Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/3199/2012

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimír Zachar PhD., Ružomberok, na návrh oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: S. N., r.č. 820925/8486, Krasňany 116, Varím, občan SR, o vymoženie 984,13 eur s prísl., tu o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia z a m i e t a .

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie súd r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

I.

Exekútor žiadal o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, ktorý sa domáhal vymoženia pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok PEC- U 505/2012 bol vydaný 25.7.2012, právoplatnosť je vyznačená 14.8.2012 a vykonateľnosť 20.8.2012.

V danom prípade ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v čase, na ktorú dopadá právna úprava spotrebiteľského práva účinná v čase od 1.6.2010, resp. 11.6.2010. S účinnosťou od 1.1.2008 je významná novela , nasledovala novela s účinnosťou od 1.6.2010 a s účinnosťou od 11.6.2010 je účinný nový (ZSÚ).

II.

V prípade všetkých posudzovaných zmlúv oprávneného, bez ohľadu na konkrétny typ (zmluva ú úvere, kreditnej karte, revolvingový úver...) niet najmenších pochybností o tom, že ide o spotrebiteľské zmluvy. Oprávnený to nikdy ani nespochybňoval a zo zmluvy vyplýva, že nie je ani tvrdené niečo iné.

Od 1.1.2008 boli odstránené aj akékoľvek pochybnosti o tom, či sa , ZOS a prípadne aj iné normy vrátane práva EÚ vzťahujú na úvery uzatvárané podľa , prípadne zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez najmenších pochybností možno uzavrieť, že síce neexistuje samostatný právny inštitút „spotrebiteľský úver“, ale platí, že na každý úver, ktorý je poskytnutý spotrebiteľovi, sa vzťahuje nielen úprava či Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj či Zákon o ochrane spotrebiteľa (ZOS).

Zodpovedá to dikcii . o ochrane spotrebiteľa - ZOS: Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Takisto o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) definuje v , že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Napokon upravuje vzťah s úvermi (spotrebiteľskými) v a : (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Neprijateľné podmienky a individuálne dojednanie zase upravuje a : (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

III.

Od 1.1.2008 je významná zmena a : Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Formu a obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje aj § 9 ZSÚ: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z uvedeného vyplýva, že do vnútroštátnej právnej úpravy bola prevzatá Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V článku 3 bod 1. a 2 je definovaná nekalá podmienka: „Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.“ V prílohe je pod bodom 1. písm. q) definovaná jedna z nekalých podmienok ako podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

Potrebné je pripomenúť aj úpravu : Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

IV.

Možnosť preskúmavať v určitom rozsahu a určité skutočnosti aj v rámci exekučného konania upravuje o rozhodcovskom konaní (ZRK).

S účinnosťou od 1.7.2009 rozhodcovský súd musí brať na zreteľ už aj spotrebiteľské právo v zmysle § 31 odsek 3: „Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.“ Vo všeobecnosti rozhodcovský súd vždy prihliada na právny poriadok Slovenskej republiky podľa ods. 2.

§ 35 (Účinky rozhodcovského rozsudku): Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

§ 45 ods. 1 písm. c), 2 a 3: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Oproti účinkom rozhodcovského rozsudku je potrebné citovať na porovnanie účinkov rozhodnutia všeobecného súdu. Podľa : „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.“

Súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia postupuje aj podľa § 44 ods. 1 - 3 Exekučného poriadku (EP): (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V.

Súd postupne uvádza skutkové a právne závery s odkazom na konkrétnu právnu úpravu, pre ktoré žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil:

V.1. Právomoc súdu zastaviť exekučné konanie

1.1. Právomoc súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia (a následne konanie zastaviť) vyplýva z § 44 ods. 2 EP, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a právomoc zastaviť exekučné konanie vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) a 2 ZRK, pretože súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.

1.2. Zo ZRK konania vyplýva, že súdny prieskum pri rozhodcovských rozsudkoch je širší ako pri ostatných exekučných tituloch (napr. súdne rozhodnutia), pri ktorých právna úprava neumožňuje preskúmavať exekučné tituly, ak spĺňajú náležitosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Vyplýva to aj z rôznej právnej úpravy záväznosti súdnych rozhodnutí ( - pre všetkých) a rozhodcovských rozhodnutí ( ZRK - len pre účastníkov).

