne nemohol uplatniť nárok, a to 1. F. W., 2. J. V., 3. Mgr. M. S. nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v bode I. výroku a zároveň nepriznal im ani právo na náhradu z dôvodu, že nárok ich otca reálne nebol uplatnený a oni ako oprávnené osoby si v stanovenej lehote v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., (to je do 31. 12. 1992) nárok neuplatnili, preto ich právo v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. zaniklo a podiel, kde bol pôvodne zapísaný ako vlastník M. S., zostane vo vlastníctve doterajších vlastníkov.
Proti predmetnému rozhodnutiu podali navrhovateľky v rade 1/ a 2/ odvolanie podaním zo dňa 12. 3. 2014. V opravnom prostriedku namietali a poukazovali na to, že rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné a ako také nesprávne. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že dňa 31. 12. 1992 bola na bývalom Pozemkovom úrade v Žiline pod č. 3381/92 zaevidovaná žiadosť o značených
navrhovateľov a ďalej odôvodnil odporca svoje rozhodnutie o zamietnutí časti nároku pre M. S. a jeho dedičov tým, že si ako oprávnené osoby, resp. dedičky po oprávnenej osobne neuplatnili svoj nárok na priznanie vlastníckeho práva ako aj, že si ich otec vzhľadom na skutočnosť, že zomrel 9 dní pred samotným zaevidovaním žiadosti navrhovateľov v reštitučnom konaní, reálne nemohol nárok uplatniť. Odporca však zároveň uviedol, že po označenom navrhovateľovi v rade 3. M. S., ktorý bol v čase uplatnenia nároku v skutočnosti už mŕtvy (zomrel dňa XX. XX. XXXX), teda si reálne nemohol uplatniť nárok, do konania vstúpili F. W., J. V., Mgr. M. S., ktoré v zmysle osvedčenia o dedičstve č. 22D/696/99, Dnot/151/99 zdedili právo na reštitučný nárok v rovnakých častiach. Avšak, keďže označený navrhovateľ bol v čase uplatnenia nároku už mŕtvy, nemohli im vyplynúť z podaného nároku žiadne práva, čo sta týka priznania nároku. Poukázali na to, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento nárok prejednaný a nebol zachytený v pôvodnom osvedčení o dedičstve, muselo sa vykonať dodatočné dedičské konanie a vydať dodatočné osvedčenie o dedičstve, čo si vyžiadalo ešte ďalší dodatočný čas a doplnenie osvedčenia o dedičstve súdnou cestou, nakoľko vo veci konajúca notárka vyslovila názor, že reštitučný nárok nezahrnie do osvedčenia o dedičstve. Odporca však nemá pochybnosti, že vstúpili do konania vzhľadom na to, že v zmysle dodatočného osvedčenia o dedičstve zdedili právo na reštitučný nárok. V intenciách uvedeného s nimi odporca v ďalšom priebehu konania konal ako s účastníkmi konania. V priebehu konania nespochybnil ich postavenie ako účastníkov konania a právnych nástupcov pôvodne oprávnenej osoby. Nikdy nespochybnil, ani neodmietal ako podané neoprávnenými osobami, ktoré nie sú účastníkmi konania v reštitučnej veci. Mali za to, že odporca nepovažoval za sporné, že sú oprávnenými osobami, resp. právnymi nástupcami oprávnenej osoby z titulu dedenia. Odporcovi muselo byť z úradnej činnosti dobre známe, že ich otec o navrátenie nehnuteľností žiadal už za svojho života, aktívne vystupoval v celej záležitosti a obrátil sa na Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SR žiadosťou z 24. 8. 1990, ktoré uviedlo v odpovedi dňa 7. 9. 1990, že jeho žiadosť eviduje. Na Severoslovenské lesy, š. p. žiadosťou zo dňa 17. 12. 1990, kde povinná osoba uviedla v odpovedi dňa 8. 1. 1991, že vec postúpila na príslušný lesný závod za účelom zaevidovania a bude ju riešiť ako aj žiadosťou na Stredoslovenské lesy, Odštepný závod dňa 19. 6. 1992. S výnimkou poslednej žiadosti dokonca sám zastupoval ostatné oprávnené osoby, ktorým bol nárok na navrátenie pozemkov priznaný. V zmysle znenia žiadosti z 19. 6. 1992 už bol oprávnený M. S. právne zastúpený JUDr. Ivetou Revákovou, čo svedčí o udelení plnej moci na ďalšie konania vrátane podania žiadosti odporcovi dňa 31. 12. 