Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/212/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom v právnej veci navrhovateľky: M. T., L.. XX.XX.XXXX, J. R. Č.. XX, J., zastúpenej JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, AK Lamačská cesta č. 3, Bratislava, proti odporkyni: S. O., L.. XX.XX.XXXX, J. J. Č.. XX, J., o zaplatenie 4.067,40 €, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 2.033,70 €, ako aj trovy konania vo výške 99,10 € na účet vedený v Tatra banke, a. s. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2013 (zmeneným uznesením zo dňa 23.04.2014) sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 4.067,40 € titulom náhrady škody na zdraví a trvalých následkov.

Návrh bol odôvodnený tým, že dňa 18.03.2010 v Bratislave, na križovatke ulíc B. S. Y. pri jazere s motorovým vozidlom Peugeot EČV: J. XXX L. po Lotyšskej ulici pri vychádzaní smerom na Hradskú ulicu odporkyňa z nedbanlivosti spôsobila zrážku s chodkyňou M. T. (navrhovateľkou) a chodcom X. T., ktorí prechádzali po Y. ulici cez križovatku s B. smere na R. ulicu, pričom navrhovateľka utrpela priečnu zlomeninu ľavého jabĺčka bez posunu úlomkov, pomliaždenia a odreniny pravého kolena a oboch rúk, následkom čoho bola zásadným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života počas doby piatich týždňov, čím odporkyňa porušila ustanovenie o cestnej premávke. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.01.2014, spis. zn. XTo/ XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2014 bola obžalovaná S. O. (odporkyňa) oslobodená spod obžaloby a poškodená M. T. bola odkázaná s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konania. Náhrada škody pozostávala z bolestného v sume 1.899 €, ušlej mzdy 305,50 €, nákladov na liečenie 152,29 €, nákladov XXC/XXX/XXXX-XX W.: XXXXXXXXXX

na dopravu 93, 61 €, poškodených osobných vecí 128 € a sťaženia spoločenského uplatnenia 1.489 € v celkovej výške 4.067,40 €.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II spis zn. XT/XXX/ XXXX, uznesením Krajského súdu v Bratislave spis. zn. XTo/XX/XXXX, znaleckým posudkom č. 165/10- D + jeho dodatkom z 13.06.2012, spisom XT/XXX/XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spis. zn. XTo/XXX/XXXX, znaleckým posudkom č. 29/2011 z 20.08.2011, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 18.03.2010 v čase o 13,30 hod v Bratislave, na križovatke ulíc B. S. Y. pri jazde s motorovým vozidlom Peugeot, tmavomodrej farby EČV: J. XXX L. po B. ulici pri vychádzaní smerom na Y. ulicu došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodička S. O. narazila do prechádzajúcej chodkyne M. T. a chodca X. T., ktorí prechádzali po Y. A. cez križovatku s B. ulicou v smere na R. ulicu, pričom poškodená M. T. utrpela priečnu zlomeninu ľavého jabĺčka bez posunu úlomkov, pomliaždenia a odreniny pravého kolena a oboch rúk. Zranenia zásadným spôsobom obmedzili navrhovateľku na obvyklom spôsobe života počas doby piatich týždňov. Na tomto skutkovom základe sa pred Okresným súdom J. II viedlo trestné konanie pod spis. zn. XT/XXX/XXXX, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.01.2014, spis. zn. XTo/XXX/XXXX podľa oslobodil obžalovanú Antóniu Rovenskú spod obžaloby OP BA II č. k. XPv/XXX/XX-XX pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa , pretože skutok nebol trestným činom. Podľa odkázal poškodenú M. T. s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že v zásade Krajský súd v Bratislave v rozsudku spis. zn. XTo/XXX/XXXX z 15.01.2014 nespochybnil, že odporkyňa škodu navrhovateľke spôsobila, ale intenzita zásahu nenaplnila znaky trestného činu predpokladané zákonom. Preto bola odporkyňa ako obžalovaná oslobodená spod obžaloby. Navyše Krajský súd uviedol, že v danom prípade lehota na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa v celosti uplynula dňa 19.03.2012 a teda už nemohla byť trestná vec postúpená. Zo všetkých listinných dôkazov, založených v spise je jednoznačne preukázané, že škodu navrhovateľke spôsobila odporkyňa. Znaleckými posudkami bola preukázaná škoda za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň aj znalecký posudok z odboru dopravy o priebehu danej situácie vzniku škody preukázal zodpovednosť odporkyne za škodu.

