Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/176/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: S. A., J.. X. X. XXXX, G. Š., X. XX/X, Y.. Č. X. S., I. XX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovanému: Z. V., J.. XX. XX. XXXX, G. I. X. S., O.. M.. N. XXXX/XX, právne zasúpeného: JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretá dňa 9. 6. 2011, medzi žalovaným a jeho manželkou M. V., J.. X. X. XXXX, G. X. S., J.F. O.. M.. N. XXXX/XX, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bytu č. X, nachádzajúceho sa na K. bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné č. KN XXXX/XX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. X. S., vedený Okresným úradom X. S.Š., odbor katastrálny, je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 337,45 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Dušana Jančiho, advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 9. 7. 2013 domáhal určenia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a jeho manželkou - dlžníčkou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné č. KN- C XXXX/XX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedený katastrálnym úradom, je voči žalobcovi právne neúčinná, podľa a . Žalobu odôvodnil, že žalobca ako predávajúci s manželkou žalovaného M. V. uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva firmy dňa 29. 4. 2009, na základe ktorej mala zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 19.916,40 eur do 4. 11. 2011, v šiestich mesačných splátkach. Manželka žalovaného uhradila len prvú splátku vo výške 3.319,40 eur, zostatok dlhu 16.597 eur doposiaľ uhradený nebol. Manželka žalovaného 12. 11. 2009 podala na súd návrh o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy, pričom Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 3. 2011, č. konania bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Napriek tomu manželka žalovaného dlžnú sumu neuhradila. Manželka žalovaného a žalovaný však uzavreli v roku 2011 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu žalovaný. Z konania manželky žalovaného ako dlžníka bol zrejmí zámer zmariť uspokojenie nároku žalobcu ako veriteľa tým, že so žalovaným ako blízkou osobou, podľa , uzavrela dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Svojím konaním ohrozila vymáhateľnosť dlžnej pohľadávky 16.597 eur, o zaplatenie ktorej žalobca podal žalobu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V čase 9. 6. 2011, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdne konanie, na ktoré poukazoval žalobca právoplatne skončené nebolo. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 6. 3. 2012. Žalovaný nadobudol byt na základe dohody z dôvodu, že tento byt patrí jemu. Nedošlo k ukráteniu veriteľa. Z zmysle rozhodnutia o pridelení náhradného bytu z dňa 5. 4. 1983 a rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 13. 4. 