1992 v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 229. Právna zástupkyňa následne podala žiadosť o navrátenie pozemkov v reštitúcii podľa zákona č. 229 v stanovenej lehote i za pôvodne oprávneného M. S., pričom táto žiadosť sa automaticky v zmysle ustanovení zákona 229 a všeobecných ustanovení o dedení vzťahuje aj na nich ako navrhovateľov, ako na univerzálnych právnych nástupcov pôvodne oprávnenej osoby. Samotný odporca vydal i potvrdenie o uplatnení nároku, na základe ktorého potvrdil, že M. S., naposledy bytom T. č. XX, A. má na tunajšom úrade uplatnený reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. evidovaný pod č. 3381/92. Výsledné napadnuté rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva dedičom po oprávnenej osobe napriek vyššie uvedenému konštatovaniu je potom v príkrom rozpore so zásadami právnej istoty a ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Odporca pochybil, neúplne zistil skutočný stav veci, nevykonal kroky smerujúce k zosúladeniu stavu konania s reálnym skutočným stavom (pribratie účastníkov do konania po smrti pôvodne oprávnenej osoby) a v dôsledku tohto pochybenia nepriznal vlastnícke právo dedičom po oprávnenej osobe. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že považuje podané odvolanie za neopodstatnené, nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 2. 2014, nakoľko sa proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote žiadny z účastníkov neodvolal. Až dňa 13. 3. 2014 bolo na správny orgán doručené odvolanie zo dňa 12. 3. 2014 navrhovateliek F. W. a J. V. zastúpených JUDr. Zoltánom Ludikom, pričom v konaní boli zastúpené JUDr. Ivetou Revákovou - splnomocnenie zo dňa 17. 6. 1999, ktoré bolo dňa 13. 4. 2014 Mgr. J. V. a F. W. odvolané. Vzhľadom na uvedené uviedol, že odvolanie bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb. proti rozhodnutiu okresného úradu podľa odsekov 4 a 6 možno podať opravný prostriedok na súd. Krajský súd v Žiline po preskúmaní obsahu administratívneho spisu zistil nasledovné skutočnosti:
Napadnuté rozhodnutie odporca vydal dňa 17. 1. 2014. Na predmetnom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňa 25. 2. 2014. Predmetné rozhodnutie bolo doručované navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ prostredníctvom ich splnomocnenej zástupkyne JUDr. Ivety Revákovej, ktorá predmetné rozhodnutie prevzala dňa 23. 1. 2014. Splnomocnenie od navrhovateliek v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k JUDr. Ivete Revákovej sa nachádza v administratívnom spise na č. l. 29 spisu. Ide o splnomocnenie zo dňa 17. 6. 1999 na zastupovanie v plnej miere vo veci uplatňovania nároku na vydanie ďalej uvedených lesných pozemkov (porastov a iného majetku) parc. č. 158/1, 158/2, 125 - kat. úz. C., parc. č. 4314/2, 4315 a 4309/1 - kat. úz. T. R. k vybavovaniu s tým súvisiacich záležitostí.
Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, resp. opravný prostriedok navrhovateliek v rade 1/ a 2/ zo dňa 12. 3. 2014, ktoré bolo Okresnému úradu Žilina doručené dňa 13. 3. 2014. Na poštovú prepravu bolo dané toto odvolanie dňa 12. 3. 2014. Ďalej z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že odporcovi bolo dňa 15. 4. 2014 doručené oznámenie, na základe ktorého navrhovateľky v rade 1/ a 2/ odvolali plnú moc vo veci zastupovania v rámci konania pod č. 3381/92 ( t.j. tohto reštitučného konania ) vo vzťahu k JUDr. Ivete Revákovej. Odvolanie tohto plnomocenstva bolo datované dňa 13. 4. 2014, doručené odporcovi dňa 15.4.2014.
Je preukázané, že navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ plynula lehota 30 dní na podanie opravného prostriedku
- odvolania proti napadnutému rozhodnutiu odporcu odo dňa doručenia rozhodnutia ich splnomocnenej ( právnej ) zástupkyni JUDr. Revákovej, teda odo dňa 23. 1. 2014 a táto plynula do 22. februára 2014. Keďže tento deň pripadol na sobou, táto lehota sa posunula pri aplikácii ust. § 27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. na najbližší budúci pracovný deň, t. j. na deň 24. 2. 2014. Dovtedy plynula navrhovateľkám v rade 1/ aj 2/ lehota na podanie opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, k tomuto dňu mohli navrhovateľky v rade 1/ a 2/ podať s poukazom na § 27 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie na správnom orgáne alebo odovzdať na poštovú prepravu.
Odvolanie, ktoré podali navrhovateľky v rade 1/ a 2/ na poštovú prepravu až dňa 12. 3. 2014 prostredníctvom označeného právneho zástupcu je ako odvolanie, resp. ako opravný prostriedok podaný po zákonom stanovenej lehote 30 dní a z tohto dôvodu súd opravný prostriedok navrhovateliek v rade 1/ a 2/ musel pri aplikácii ust. § 250p O.s.p. odmietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 O.s.p. a za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže tretia hlava piatej časti O.s.p. nemá ustanovenia o náhrade trov konania v prípade, keď je opravný prostriedok odmietnutý, bolo potrebné analogicky použiť ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.