Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-443-2013.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/443/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: MBANK SPÓŁKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, zapísaná pod číslom KRS: 0000025237, na území Slovenska konajúci prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou B & S Legal, s.r.o. so sídlom Grösslingova 5, Bratislava proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., Ž. XXXX/XXA, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou U.. R. P., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu O. K., o zaplatenie 3 187,98 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3187,98 eur od 15.7.2009 do 31.12.2011 vrátane z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3112,94 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2601,58 eur od 1.1.2012 až do zaplatenia a 16,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 914,76 eur od 15.7.2009 do 13.11.2013, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 3112,94 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku a úroku z omeškania z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 309,07 eur, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 191,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.3.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 3 187,98 eur spolu so 16,50 % úrokom ročne od 15.7.2009 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne od 15.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. 520700-4200956179 poskytol úver s úrokom 16,5% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru a k 14.7.2009 je v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3 187,98 eur. Žalobca v súlade s bodom 2.3.5. všeobecných obchodných podmienok, ako aj podľa § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil.
Na výzvu súdu žalobca prípisom z 11.4.2014 súdu oznámil, že úver mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver, ktorý žalobca poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom účte a dlžník platí úrok len z čerpaných prostriedkov. Istina pohľadávky vo výške 3 187,98 eur pozostáva z čerpania úveru žalovaným a poplatkov v zmysle Sadzobníka poplatkov, keď žalovaný
čerpal sumu 3 332,75 eur v období od 28.11.2008 do 17.1.2009 a uhradil sumu 417,99 eur. Taktiež uviedol, že od zmluvy odstúpil 4.10.2011, avšak žalovaný si odstúpenie od zmluvy neprevzal. Súčasne upravil navrhnutý petit v časti úroku z omeškania tak, že 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 3 187,98 eur si uplatňuje od 1.1.2012 do zaplatenia.
Súd uvedenú úpravu petitu podľa jeho obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu a konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3187,98 eur od 15.7.2009 do 31.12.2011 vrátane zastavil podľa ô§ 96 ods. 1 O.s.p..
Súd žalovanému na neznámom mieste ustanovil vo veci procesného opatrovníka a v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a opatrovníka žalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu a výpisu z obchodného registra je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý bol k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, podľa § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.11.2008 uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 €), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami, pri RPMN 17,81%. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 13.11.2013, pri pohyblivej úrokovej sadzbe, ktorá ku dňu uzavretia zmluvy bola 16,50% ročne. Podľa bodu 7.1 zmluvy sa dlžník zaviazal vrátiť žalobcovi celý úver s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. Celkové náklady predstavovali sumu 47 571,22 Sk (1 579,07 eur), pri priemernej hodnote RPMN vo výške 17,89%. Možnosť odstúpenia od zmluvy je upravená v bode 9 zmluvy. Podľa formulára informácie, podpísaného účastníkmi konania dňa 13.11.2008, výška mesačnej splátky bola 2 458,45 Sk (81,61 eur) a celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 1 579,07 eur pri priemernej RPMN vo výške 17,81%. Dátum splatnosti bol k 13. dňu v mesiaci. Podľa harmonogramu splátok podpísaného taktiež účastníkmi konania dňa 13.11.2008, splatnosť prvej splátky bola 12.12.2008. Podľa výpisu z účtu žalovaného, žalovaný, ktorý v období od 28.11.2008 do 17.1.2009 čerpal sumu 3 332,75 eur, dňa 30.1.2008 uhradil sumu 82,99 eur, v dňoch 15.1.2009, 26.2.2009 22.4.2009 uhradil sumy po 85,- eur a dňa 25.3.2009 uhradil sumu 80,- eur, teda úhrnom žalobcovi uhradil sumu 417,99 eur. Rozdiel medzi