Odporkyňa pred súdom uviedla, že si nie je vedomá spôsobenia nejakej škody. Nič nie je ochotná niekomu zaplatiť. Navrhovateľka mala ísť cez prechod pre chodcov a nechápala, prečo jej išli do tej cesty. Pripadá jej to tak, že chcú od nej len peniaze. Sama trpí tým, čo jej spôsobili, že nešli cez prechod pre chodcov. Je to ako naschvál. Dva razy ju vyhodili z práce a stále chodí len po súdoch.

XXC/XXX/XXXX-XX

W.: XXXXXXXXXX

Súd zo znaleckého posudku č. 165/2010, vypracovaného prof. MUDr. I. B. zistil, že znalec vyčíslil náhradu titulom bolestného na sumu 1.899 €. Z dodatku k posudku č. 165/2010 súd zistil, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec vyčíslil na sumu 1.489 €. Zo spisu XT XXX/XXXX súd ďalej zistil, že uplatnená náhrada škody za ušlú mzdu v sume 305,50 € bola preukázaná výplatnou páskou a úhradami nemocenského. Náklady na liečenie 152,29 € pokladničnými dokladmi. Náklady na dopravu 93,61 € a za poškodenie osobných vecí 128 € pokladničnými dokladmi (všetko č. l. 88 a nasl. v trestnom spise).

Podľa , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 53 ods. 1cit. zákona, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

Podľa § 53 ods. 3 cit. zákona, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na

vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd v tomto konaní za preukázané, že skutok tak, ako bol uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 28.10.2011 č. k. -30 sa stal. Zároveň považoval súd za preukázanú aj výšku uplatnenej náhrady škody v sume 4.067,40 €, jednak zo znaleckého posudku č. 165/2010, dodatku

XXC/XXX/XXXX-XX

W.: XXXXXXXXXX

k posudku č. 165/2010, výplatnej pásky, úhrady nemocenského a pokladničných dokladov založených v trestnom spise.

Je predovšetkým nevyhnutné uviesť, že citované ustanovenie vymedzuje predpoklady všeobecnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb podľa sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik (existencia) škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniku škody, d) zavinenie. Existencia uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti podľa citovaných ustanovení musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ods. 1 je vyjadrená zásada, že každá fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Základom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (či už zo záväzkovo-právneho vzťahu alebo povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V danom prípade odporkyňa porušila povinnosť, ktorá je vyplývala z ustanovenia V príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním odporkyne tak vznikla navrhovateľke škoda 4.067,40 €.

Zo znaleckého posudku č. 29/2011 vypracovanom znalcom Ing. Zdenkom Sýkorom z odboru doprava cestná, technický stav a odhad hodnoty cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke vyplýva, že odporkyňa rozjazd vozidla začala vykonávať, keď sa chodci nachádzali vo vozovke 2,5 s a reagovať na nich začala v okamihu stretu. Analýzou znalec zistil, že samotná vodička mohla zabrániť stretu, pokiaľ by na chodcov smerujúcich so koridoru pohybu vozidla reagovala tým, že by rozjazd nezačala. Chodci sa zase rovnomernou rýchlosťou pohybovali vo vozovke, pričom počas celého predstretového deja bolo vozidlo na dohľad, mohli chodci zabrániť nehode tým, že by zastavili a nevstúpili do koridoru pohybu vozidla. Technickou príčinou dopravnej nehody bola teda oneskorená reakcia vodičky na chodcov, ktorí vstúpili do vozovky a nesprávna technika pohybu chodcov po vozovke. Aj z uznesenia Krajskej prokuratúry z 26.04.2011 č.k. XKpt XXX/XX-X je zrejmé, že poškodená navrhovateľka videla stáť auto