1.3. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, platí aj všeobecná úprava podľa EP, ktorá zastavenie exekučného konania rozdeľuje do 2 fáz - rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, proti ktorému je prípustné odvolanie a následne rozhodnutie o zastavení exekučného konania, proti ktorému odvolanie už nie je prípustné (§ 44 ods. 2 a 3). ZRK upravuje len zastavenie exekučného konania, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie je prípustné (§ 45 ods. 1 a 3).

Aby súd zadosťučinil obidvom právnym úpravám, formálne rozhodol aj o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia aj o zastavení exekučného konania, pričom proti obidvom rozhodnutiam je odvolanie prípustné.

1.4. Súd vychádza pri posúdení rozhodcovských rozsudkov z toho, že exekučné konanie (exekúciu) je možné zastaviť aj čiastočne a vo zvyšku rozsahu udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Musí však byť splnená podmienka, že je možné oddeliť tieto dve časti od seba.

Táto možnosť vyplýva zo všeobecnej zásady podľa o možnosti čiastočne zastaviť konanie (aj exekučné), či z možnosti zastaviť čiastočne aj samotnú exekúciu.

V.2. Rozpor s dobrými mravmi

2.1. Ak je rozhodcovská doložka uvedená len v úverových zmluvných podmienkach tak, ako je to v prípade oprávneného, ide o rozpor s dobrými mravmi.

2.1. Formálne sa papierové vyhotovenie úverovej zmluvy skladá z jednej strany listu vlastnej úverovej zmluvy, na ktorej sú podpisy účastníkov. V texte sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Úverové podmienky spoločnosti Home... Úverové podmienky sú súčasťou zmluvy. Resp. spotrebiteľ prevezme s písomným vyhotovením zmluvy aj úverové podmienky. Verzie úverových podmienok do 11.6.2010 boli obsiahnuté na asi 3 stranách textu husto popísaných drobným, ťažko čitateľným písmom. Verzie od 11.6.2010 obsahujú prakticky ten istý text (s doplnením údajov na základe nového ZSÚ), ale s väčším písmom, takže počet strán textu je asi 7-8.

Z pohľadu dostupnosti obsahu zmluvných podmienok ide korektný postup. Odpadá problém posudzovania, či spotrebiteľ mal pred podpisom k dispozícii podmienky a či mal alebo nemal možnosť sa s nimi oboznámiť.

2.2. Tento navonok korektný spôsob je však formálnym a bez skutočného obsahu s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vyhotovenia zmluvy. Základné údaje zmluvy (veriteľ, spotrebiteľ, základné menu úveru) sú uvedené štandardným písmom a sú aj pre spotrebiteľa zreteľné.

Druhá časť zmluvy na dolnej časti písomného vyhotovenia obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú uvedené miniatúrnym a ťažko čitateľným písmom. Čitateľ sa musí maximálne sústrediť na dešifrovanie textu a potom odpadá pozornosť potrebná na vnímanie a pochopenie textu. Toto poznanie má súd z vlastnej skúsenosti. Ustanovenia obsahujú niektoré formálne a očakávané údaje organizačno-technickej povahy. Napr. že súčasťou zmluvy sú aj úverové podmienky, potvrdenie spotrebiteľa o tom, že bol oboznámený s potrebnými informáciami, súhlas s použitím a spracovaním osobných údajov.

Súčasne sú tam však údaje, ktoré sú svojim významom rovnako dôležité a dokonca dôležitejšie ako samotné znenie zmluvy týkajúce sa úveru - najmä dohoda o uzavretí zmluvy o iných produktoch (revolvingový úver, platobná karta a pod.). Tieto vedľajšie produkty často môžu byť väčšieho rozsahu ako základná zmluva samotná (napr. úver, nákup tovaru a pod.).

Oproti skorším verziám úverových podmienok sa v tejto časti uvádza aj dojednanie o rozhodcovskej doložke. Uvádza sa tu, že klient a spoločnosť podpisom tejto zmluvy uzatvárajú rozhodcovskú doložku v rozsahu uvedenom v úverových podmienkach. Oproti skorším verziám podmienok je rozhodcovskej doložke venovaná samostatná kapitola s názvom „Riešenie sporov“.