1983 bol byt pridelený výlučne žalovanému. Išlo o náhradný byt v dôsledku asanácie pôvodného bytu, ktorý bol pridelený ako zamestnancovi. Neskôr žalovaný s manželkou byt kúpili. Finančné prostriedky, za ktoré nadobudli byt pochádzali z výlučne finančných prostriedkov žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne M. V., listinami: zmluvou o prevode vlastníctva firmy, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , zapožičaným spisom katastrálneho úradu sp. zn. I., I., I. výpismi z listu vlastníctva, kúpnou zmluvou, správou súdneho exekútora zistiac nasedovné:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom zmluvy o prevode firmy na manželku žalovaného bola firma PIZZA BOMBA, za dohodnutú sumu podľa zmluvy. Manželka žalovaného ako dlžníčka zaplatila len prvú splátku 29. 4. 2009. Dlh z uvedenej zmluvy doposiaľ trvá. Neobdržal žiadne peňažné plnenie, ani prostredníctvom súdneho exekútora. Nárok voči manželke žalovaného ako dlžníčke si uplatnil na súde, platobným rozkazom bola manželka žalovaného zaviazaná na vyplatenie dlhu. Bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, bezvýsledne. V dobe, keď manželka žalovaného mala vedomosť o svojom dlhu, predala byt a neskôr aj zariadenie PIZZA BOMBA. Vedela, že je dlžná peniaze. Previedla byt na manžela (žalovaného). Zmluvu o predaji firmy vypracovala, podľa tvrdenia priateľky syna žalovaného pani K. aj, právny zástupca žalovaného. Pani K. pracovala v pizzerii žalobcu. Manželka žalovaného v dobe podpísania zmluvy bola svojprávna, dobrovoľne si založila živnostenský list, na základe podpísala zmluvu o prevode firmy. Túto zmluvu neskôr porušila. Žalobca nemá zriadený účet v peňažnom ústave.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v čase uzavretia zmluvy medzi jeho manželkou a žalobcom o predaji podniku bola manželka žalovaného nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Žalovaný poberal dôchodok približne vo výške 285 eur mesačne. Uplatnila si nárok na dávku v hmotnej núdzi, nebola jej priznaná. Všetky potreby financoval žalovaný. Spolu s nimi býval syn Z. V., ktorý bol tiež nezamestnaný. Dcéra A. bola na rodičovskej dovolenke. Vlastnili s manželkou len predmetný byt, ktorý bol dvojizbový. Žiaden z nich v tom čase nemal výlučný majetok. Nevlastnili ani motorové vozidlo, ani inú majetkovú hodnotu. Syn s pani K. sa dohodli, že idú kúpiť pizzeriu od žalobcu. Mali však svoje vlastné deti. Bolo potrebné platiť výživné. Dohodli sa preto s manželkou žalovaného, že firmu od žalobcu odkúpi ona. Fakticky mali podnikať syn s priateľkou. Žalovaného postavili pred hotovú vec, povedali mu o tom pred uzavretím zmluvy o prevode firmy. Žalovaný sa dohováral s manželkou na všetkom, aby neprišla o byt. Aby aj žalovaný neprišiel o byt, dohodli sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný podal návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aby mal istotu, že neostane na ulici. V zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky hnuteľné veci nadobudol žalovaný, manželka nenadobudla nič. Všetkého sa zdala. Neuviedol dôvod, pre ktorý manželka žalovaného nenadobudla z titulu vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov žiadnu hodnotu. S manželkou sa žalovaný dohodol, že jej umožní získať právo doživotného bývania v predmetnom byte. Spísali o tom zmluvu. Nevedel uviesť, či jeho manželka mala nejaké dlhy. V súčasnej dobe je on výlučným vlastníkom bytu a manželka má právo doživotného bývania v byte. Od doby uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva si s manželkou nenadobudli žiadny majetok, ani do svojho výlučného vlastníctva. Voči manželke žalovaného sa vedie exekúcia.

