Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4T-118-2012.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému F. F., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2014 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., L. č. XXX, ženatý, živnostník, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 27.06.2010 v čase okolo 18.00hod. po predchádzajúcej slovnej hádke, bez súhlasu majiteľa vošiel do dvora rodinného domu č. XXX v I., vlastníka Q. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky, kde chytil Q. B. zozadu na krk, podkopol mu nohy a zvalil ho na zem, tento sa postavil a utekal do chodby svojho rodinného domu, kam ho F. F. dobehol a počas toho ako sa Q. B. snažil zatvoriť vchodové dvere, silou a váhou svojho tela sa snažil tieto otvoriť a dostať dnu, pričom cez medzeru neuzavretých dverí strčil dnu ruku, ktorou chytil Q. B. za tvár v oblasti úst a trhavým pohybom ho napádal, ktorým konaním mu spôsobil odreninu hornej pery a pomliaždenie hrudnej chrbtice v rozsahu VII- IX stavca s dobou liečenia v trvaní 11 dní,
t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania- násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písme. j/Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 300,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ dní nepodmienečne.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 25.10.2012 na F. F. obžalobu pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Vo svojom výsluchu uviedol, že skutok sa stal v nedeľu podvečer, keď šiel od suseda s tým, že poškodený stál pri plote svojho rodinného domu. Vyjadril sa, že poškodený mu už predtým spôsobil škodu tým, že mu vypílil dreviny a následne ich aj ukradol a preto sa ho pýtal preto čo urobil. Povedal mu, že keď bude chcieť tak to vypíli všetko. Stále sa ho pýtal, že prečo to urobil s tým, že on ako už niekoľkokrát predtým mu začal nadávať do pašerákov drog, dílerov, zlodejov a taktiež slovne napádal aj jeho ženu. Nie raz sa stalo, že boli riešení na obvodnom úrade. Keďže stále opakoval, že ak bude chcieť vypíli to všetko, tak prišiel k nemu a chytil ho pod za krk za košeľu. Ako sa trhol tak spadol a keďže sa s ním nedalo, tak mu povedal, že pôjde za jeho ženou. Poškodený kráčal pred ním a ani raz mu nepovedal aby odtiaľ odišiel. Ako vošiel do rodinného domu, tak zrazu prudko zavrel dvere a privrel mu pravú ruku. On skričal a je možné, že ako rukou trhal, tak pritom mohol poškodeného udrieť. Následne tam prišli jeho deti, ktoré mu hovorili aby odtiaľ vypadol. Vyjadril sa, že to chápe, keďže videli, že niečo sa deje s ich otcom. Hneď na to odišiel Oni šli pomaly za ním s tým, že ako bol tesne pred bránkou, tak mu žena poškodeného napľula do tváre. Ďalej uviedol, že chce poukázať na to, že jeho žena hovorila, že ho museli na druhý deň otáčať v posteli, čo nie je pravda, pretože na druhý deň bol na streche drevárne a odtiaľ vykrikoval. Na ďalší deň šiel postrekovať zemiaky a potom ho videl brúsiť stoly a lavice. Poškodený stál vo svojom dvore s tým, že bránička bola odchýlená a on cez ňu vošiel dnu. Poškodený ho nepozýval dnu, ale ani ho odtiaľ nevyhadzoval. Nikdy mu nepovedali, že môže k nim chodiť, ale nie raz sa stalo, že u nich, bol napr. pri kolaudácií, alebo keď šiel niečo zobrať. Ďalej sa vyjadril, že nik z príbuzných poškodeného mu nezakázal chodiť na ich pozemok. V minulosti poškodený spolu so svojou rodinou bežne k nim chodili a to až do času, kým sa nezačali medzi nimi spory. Tieto spory sa začali tým, že začal robiť vo dvore prístavbu a poškodený mal výslovný zákaz chodiť k nim do dvora. Nie raz zákaz porušil, ale on to nikdy neriešil. Vyjadril sa, že v ten deň do jeho domu nevošiel. Priznal, že to mal v úmysle, ale to neurobil. Nie je pravdou, že by mu podrazil nohy. On spadol vtedy, keď ho chytil za košeľu a pustil ho. Neposotil ho. V čase keď prišla jeho manželka a deti, bol on pred dverami ich rodinného domu. Keď ho vyzvali, aby opustil dvor, tak, tak urobil.