Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, Šamorín, IČO: 36 272 612, zastúpeného: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: /CI zo dňa 15.4.2013 takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie žalovaného č.: /CI zo dňa 15.4. 2013 podľa z r u š u j e vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny poplatok a 323,92 eur náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o. Trnava do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovaným dňa 115.4.2013 pod č.1100902/157257/2013/CI z dôvodu, že mu ako registrovanému prevádzkovateľovi daňového skladu bolo s odkazom na ust. uložené aby v prípade, že by súčet spotrebnej danie z liehu, ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období február 2013 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie marec 2013 bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa Z.z o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ ) a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie marec roku 2013 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa ( zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie veci a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Za nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť žalobca označil skutočnosť, že Colný úrad Trnava nevzal do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými deklaroval vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie do spoločnosti ITAR, ani potvrdenie tejto spoločnosti o ich prevzatí, hoci pravosť týchto dokumentov nijako nevyvrátil. Následne pôsobením vyššej moci došlo v sídle spoločnosti ITAR k zničeniu kontrolných známok premočením, z toho dôvodu boli v počte kusov spálené, s čím sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Pre žalobcu tiež bolo novou skutočnosťou vyjadrenie žalovaného o medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie, podľa ktorej spoločnosť ITAR neprijala predmetné kontrolné známky od žalobcu.

Žalovaný tak vydal rozhodnutie bez toho, aby doplnil dokazovanie o pravosti a správnosti údajov v listine popierajúcej prevzatie kontrolných známok spoločnosťou ITAR a žalobca tým nemal možnosť sa vyjadriť k týmto novým zisteniam v odvolacom konaní. Žalobca pre zdôraznenie opodstatnenosti žaloby poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydaného v konaní pod spis. zn. , ktorý v obdobnej situácii z takéhoto dôvodu konštatoval nezákonnosť rozhodnutia. Okrem toho uviedol, že neustálym vydávaním predbežných opatrení Colným úradom Trnava od júna 2012dochádza k nezákonnému nahradzovaniu právneho inštitútu „skladania zábezpeky na daň“, ktorý stav je neprijateľný a v rozpore so zásadami právneho štátu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.9.2013 žiadal, aby súd podľa § 250d ods.3 O.s.p konanie zastavil z dôvodu nemožnosti jeho preskúmavania v správnom súdnictve, resp. aby súd žalobu zamietol.

Žalovaný uviedol, že podľa ust. v spojení s ,,, a má správca dane právo uložiť daňovému subjektu predbežným opatrením povinnosť zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane a to už len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, ktorý procesný inštitút nevyžaduje definitívne zistenie skutkového stavu a v danom prípade nebol dôvod spochybňovať pravdivosť písomnej informácie poskytnutej Colnou správou Ruskej federácie o tom, že spoločnosť ITAR neprevzala sporné kontrolné známky, ani tieto neboli na území Ruskej federácie predložené colnému úradu, na čom nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že známky boli z dôvodu ich premočenia zničené, ktorý postup je okrem toho v rozpore s ust. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, na základe akých skutočností považuje právne posúdenie veci colným úradom za správne a kým povinnosť zloženia zábezpeky podľa predstavuje prebiehajúci dôsledok kooperácie medzi správcom dane a daňovým subjektom s povinnosťou zložiť zábezpeku na daň, inštitút predbežného opatrenia podľa slúži na okamžité vykonanie úkonov prostredníctvom uloženia povinnosti zloženia peňažnej sumy. Predbežné opatrenie je založené na rýchlosti a účinnosti jednostranného postupu správcu dane, ktorý predbežné opatrenie zruší len čo pominú dôvody jeho uloženia. Z dôvodu odlišnosti inštitútu zábezpeky podľa od inštitútu predbežného opatrenia podľa nie je možné hovoriť o porušení zásady uplatnenia prednosti špeciálneho predpisu pred všeobecným, keď medzi týmito dvoma inštitútmi neexistuje vzťah špeciality a generality. Obmedzenia v podnikateľskej činnosti žalobcu v dôsledku vydaného predbežného opatrenia žalovaný nepovažuje za neprimerané ani nedôvodné. Žalovaný tiež poukázal na to, že dňom 31.2.2013 zanikla účinnosť uloženého predbežného opatrenia, preto žalobca jeho uložením nebol ku dňu podania žaloby nijakým spôsobom ukrátený.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ,, v spojení s a nasl. nariadil na prejednanie žaloby pojednávanie.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadali, avšak s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasili.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, neprítomnosť neospravedlnil, ale v podaní zo dňa 24.2.2014 adresovanom konajúcemu súdu žiadal, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože na