Výsluchom svedkyne M. V., manželky žalovaného bolo zistené, že byt získali na základe rozhodnutia o pridelení bytu od mesta. Užívali ho spoločne. Obidvaja boli nájomcami bytu. Mesto ponúklo byty na odpredaj. Predmetný byt kupovali spolu. Žalovaný použil peniaze z toho, čo zdedil, asi v roku 1999. Pred uzavretím zmluvy o prevode pizzerie bola svedkyňa nezamestnaná, evidovaná na úrade

práce. Domácnosť financovali z predčasného dôchodku žalovaného. Svedkyňa poberala podporu v nezamestnanosti, do apríla 2009. Pred januárom 2009 bola zamestnaná, jej príjem zo zamestnania činil približne 300 eur. Žalovaný poberal predčasný dôchodok 275 eur. nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť, ako ani motorové vozidlo, nemali úspory. Vlastnili len predmetný byt. Synovia priateľka pani K. bola zamestnankyňou žalobcu. Žalobca jej ponúkol na predaj pizzeriu. Nechcela prevádzať firmu na seba, požiadala žalobkyňu, aby oficiálne živnostníčkou bola ona. Svedkyňa získala živnostenské oprávnenie v apríli 2009, od 1. 5. 2009 pizzeria prešla na svedkyňu. Svedkyňa zmluvu podpísala. Vznikli dlhy. Svedkyňa vyplácala pohľadávky v decembri 2012, a to zdravotnej poisťovni približne 200 eur, sociálnej poisťovni približne 400 eur, daňovému úradu 50 eur, telefóny 13 eur, nájom nebytových priestorov približne 900 eur. Financie získala odpredajom pizzerie. Zariadenie z tejto prevádzky predala. Žalobcovi dlh svedkyňa neuhradila, lebo to nevyšlo. Zariadenie prevádzky predala za sumu 1.700 eur. V súčasnej dobe je v hmotnej núdzi. Poberá dávku vo výške 82 eur mesačne. Každý mesiac spláca exekútorovi 30 eur, v prospech žalobcu. Pizzeriu po uzavretí zmluvy prevádzkovala synova priateľka pani K.. V decembri 2012 ukončila svedkyňa živnosť. Nedošlo k žiadnym majetkovým zmenám svedkyne a žalovaného. Žalovaný trval na tom, aby byt šiel výlučne do jeho vlastníctva. Dohodli sa, že urobia vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uzavretá dohoda o vyporiadaní dohody, na žalovaného prešlo zariadenie aj byt. Žalovaný sa k tomu viac pričinil. Svedkyňa sa podieľala na platení za byt, elektrinu, plyn. Svedkyni ostala na základe vyporiadania dlžoba, a to pôžička. Má právo doživotného bývania v byte na základe dohody uzavretej so žalovaným. Svedkyňa vlastní v katastrálnom území X. S. spoluvlastnícky podiel k pozemkom, sú to pasienky, lúky, lesné pozemky, orná pôda, ktoré nemajú veľkú hodnotu. Nadobudla ich v roku 1995 - 1996, po otcovi. Poľnohospodárske družstvo vypláca ročné nájomné, z urbáru podľa ťažby dreva (od 17 do 170 eur). Voči svedkyni sa vedie jedno exekučné konanie v prospech oprávneného - žalobcu. Svedkyňa poberá dávky v hmotnej núdzi od januára 2013. Zmluvu s pani K. svedkyňa nemala. Je pravdou, že sa čakalo na vznik živnostenského oprávnenia svedkyne. Žalobca vedel, že de facto kupuje pizzeriu syn svedkyne s pani K.. Žalovaný v roku 2013 prevzal spotrebiteľský úver, z ktorého sa uhradil dlh Home Creditu, ktorý záväzok bol uvedený aj v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva firmy zo dňa 29. 4. 2009 bolo zistené, že žalobca ako predávajúci uzavrel s manželkou žalovaného M. V. ako kupujúcou zmluvu, predmetom ktorej bol prevod podniku s obchodným menom PIZZA BOMBA spolu s hnuteľnými vecami, za dohodnutú kúpnu cenu 19.916,40 eur, ktorý sa kupujúca zaviazala splácať splátkami vo výške 3.319,40 eur, s dátumom splatnosti poslednej splátky 4. 11. 2011. Podľa článku 4 zmluvy, predávajúci potvrdil, že kupujúca uhradila prvú splátku v deň podpisu zmluvy. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 3. 2011, č. konania -127 bola zamietnutá žaloba manželky žalovaného M. V., ktorou sa domáhala dňa 12. 11. 2009 určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva firmy uzavretej so žalobcom, z dôvodu, že bola uvedená do omylu. Návrh bol zamietnutý ako nedôvodný. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 1. 3. 2012 č. konania bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. konania -21 zo dňa 14. 4. 2011 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov na návrh žalovaného podaný na súd 21. 3. 2011 zrušené, z dôvodu získania oprávnenia manželky žalovaného na výkon podnikateľskej činnosti za trvania manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť17. 5. 2011. Následne dňa 9. 6. 2011 bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalovaným a jeho manželkou M. V.. Uvedený rozsudok bol súčasťou spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny sp. zn. I., z ktorého bolo zistené, že Rozhodnutím zo dňa 11. 7. 2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného Z. V. k nehnuteľnosti bytu č. X, K., súpisné č. stavby XXXX, na pozemku registra U. H. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 9. 6. 2011 bolo zistené, že v dôsledku zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. , žalovaný a jeho manželka M. V. sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že žalovaný nadobudne do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti a všetky hnuteľné veci uvedené v čl. 2 Dohody a manželka M. V. preberá záväzky, bez povinnosti vyplatiť manželku M. V.. Žalovaný nadobudol tak do svojho vlastníctva byt č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX v X. S., ako aj hnuteľné veci (zariadenie a vybavenie obývacej izby, kuchyne, spálne, predsiene, kúpeľne, ako aj ostatné hnuteľné veci, osobné auto zn. Fiat Bravo). Manželka M. V. prebrala záväzok kreditnej karty Home Credit 1.300 eur.