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok poškodený Q. B., ktorý sa k náhrade škody vyjadriť nevedel a ku skutku vypovedal, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe s tým, že v ten deň sa s obžalovaným popriečili ohľadom vrbín, z ktorých dve odpílil a to len kvôli bezpečnosti. Po výmene názorov obžalovaný násilím otvoril bráničku a to tak, že prestrčil ruku cez pletivo a otvoril si. Ako sa snažil pred ním utiecť, tak ho obžalovaný chytil zozadu za krk a zhodil ho na zem. Uviedol, že sa snažil utiecť do rodinného domu, ale nestihol zavrieť dvere a obžalovaný mu ešte v chodbe, kde za ním vošiel, l roztrhol ústa. Keď skričal, tak následne tam prišla manželka aj s deťmi a on potom odišiel preč s tým, že jedna papuča mu ostala u nich. Doma sa poumýval a ešte manželke a deťom povedal, že mu zavolá aby sa dohodli ale keď mu telefonoval, tak sa mu vysmial a preto volal na políciu. Prišli asi za 15minút. Vypočuli ho a on im povedal nech vypočujú aj obžalovaného, že má vypité. Policajti mu povedali, že v tomto prípade ho vypočuť nemôžu. Hneď potom šiel na lekárske ošetrenie a následne od lekára šiel na políciu. V Tvrdošíne to posúdili ako priestupok, ale keďže on s tým nesúhlasil, tak sa to postúpilo do Námestova. Ďalej sa vyjadril, že s obžalovaným majú spory kvôli postaveným penziónom. Obžalovaný nemal súhlas na to, aby vstupoval na jeho pozemok. Nenavštevovali sa. Taktiež nemal súhlas na vstup do domu. Jediný raz bol s jeho súhlasom u neho a to vtedy po úraze, keď mu on navrhol vyplatenie určitej sumy ako odškodného a on asi za deň alebo dva prišiel za ním. Sedeli v altánku, ale sa nedohodli. Vyjadril sa, že v dôsledku napadnutia obžalovaným mal narazenú chrbticu a zranený kútik a peru. Liečil sa 11 dní s tým, že asi na 5 deň ho obžalovaný našiel, ako postrekuje zemiaky.
Z výsluchu svedkyne C. B. vyplynulo, že sa to stalo v júni roku 2010, keď v kuchyni rodinného domu umývala riady. Vtedy zaregistrovala na dvore krik. Následne videla, že na zemi bol jej manžel a pri ňom
bol obžalovaný. Následne na to zbehla z kuchyne do pivnice a videla ako mal obžalovaný zadrapenú ruku v ústach jej manžela. Tento bol celý krvavý a vyzeral hrozne. Snažila sa obžalovaného dostať z chodby von, kde keď bola asi v strede dvora prišli deti a tie sa ho taktiež snažili dostať von. Ďalej sa vyjadrila, že ich vzťahy sa naštrbili v roku 2000 kedy im bolo vystavené stavebné povolenie.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Ing. X. B., ktorý sa vyjadril, že sa to stalo niekedy v lete roku 2010, s tým, že on bol v tom čase vo svojej izbe, keď počul krik svojej mamy aby zišiel dolu, že sa niečo stalo. Keď vyšiel na dvor, zaregistroval konflikt medzi jeho otcom a pánom F.. Bola tam jeho sestra a mama. Obaja so sestrou sa snažili situáciu upokojiť a viac krát vyzvali pána F., aby opustil ich dvor. Po niekoľkých výzvach pán F. aj urobil. Vyjadril sa, že svedkom samotného konfliktu nebol. Jeho otec krvácal niekde na tvári zo spodnej časti. Ďalej sa vyjadril, že vie o sporoch medzi jeho otcom a pánom F., ktoré trvajú dlhé roky. Zrejme tento konflikt bol vyvrcholením týchto sporov.