odporkyne pred križovatkou na B. A. pred križovatkou s hlavnou Hradskou ulicou v Bratislave. Napriek tejto skutočnosti vstúpila do vozovky mimo prechodu pre chodcov a zjavne nepredpokladala, že sa auto pohne. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy ( ). Ak by aj súd vyhodnotil tento skutkový stav tak, že auto odporkyne stálo a neprichádzalo, nič to nemení na tom, že navrhovateľka v rozpore s ustanovením nevenovala už ďalšiu pozornosť pohybu vozidla odporkyne, pričom vstúpila do jeho koridoru pohybu. Jednoznačne v tejto dopravnej situácii mala navrhovateľka stále sledovať vozidlo odporkyne a argumentácia, že zo správania odporkyne ako vodičky vyvodila, že môže pokojne prejsť cez cestu - neobstojí.

Na uvedené nadväzuje aj konštatovanie Krajského súdu v Bratislave v rozsudku spis. zn. zo dňa 15.01.2014, že vzhľadom na ustálenú prax súdov SR si žiadnej XXC/XXX/XXXX-XX W.: XXXXXXXXXX

účastník cestnej premávky nemôže vykladať správanie sa iného účastníka takejto premávky vo svoj prospech a že obaja chodci, teda aj navrhovateľka porušili svoju povinnosť. Bolo možné preto vyvodiť záver, že na vzniku dopravnej nehody mali svoj podiel viny. Prechádzali totiž cez vozovku mimo označený prechod pre chodcov a najmä v čase, keď dopravná situácia takýto prechod cez vozovku im neumožňovala a obaja chodci sa svojím správaním výraznou mierou podieľali na vzniku dopravnej nehody a išlo z ich strany o výrazné spoluzavinenie dopravnej nehody. Aj znalec v posudku č. 29/2011 konštatoval, že sama mohla zabrániť zrážke tak, že by nevstúpila do koridoru pohybu vozidla. S názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v predmetnom rozsudku, že poškodená neprechádzala kolmo na os vozovky, sa v tomto konaní súd nestotožnil. Podľa ustanovenia ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia súd ustálil, že škodu navrhovateľky v zmysle cit. ustanovenia znášajú obaja, t.j. zodpovednostný subjekt a poškodený, pomerne. Preto súd vo výrokovej časti priznal navrhovateľke náhradu škody 2.033,70 € vo výške 1 z požadovanej sumy.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky uplatnila trovy vo výške 297,76 €. Súd pri rozhodované o trovách vychádzal z faktu, že navrhovateľka dosiahla 50 % úspech v konaní ako aj zo skutočnosti, že bez podaného návrhu, by navrhovateľka zrejme nedosiahla žiadnu náhradu škody. Odporkyňa pritom jednoznačne viac krát deklarovala, že nie je ochotná navrhovateľke nič uhradiť. Dokonca v trestnom konaní vyslovila, že navrhovateľka za účelom vidiny dosiahnutia zisku jej úmyselne skočila do cesty, ako je uvedené na str. 3 rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn. zo dňa 15.01.2014. Na túto skutočnosť, pri rozhodovaní o trovách súd prihliadol a preto nevyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s tým, že od pomeru úspechu by odrátal pomer neúspechu 50%, ale priznal navrhovateľke náhradu za jeden úkon právnej moci - prevzatie a príprava zastúpenia t. j. 91,29 € a 7,81 € režijný paušál v celkovej výške 99,10 €, podľa , a vyhlášky č. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.