Zo zapožičaného spisového materiálu Okresného úradu X. S., odbor katastrálny, sp. zn. I. bolo zistené, že Rozhodnutím Katastrálneho úradu zo dňa 24. 8. 2011 bol povolený vklad vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bezplatného bývania a úžitku bytu č. X na K. bytového domu súpisné č. XXXX v X. S. v prospech M. V., na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena, spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 28. 7. 2011 bolo zistené, že žalovaný a jeho manželka uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bezplatného bývania a úžitku predmetného bytu spolu s vybavením a príslušenstvom v prospech M. V., manželky žalovaného. Z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu X. S., odbor katastrálny bolo zistené, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku parcelné č. H.-U. XXXX/XX, k. ú. X. S.. Titulom nadobudnutia bola dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov I.. Zo zapožičaného spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, sp. zn. I. bolo zistené, že dňa 13. 1. 2000 bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva žalovaného a jeho manželky M. V., na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. X na K. bytového domu v X. S. súpisné č. XXXX vrátane príslušenstva. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28. 10. 1999 bolo zistené, že predávajúci Mesto Liptovský Mikuláš uzavrel s kupujúcimi Z. V. a M. V., ktorí vyhlásili, že kupujú byt vrátane príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu za kúpnu cenu, ktorá bola uhradená v deň podpísania zmluvy. Kupujúci sa zaviazali zaplatiť kúpnu cenu 18.042,- Sk. Suma 16.238,- Sk bola uhradená v deň podpisu zmluvy.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2. 10. 2012, č. konania bola uložená povinnosť manželke žalovaného M. V. zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,40 s 9% úrokom z omeškania ročne od 5. 11. 2009 do zaplatenia, sumu 3.319,40 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 5. 5. 2010 do zaplatenia, sumu 3.319,40 eur s 9% ročným úrokom z omeškania ročne od 5. 11. 2010 do zaplatenia, sumu 3.319,40 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 5. 5. 2011 do zaplatenia, sumu 3.319,40 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 5. 11. 2011 a nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 689,14 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 24. 10. 2012. Platobný rozkaz bol vydaný na návrh žalobcu zo dňa 29. 6. 2012 z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny podľa zmluvy o prevode vlastníctva firmy zo dňa 29. 4. 2009. Dňa 9. 11. 2012 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal súdnej exekútorke JUDr. Kataríny Matejovie, so sídlom v Liptovskom Mikuláši návrh na vykonanie exekúcie voči manželke žalovaného, ktorou sa domáhal núteného výkonu exekučného titulu a to platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2. 10. 2012 č. konania . Dňa 30. 11. 2012 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Podľa písomnej správy súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie zo dňa 4. 4. 2014 bolo zistené, že povinná manželka žalovaného nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, prevzala upovedomenie o začatí exekúcie 3. 12. 2012. Boli blokované účty v bankách (K. G. N., M..N.., Q. G. N., bez kladného výsledku). Podľa správy Sociálnej poisťovne povinná nikde nie je zamestnaná. Je vlastníčkou nehnuteľného majetku, na ktorý bola oprávnenému zaslaná žiadosť o návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Povinná postupne uhrádza vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstva, trovy exekúcie od apríla 2013 vo výške 30 eur mesačne, vymôžená suma predstavovala 360 eur, z toho pre oprávneného 258 eur.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2012 bolo zistené, že manželka žalovaného M. V. ako predávajúca uzavrela zmluvu s kupujúcim Z. K., predmetom ktorej boli hnuteľné veci (pec na pečenie pizze, plechy na pizzu, písací stolík, 2x pracovný stôl, 3x miesič cesta, chladnička 2x, malý kuchynský stolík 2x, nárezový stroj, oceľový regál, 2x elektrický bojler, nerezový drez, kuchynské náradie, porcelánové umývadlo a batéria, pokladňa, telefón, 2x polička, 5x váha, thermobox, za dohodnutú kúpnu cenu 1.800 eur. kúpna cena bude podľa zmluvy vyplatená kupujúcim v hotovosti v deň podpisu zmluvy.