Podstata však zostáva rovnaká, ako tomu bolo v skorších verziách - spotrebiteľ má veľké prekážky, aby textu porozumel a pochopil všetky súvislosti. Popri samotnom probléme s prečítaním textu v zmluve (odkaz na rozhodcovskú doložku) ide stále o neobvyklú prekážku na ceste k rozhodnutiu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu. Súd mal k dispozícii originálne vyhotovenie zmluvy a oboznámiť sa s podstatnými podmienkami zmluvy bolo aj pre súd mimoriadne náročné. Text podmienok je zväčšený a tým pádom text rozsiahlejší a orientovať sa v ňom je veľmi zložité. Zásadná podmienka (rozhodcovská doložka) je pre spotrebiteľa skrytá iným spôsobom.

V zmluve je použitý pojem „rozhodcovská doložka“ a v podmienkach je názov kapitoly nazvaný spojením „Riešenie sporov“. Aj to je mätúce pre spotrebiteľa.

2.4. Za takýchto okolností považuje súd takéto dojednanie podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Ide o takú podmienku, ktorá je inak v súlade so zákonom (rozhodcovská doložka), ale za vyššie uvedených okolností jej dojednania je v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť či neuzatvoriť zmluvu sú rozhodujúce nielen dojednania, ktoré sú uvedené na úverovej zmluve a veľmi výrazne (výška úveru, poplatok za úver, výška splátok a RPMN), ale aj (najmä) to, kto bude riešiť ich vzájomné spory. Sú to podmienky, ktoré môžu spotrebiteľa odradiť od uzavretia zmluvy. Majú byť uvedené alebo aspoň zásadným spôsobom pomenované priamo v zmluve a na tej listine (prípadne osobitnej), ktorú účastník podpisuje. Aspoň zásadné informácie, že z hľadiska veriteľa je fakticky vylúčené súdne konanie, že veci rozhoduje jediný rozhodca, ktorého jednostranne určí veriteľ a pod. Detailnejšia úprava týchto podmienok môže byť upravená v zmluvných podmienkach.

2.5. Podľa § 4 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (pod sankciou nemožnosti uplatňovať príslušenstvo úveru) a musí obsahovať informáciu o sankciách a možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v predpísanej písomnej forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

To isté platí pre prípad, ak sú úroky, poplatky, či sankcie síce formálne uvedené, ale za vyššie popísaných okolností len v zmluvných podmienkach. Vychádza sa z toho, akoby sankcie neboli uvedené vôbec.

Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, tak jeho možnosť musí byť obsiahnutá v zmluve. Ide o tak závažnú podmienku, že nemôže ísť o akékoľvek obsiahnutie (viď vyššie). Oprávnený však v danom prípade nielenže nedodržal korektné prezentovanie rozhodcovského konania v zmluve (ale skrytým spôsobom len v zmluvných podmienkach), ale do podmienok upravil faktickú obligatórnosť rozhodcovského konania. Súd sa podrobnejšie touto otázkou zaoberá nižšie.

Súd však z tohto odvodzuje, že ak nemožno požadovať neupravené poplatky či sankcie, už vôbec nemožno akceptovať konanie o plnenie (aj sankcií), ktorého základ rovnakým spôsobom nebol riadne uvedený v zmluve.

2.6. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie ÚS Českej republiky , ktoré síce posudzuje konkrétnu vec a z hľadiska ľudského práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti však vyložil v spotrebiteľských zmluvách záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis)... Súd otázku posudzoval z hľadiska ústavnej materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom a princípov dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch - čo možno podradiť obsahovo aj úprave dobrých mravov a neprijateľných zmluvných podmienok.

2.7. Za takýchto okolností odkaz v zmluve na Úverové podmienky a vyhlásenie spotrebiteľa, že sa s nimi pred podpisom zoznámil a že ustanoveniam zmluvy a ÚZP rozumie, súd nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku a individuálne prehlásenie. Ide totiž o vyhlásenie o obsahu zmluvných podmienok, ktorých formálnu a obsahovú stránku súd vyššie popisoval ako neprijateľnú z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

VI.

VI.1. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky ako neprijateľná podmienka

1.1. Súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C 40/08 (Asturcom), ktorého výrok znie: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Z uvedeného vyplýva, že ak ide o nekalú povahu rozhodcovskej doložky, tak aj v exekučnom konaní môže súd túto preskúmať (ex offo) a vyvodiť z toho obdobné dôsledky ako v rámci obdobných opravných prostriedkoch. Podmienkou je prejednanie veci bez účasti spotrebiteľa.