kreditnými položkami (417,99 eur) a debetnými položkami vrátane úroku a poplatkov (3 605,97 eur) predstavuje žalovanú sumu 3 187,98 eur. Žalobca v prípise z 4.10.2011 žalovanému oznamoval odstúpenie od zmluvy. Uvedené oznámenie podľa tvrdenie žalobcu nebolo doručené žalovanému. Účinky doručenia oznámenia žalobcu o odstúpení od zmluvy podľa názoru súdu nenastali jeho doručením opatrovníkovi žalovaného na neznámom mieste, keďže tento je procesným opatrovníkom a nie je hmotnoprávnym opatrovníkom žalovaného. Preto podľa názoru súdu sa odstúpenie žalobcu od zmluvy nedostalo do dispozičnej sféry žalovaného na neznámom mieste, a tak nedošlo k zrušeniu zmluvy podľa § 48 ods. 1, 2 OZ, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, ale ani podľa § 506 Obchodného zákonníka. Súd zaťaženie účtu žalovaného poplatkami za výbery z bankomatu, za telefonické upomienky, za odoslanie upomienky a za výzvy na úhradu, to všetko vo výške 75,04 eur nepovažoval s poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. za dôvodné, keďže takéto poplatky neboli v zmluve dohodnuté. Bod 4 zmluvy upravuje iné poplatky. Keďže žalovaný na čerpaný
úver uhradil len sumu 417,99 eur, jeho dlh predstavuje spolu s úrokom vyčísleným do 22.4.2009 sumu 3 112,94 eur (3 187,98 - 75,04). Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 3 112,94 eur považoval za dôvodný a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu súd návrh zamietol. Žalobcovi až do dňa poslednej splátky (13.11.2013) vznikol aj nárok na 16,5% úrok z istiny úveru ročne. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil uvedený úrok od 15.7.2009 do zaplatenia zo žalovanej sumy vo výške 3 187,98 eur, v ktorej je však už zahrnutý aj žalobcom vyčíslený úrok do 22.4.2009 v úhrnnej výške 198,18 eur a poplatky vo výške 75,04 eur. Úrokom z úveru sa úročí len istina úveru, ale nie už vyčíslený úrok z úveru a poplatky. Aj zmluvný úrok a aj úrok z omeškania sú totižto príslušenstvom pohľadávky (§121 ods. 3 OZ), ktoré sa ďalej neúročí. Preto súd žalobcovi priznal 16,5% úrok ročne zo sumy 2 914,76 eur predstavujúcej dlžnú úverovú istinu (3 187,98 - 75,04 - 198,18, resp. 3 332,75 - 417,99), a to od žalobcom uplatneného dňa 15.7.2009 do konečnej splatnosti úveru dňa 13.11.2013, s poukazom na bod 7.1 zmluvy, ale aj s poukazom na § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z., s prihliadnutím na nariadenie č. 238/2008 Z.z. a § 3a nar. č. 87/1995 Z.z., keď zaviazaním žalovaného, ktorý je v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku, na platenie úroku z dlžnej úverovej istiny až do jej zaplatenia by mohlo, spolu s prisúdeným úrokom z omeškania, dôjsť k prekročeniu citovaných právnych predpisov. Úrok z úveru vyjadruje „cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky, ktorá bola v danom prípade splatná v deň poslednej splátky, teda 13.11.2013. Splatné zmluvné úroky a splatné poplatky, ktoré sa prípadne pripíšu k istine úveru na základe dohody zmluvných strán, sa už neúročia úrokom z úveru. Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zmluvného úroku zamietol ako nedôvodný,
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 3 187,98 eur od 1.1.2012 až do zaplatenia. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovuje maximálnu výšku úroku z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku. Súd v danom prípade nemal preukázané omeškanie žalovaného s úhradou sumy 3 187,98 eur dňom 1.1.2012, keďže dovtedy plynuli žalovanému lehoty splatnosti jednotlivých mesačných splátok úveru po 81,61 eur. Do 1.1.2012 bolo podľa harmonogramu splátok splatných 37 splátok po 81,61 eur, teda bola splatná suma 3 019,57 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 417,99 eur, a tak k 1.1.2012 bol v omeškaní s úhradou sumy 2 601,58 eur (3 019,57 - 417,99). K 1.1.2012 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB, teda vo výške 9% ročne. Preto súd o úroku z omeškania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku z úveru a v časti úroku z omeškania súd považoval za nepatrný. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh iné trovy konania vo výške 191,- eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 309,07 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenie dňa 5.1.2011, podanie návrhu z 5.3.2013) po 121,17 eur, režijný paušál za úkon z roku 2011 vo výške 7,41 eur a z roku 2013 vo výške 7,81 eur ako aj 20% DPH (51,51 €). Náhrada trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.
Lehotu na plnenie súd žalovanej uložil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.