Z výpisu zo živnostenského registra na manželku žalovaného M. V., PIZZA BOMBAJ, bolo zistené, že rozhodnutie o vydaní živnostenského listu bolo právoplatné 20. 4. 2009, predmet podnikania pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, s uvedením dňa vzniku oprávnenia 1. 5. 2009. Podľa potvrdenia Obvodného úradu Liptovský Mikuláš o ukončení podnikania manželky žalovaného M. V., bol uvedený dátum ukončenia podnikania dňa 19. 12. 2012. Z výpisov z LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, bolo zistené, že manželka

žalovaného je spoluvlastníčkou nehnuteľností v spoluvlastníckych podielov, v katastrálnom území X. S.. Z rozhodnutia o pridelení náhradného bytu zo dňa 5. 4. 1983 bolo zistené, že MNV v X. S. pridelil byt Z. V. náhradný byt. Zo zápisu o dohode odovzdania a prevzatí bytu zo dňa 25. 4. 1983 bolo zistené, že predmetom dohody o odovzdaní a prevzatí bytu bol byt v X. S., J. U.. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 23. 4. 1999 bolo zistené, že poručiteľke D. V., V.. Y. bol jedným z dedičov žalovaný Z. V., ktorému sa zaviazala dedička M. E. vyplatiť na jeho podiel sumu 8.773,- Sk do 31. 12. 1999. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 10. 5. 1999.

Podľa ust. , :

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou ( § 116 a § 117)

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d), to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa :

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa veta prvá :

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je dohoda o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov žalovaného a jeho manželky M. V., dlžníčky žalobcu, pričom uzavretie tejto dohody bolo nesporné. Medzi účastníkmi bola nesporná aj existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči manželke žalovaného, na základe zmluvy o prevode podniku zo dňa 29. 4. 2009, uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a M. V. ako kupujúcou. K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo v posledných troch rokoch, a to s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Úmysel ukrátiť veriteľa sa prezumuje práve pri predmetnom právnom úkone, ktorý bol uzavretý medzi dlžníčkou M. V. a jej blízkou osobou (manželom teda žalovaným), pričom úkon bol urobený v prospech tejto blízkej osoby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domienku, pričom vykonaným dokazovaním bol aj preukázaný úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa - žalobcu.

Výsluchom žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že dôvodom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou bolo, aby manželia (žalovaný a jeho manželka - dlžníčka žalobcu M. V.) neprišli o byt. Takýto úmysel žalovaného a jeho manželky nemožno kvalifikovať