Z výsluchu svedkyne Mgr. E. H., rod. Bistárovej vyplynulo, že si už na presné detaily nepamätá. Vie len to, že sa to stalo v júni pred troma rokmi. Bola nedeľa a ona bola vo svojej izbe keď počula z dvora nejakú roztržku s tým, že taktiež počula krik svojho otca o pomoc. Zbehla dolu a videla svojho otca, ktorý bol zranený. Taktiež pána suseda, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a svoju mamu. Brat tam prišiel neskôr. Samotný konflikt medzi otcom a susedom nevidela. Po jej príchode sa jej mama snažila dostať suseda z ich dvora a všetci ho poprosil, aby dvor opustil, čo aj následne urobil. So súhlasom prokurátora a obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov z prípravného konania, kde z výsluchu svedka F. P. vyplynulo, že dňa 10.07.2010 ho obžalovaný požiadal, aby mu pomohol naložiť drevo u neho za potokom, Ako sa vracali z Habovky, tak pri obchvate na Zuberec mu obžalovaný povedal, aby sa pozrel na F. F., ktorý tam postrekoval zemiaky
Svedok P. F. sa v prípravnom konaní vyjadril, že dňa 27.06.2010 pil v altánku kávu, odkiaľ videl, ako poškodený F. F. provokuje obžalovaného. Nadával mu do drogových dílerov a zlodejov, na čo sa ho obžalovaný pýtal z akého dôvodu mu vypílil stromy. Keďže poškodený neprestával obžalovanému nadávať, tento vošiel do jeho dvora cez pootvorenú bráničku, pričom svedok nepočul o čom hovoria, ale registroval zvýšené hlasy. Potom videl, ako poškodený spadol na zem, pričom obžalovaný bol v tom momente od neho na vzdialenosť alebo 4 krokov. Poškodený sa následne zo zeme postavil a utiekol do svojho domu. Obžalovaný šiel za ním a keď poškodený pribuchol za sebou dvere, tak privrel obžalovanému do nich ruku, ktorú tento vytrhol, Poškodený vošiel dnu do domu a obžalovaný ostal stáť pred dverami. Hneď na to vyšli von manželka poškodeného a jeho deti X. a E..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Odborného vyjadrenia č. X/XXXX, Odborného vyjadrenia č. X/XXXX, lekárskej správy, správy HNsP Trstená, správy NsP Trstená, Rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia, zápisnice o rokovaní, správy Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín, fotiek, správy Obvodného úradu Námestovo, správy Obecného úradu Zuberec, odpisu z registra trestov, zápisnice o výsluchu svedka, Doplnku č. 1 odborného vyjadrenia č. X/XXXX, správy OR PZ Dolný Kubín, odpoveďou na lustráciu v Registri priestupkov, správy OO PZ Tvrdošín,
Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania- násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu a taký čin spáchal na chránenej osobe.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil nie prokurátorom kvalifikovaného zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ale prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a/,b/ Trestného zákona. Súd je toho názoru, že bolo preukázané, že obžalovaný aj napriek nesúhlasu poškodeného vošiel do dvora rodinného domu a následne do chodby jeho rodinného domu. V podstate tieto skutočnosti nepoprel ani obžalovaný, ktorý sa obhajoval tvrdením, že nemal od nikoho zákaz vstupu na pozemok poškodeného. Vzápätí sám však uviedol, že v minulosti sa síce navštevovali, avšak len do času, kým nenastali medzi nimi problémy ohľadom prístavby. O tom, že sú medzi nimi konflikty potvrdili aj svedkovia, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí. Už len samotná existencia napätých vzťahov medzi obžalovaným a poškodeným odporuje tvrdeniu obžalovaného, že mal v podstate možnosť vstupu na pozemok poškodeného. Súd sa však nestotožnil
s právnou kvalifikáciou v tom smere, že by predmetný skutok spáchal obžalovaný na chránenej osobe. V zmysle ust. § 127 ods. 3 Trestného poriadku osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Poškodený v čase skutku síce mal 60 rokov a 2 mesiace, súd je však toho názoru, že v danom prípade nemožno ísť striktne podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a to najmä s poukazom na to, že by ukladanie trestu v prípade uznania viny za žalovaný zločin s poukazom na okolnosti spáchaného skutku bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd zmiernil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a tohto uznal vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ ,b/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34, ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, že aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona súd hodnotil to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.
Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného poriadku zistené neboli.
S poukazom na tieto skutočnosti preto súd ustálil, že adekvátnym trestom pre obžalovaného je peňažný trest, ktorý s poukazom na osobu obžalovaného zaručí možnosť jeho nápravy.
Súd preto uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 300,- Eur, s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 dní nepodmienečne.
Vzhľadom na to, že poškodený sa síce s nárokom na náhradu škody pripojil včas, ale svoj nárok riadne nezdokladoval, súd ho odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.