1.2. V takom prípade nie je prekážkou ani podmienka konania res iudicata podľa stanoviska Európskej komisie vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady.“ (čl. 32,33)

1.3. Podstatný záver pri posúdení rozhodcovskej doložky je, že ak ju súd posúdi ako neprijateľnú alebo nekalú, teda neplatnú, musí odmietnuť právnu ochranu rozhodcovskému rozsudku ako celku bez rozlišovania na právom dovolené či nedovolené, či v súlade s dobrými mravmi alebo v ich rozpore. Nie je možné to oddeliť.

1.4. Takýto záver súdu je podopretý viacerými skutkovými okolnosťami. Ak súd v odôvodnení v časti V. uvádzal spôsob publikovania rozhodcovskej doložky ako skrytý a teda fakticky aj právne akoby neexistujúci a teda nezaväzujúci, tak na tento dôvod súd opätovne poukazuje pri posúdení, či doložka je akceptovateľná alebo nie.

V zmysle nepriameho účinku Smernice rady 93/13/EHS skrytosť rozhodcovskej doložky súd neposudzuje ako ustanovenie neexistujúce a nezaväzujúce, ale aj ako podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok (príloha 1 písm. q)). Faktickým dôsledkom takéhoto postupu je, že sa obmedzuje právo spotrebiteľa v uplatňovaní práva, ak má problém ho v zmluve dešifrovať.

1.5. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že podľa rozhodcovskej doložky majetkové spory vyplývajúce zo zmluvy majú byť riešené rozhodcom. Z toho vyplýva jedinečnosť rozhodcovského konania na úkor všeobecného súdu. To už je v rozpore s vnútroštátnou úpravou ( ). V ďalšom ustanovení sa síce uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že klient je oprávnený spor riešiť aj na všeobecnom súde a že v takom prípade sa ruší rozhodcovská doložka pre tento spor.

Spor sa však rieši aj na návrh oprávneného a ten v zásade vždy využije rozhodcovské konanie. Spotrebiteľ je v situácii, keď môže prijať alebo odmietnuť uzavretie celej zmluvy. Nielenže nemá možnosť individuálne niečo dojednávať, ale ani nevie a zo zmluvných podmienok nie je ani spôsobilý posúdiť, že aby niečo vyjednával. S ohľadom na charakter rozhodcovského konania a osobitne s ohľadom na podmienky „dohodnutého“ konkrétneho rozhodcovského konania, nemožno takýto postup akceptovať.

Ide o postup, ktorý fakticky vyžaduje od spotrebiteľa, aby akceptoval riešenie sporov výlučne rozhodcovským konaním.

1.6. Oprávnený je ten, kto určí rozhodcu a určí jediného a dopredu určeného. Resp. je určená osoba, ktorá určí jediného rozhodcu (vrátane seba samého). Rozhodcu určí tento rozhodca zo zoznamu rozhodcov vedeného práve touto osobou. Ide opäť o podmienku, ktorej účinkom je obmedzovanie práv spotrebiteľa na súdnu ochranu, resp. na účinnú inú ochranu.

1.7. Podľa zmluvných podmienok rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné. V rozhodcovskej doložke je uvedené, čo sa považuje sa primerané úsilie pri zisťovaní pobytu povinného pre potreby doručovania do vlastných rúk (telefonický kontakt na obecný úrad podľa posledného bydliska). Ide o neprípustné zužovanie pravidiel doručovania určených , pod ktorého štandard nemožno procesným postupom pri doručovaní listín (najmä žaloba a rozsudok) ísť.

1.8. Opäť ide o rozpor s dobrými mravmi, ak formálna úprava zodpovedá bežným inštitútom práva (rozhodcovská doložka, jediný rozhodca, písomné konanie, obmedzené zisťovanie pobytu...). Avšak vo veciach spotrebiteľského práva a za okolností vyššie popísaných ide o neakceptovateľný postup.

Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a zastavil exekučné konanie pre rozpor rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, čo neumožňuje čo len čiastočne udeliť poverenie. Súd avizoval oprávnenému posudzovanie neprijateľných podmienok a mal možnosť sa k veci vyjadriť. Napokon v čase rozhodnutia mal už k dispozícii desiatky rozhodnutí iných súdov, v ktorých nebola akceptovaná rozhodcovská doložka.

S ohľadom na to, že o trovách exekúcie sa môže rozhodnúť najskôr po tom, čo si vôbec náhradu trov niekto uplatní, je efektívne rozhodnúť o trovách dodatočne.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.