ako legitímny, požívajúci právnu ochranu. Naopak, z uvedeného tvrdenia žalovaného v spojení s celým chronologickým sledom na seba nadväzujúcich právnych úkonov žalovaného a jeho manželky, jednoznačne vyplýva úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, zo zmluvy o prevode podniku. Manželka žalovaného ako dlžníčka sa najskôr domáhala žalobou na súde neplatnosti zmluvy o prevode podniku, avšak bezúspešne. Po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá jej žaloba, dňa 14. 3. 2011, bol hneď následne dňa 21. 3. 2011 podaný návrh žalovaného na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a júna 2011 bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe tejto dohody všetky aktíva tvoriaci majetkový substrát manželov (žalovaného a dlžníčky M. V.) prešli do výlučného vlastníctva žalovaného, teda blízkej osoby dlžníčky a záväzok (ako jediné pasívum) prešlo na dlžníčku manželku žalovaného. Následne na to v júli 2011 bola uzavretá medzi manželmi dohoda o zriadení vecného bremena, na základe ktorej nadobudla dlžníčka žalobcu a manželka žalovaného, právo doživotného bývania v predmetnom byte. S poukazom na uvedené, bol preukázaný zámer žalovaného a jeho manželky - dlžníčky žalobcu vyhnúť sa uspokojeniu vymáhaniteľnej pohľadávky žalobcu. Jedinú majetkovú hodnotu manželov, z ktorej mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu, ak by nedošlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nadobudol tak žalovaný. Bolo preto preukázané kvalifikované zmenšenie majetku manželky žalovaného ako dlžníčky žalobcu, čím objektívne došlo k ukráteniu možnosti žalobcu ako veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku. Na uvedené nemá vplyv poukaz na nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby manželke žalovaného, keďže v čase uzavretia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný a jeho manželka už mali vedomosť o neúspešnosti žaloby (zamietnutí žaloby). Od uvedeného momentu obidvaja postupovali cielene k prevodu majetku z dlžníčky žalobcu (manželky) na žalovaného. Žalovaný, ako druhá zmluvná strana napadnutého právneho úkonu, priamo participoval na jednotlivých úkonoch dlžníčky žalobcu. Je samozrejmé, že jednotlivé právne úkony sú legálne, avšak nepoctivosť, ktorej sa nemôže poskytnúť súdna ochrana, spočíva práve v tom, že formálne legálnym konaním dlžníka a jeho blízkej osoby sa uprednostní dlžník, ktorého majetok sa prevodom zmenší, pred uspokojením vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V právnom štáte na zabránenie takýmto nepoctivým úkonom dlžníka slúži práve inštitút odporovnateľnosti právneho úkonu. Znamená to, že hoci právny úkon je platný, veriteľ (žalobca) môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovnateľného právneho úkonu, akoby k nemu vôbec nedošlo.

Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 110/1998). V danom prípade bolo preukázané, že ide o pohľadávku, ktorá má dokonca kvalitu judikovaného práva v zmysle a je aj vymáhaná v exekučnom konaní. Aktívna legitimácia v konaní bola daná, keďže prislúchala žalobcovi ako veriteľovi, ktorý má voči manželke žalovaného vymáhateľnú pohľadávku zo zmluvy o prevode podniku. Bola daná aj pasívna legitimácia žalovaného v konaní, keďže žalovaný mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (stal sa výlučným vlastníkom predmetného bytu ako jedinej majetkovej hodnoty manželov, z ktorej bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu). Odporovateľnou žalobou možno napadnúť aj dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R5/2008). V danom prípade dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola nielenže nezachovaná zásada parity podielov manželov, ale všetky aktíva nadobudol žalovaný, ktorý nie je dlžníkom a pasíva žalovaná, ktorá dlžníčkou je. Iný spoločný majetok manželov preukázaný nebol. Pokiaľ ide o výlučný majetok žalovanej, aj podľa jej výslovných tvrdení, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní, sú malej hodnoty. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých jeden je dlžníkom tretej osoby, musí byť podľa konštantnej judikatúry zachovaná určitá rovnováha medzi záujmami druhého manžela a záujmami veriteľov (Rozsudok NS ČR sp. zn. ). Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné úspešne odporovať, pokiaľ manželia rozdelenie vecí, práv a záväzkov, úmyselne volili tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo úplne vylúčil uspokojenie pohľadávky voči veriteľovi (Rozsudok NS ČR sp. zn. ). Pokiaľ je rovnováha medzi záujmami druhého manžela a záujmami veriteľov narušená spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý nápadne jednostranne zvýhodní jedného z manželov, ktorý nie je dlžníkom tretej osoby (čím dôjde ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku druhého manžela, ktorý je dlžníkom tretej osoby), podľa ustálenej judikatúry takýto právny úkon dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spochybniteľný aj prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov.

Manželka žalovaného ako dlžníčka, nadobudnutý majetok na základe zmluvy so žalobcom, previedla na tretiu osobu, pričom kúpnu cenu, ktorú získala nepoužila na uspokojenie žalobcu, a to ani čiastočne. Uvedenému korešponduje už počiatočný zámer a nesúhlas dlžníčky uhradiť pohľadávku žalobcu, snahou docieliť neplatnosť zmluvy a následne ukrátiť možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Bol tak preukázaný v danom prípade úmysel ukrátiť konkrétneho veriteľa, a to žalobcu.

