Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, Ul. J. Curie 3, Poprad, za účasti T. Y., bytom A. XXXX/XX, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 4824/2013 zo dňa 28. októbra 2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. októbra 2013 č. V 4824/2013.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 27.09.2013 a zaevidovanom pod č. k. V 4824/2013, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva č. 337/2013-PTR uzavretá medzi účastníkmi konania tak, že návrh na vklad podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) v platnom znení zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za záložcu splnomocnenec ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, lebo podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť iba potvrdzuje porušenie . V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme správny orgán dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je urobené v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.

Odporca citoval ustanovenie , Katastrálneho zákona, ustanovenia , , , , a .

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Zásadne nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov. Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Navrhovateľ v návrhu citoval ustanovenia , , , , , o správnom konaní v znení neskorších predpisov ustanovenia , , v spojení s .

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil.

Odporca zotrval na svojom stanovisku tak, ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré žiadal potvrdiť.

Krajský súd podľa a nasl. (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Účastníčka správneho konania T. Y. bola k veci vypočutá prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Poprad dňa 26.03.2014. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 27.09.2013 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 337/2013-PTR do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 10.09.2013 uzatvorenú podľa § 151a

a nasl. , ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení U. L., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 707700132 zo dňa 12.10.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1.400,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Účastníčka správneho konania T. Y. na výsluchu dňa 26.03.2014 pred dožiadaným Okresným súdom Poprad uviedla, že si nie je vedomá, že by podpisovala nejakú dohodu o splnomocnení. Od spoločnosti POHOTOVOSŤ si požičala sumu 1.400 Eur. Nechce tvrdiť, že splnomocnenie nepodpísala, ale nie je si vedomá toho, že by podpisovala nejakú dohodu o splnomocnení, predmetom rozhovoru nebola otázka splnomocnenia, resp. otázka preberania vlastníckeho práva k jej bytu, ani vôbec nepreukazovala vlastníctvo nejakých nehnuteľností. Žiadne splnomocnenie podpísať nemienila a domnieva sa, že v množstve papierov si ani neuvedomila, že niečo také podpisuje a nevie, že predmetom zabezpečenia úveru bol jej byt. Je si vedomá svojho dlhu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ a tento dlh aj uhradí, pôžičku však ničím nezabezpečila, predmetom finančnej pôžičky nebolo žiadne splnomocnenie udelené spoločnosti ProHelp. Na otázku súdu, či bola zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. poučená o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností uviedla, že poučená vôbec nebola. K podanému odvolaniu uviedla, že splnomocnenie nebolo podpísané riadne, pôžičku si síce zobrala dobrovoľne, ale vážnosť a určitosť právneho úkonu- dohody o splnomocnení si predstavuje trochu inak. Súhlasí so stanoviskom katastrálneho úradu, že si nemohla vybrať splnomocnenca, keď ani nevedela, že podpísala dohodu o splnomocnení. Navrhla, aby súd rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad záložného práva potvrdil.

Podľa pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov v , , upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z uvedeného ustanovenia Katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa veta prvá zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak ( ).

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ( ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa, vyplynulo aj z výsluchu účastníčky správneho konania T. Y.. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany T. Y., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s , keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade predstavuje formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle . Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene T. Y. uzavrelo s navrhovateľom ním vybrané Združenie ProHelp.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a T. Y. aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.