Čiastočné plnenie žalovanej bolo bez právneho významu k existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, keďže predstavuje minimálnu sumu vo vzťahu k celkovej výške splatenej a judikovanej pohľadávky, pričom do dispozičnej sféry žalobcu sa ani nedostala (žalobca nedisponuje peňažným účtom, čiastočné plnenie bolo poukázané za účet právneho zástupcu žalobcu). Splátky (zrážky) vo výške 30 eur mesačne, vzhľadom na výšku vymáhateľnej pohľadávky ani nepredstavujú adekvátne a štandardné uspokojenie veriteľa. Obdobne bez právneho významu bola argumentácia žalovaného týkajúca sa užívacieho práva manželov vo vzťahu k bytu, transformovaného na nájomný pomer. Rozhodujúce a relevantné bolo, že žalovaný ako aj jeho manželka M. V. boli nájomcami predmetného bytu a obidvaja uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorým nadobudli predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ by nehnuteľnosť bol nadobudol žalovaný, mal byť označený ako jediná zmluvná strana v zmluve o prevode vlastníctva bytu a následne na liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu nemal vplyv spôsob, akým sa ktorýkoľvek z manželov pričinil o jeho nadobudnutie. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, však ani pričinenie sa niektorého z manželov o nadobudnutí majetku nepredstavuje jediné kritérium. V ust. sa uvádzajú zákonné zásady, podľa ktorý sa majetkový substrát manželov vyporiadáva. Základnou zásadou je zachovanie parity podielov oboch manželov (rovnosť podielov), pričom disparita je výnimočná, keďže je dôsledkom negatívneho sa správania jedného z manželov (podľa výslovnej právnej úpravy sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa snažil o udržanie spoločných vecí, na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti). V konaní nebolo preukázané, ako ani tvrdené, že správanie sa manželky žalovaného v priebehu celého trvania manželstva by bolo vykazovalo uvedené negatívne znaky. Napriek tomu nenadobudla žiadne aktívum na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Poukaz na nadobudnutie finančných prostriedkov žalovaného na základe dedičského konania bol účelový, keďže žalovaný sa sám vyjadril, že dôvodom uzavretia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo, aby žalovaná neprišla o byt. Následne na to bola uzavretá dohoda o zriadení vecného bremena, spočívajúca v práve doživotného bývania manželky žalovaného v predmetnom byte. To preukazuje úmysel formálne docieliť právnu zmenu vlastníckeho práva k bytu, keďže najdôležitejšie oprávnenie vyplývajúce z vlastníckeho práva a to právo vec užívať, bolo ďalšou zmluvou manželke žalovaného vzápätí prinavrátené. Žalovaný a jeho manželka slobodne a vážne prejavili vôľu nadobudnúť predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe čoho bol realizovaný aj vklad do vlastníckeho práva a zápis na liste vlastníctva, pričom opak preukázaný nebol. Výška výplatku žalovaného, vyplývajúca z osvedčenia o dedičstve, predstavuje približne polovicu kúpnej ceny nehnuteľnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný prislúchala náhrada trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 99,50 eur (položka č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania predstavovali aj odmenu právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby v roku 2013 prislúchala odmena vo výške 60,07 eur, t.j. 2 x 60,07 eur, spolu 120,14 eur: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, ďalej odmena za zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 13. 3. 2014, v rozsahu presahujúcom dve hodiny, t.j. 2 x. 61,87 eur, spolu 123,74 eur ( v spojení s b) c) vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), ako aj odmena za zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 23. 4. 2014 vo výške 61,87 eur. Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi popri odmene prislúchala paušálna náhrada v súvislosti s prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 7,81 eur a v súvislosti so zastupovaním na dvoch

súdnych pojednávania v roku 2014 vo výške 2 x 8,04 eur, spolu 31,70 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 337,45 eur. Celková výška náhrady trov konania predstavovala 436,95 eur, sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.