Krajskom súde v Trnave sa koná v ďalších 11-tich veciach, ktoré sú totožné, iba s odlišným kalendárnym mesiacom a vedenie ústneho pojednávania by bolo nehospodárne.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

(3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,

Podľa o správe daní správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 1.9.2012

(1) Zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť vyplatiť žiadateľovi úrok,

b) banková záruka 35) poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme, ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

(3) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky

zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.

(7) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a upraviť zloženú zábezpeku na daň a) pred začatím prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane, ak výška zloženej zábezpeky na daň podľa odseku 3 nezodpovedá výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktoré má prepravovať v pozastavení dane vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65, okrem zábezpeky na daň na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane, ktorú skladá registrovaný odosielateľ, dopravca alebo príjemca,

b) ak daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za predchádzajúci kalendárny mesiac vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 prevyšuje o viac ako 20% daň, ktorá pripadá na množstvo alkoholického nápoja, na ktoré je zložená zábezpeka na daň; prevádzkovateľ daňového skladu je povinný zvýšiť zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; to neplatí, ak colný úrad prevádzkovateľovi daňového skladu upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,

c) do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia podľa odseku 8, a to o sumu, ktorú colný úrad použil na úhradu dane.

(8) Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti ustanovenej týmto zákonom, colný úrad použije zábezpeku na daň na úhradu dane a oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi daňového skladu.

(11) Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň (ďalej len "upustenie od zábezpeky") a) úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky,

b) čiastočne vo výške 50%, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky.

(12) Colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky môže prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(17) Colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že a) prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky 1. voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako päť dní, 2. na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, 23)

b) nastali iné okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona.

Z administratívneho spisu súd zistil, že Colný úrad Trnava rozhodnutím č. 9005838/1/75310/2013 zo dňa 14.2.2013 uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie marec 2013 bez predchádzajúceho zloženia daňovej zábezpeky, ak by súčet nezaplatenej dane bol nižší alebo rovný, ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa a zloženej peňažnej s, pretože je tu obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň

bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vyvezené kontrolné známky neboli odovzdané zahraničnému výrobcovi liehu spoločnosti ITAR, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami v danom objeme, pretože nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené a podozrenie z dopustenia sa správneho deliktu podľa , za ktorý môže byť žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 325 168 eur. Vzhľadom na výšku pokuty vyslovil colný úrad obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, preto s odkazom na platnú právnu úpravu uvedenú v vydal predbežné opatrenie.

Žalobca v podanom proti rozhodnutiu colného úradu odvolanie v ktorom namietal nedôvodnosť aplikácie inštitútu predbežného opatrenia, pokiaľ existuje nevyužitá možnosť uloženia povinnosti zložiť zábezpeku. Poprel, že by vyvezené kontrolné známky neboli dodané odberateľovi ITAR s tým, že takéto konštatovanie colného úradu je v rozpore s obsahom predložených colných dokladov, k čomu poukázal na oficiálne stanovisko vydané Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie, v ktorom bolo skonštatované dovezenie 7 580 000 kusov kontrolných známok a jeho prílohu „Protokol o zničení kolkov“ podľa ktorého boli dňa 2.8.2012 kontrolné známky Slovenskej republiky zničené spálením v počte kusov, v počte 96 240 kusov boli nalepené na spotrebiteľské balenia liehu, čo v súčte dáva počet kontrolných známok 7 580 000 kusov. Správca dane ale vydávaním ďalších rozhodnutí o predbežných opatreniach pre ďalšie zdaňovacie obdobie hrubo obmedzuje žalobcu v jeho podnikaní , spôsobuje mu značnú škodu a správca dane tak šikanózne zneužíva platný právny predpis.

Žalovaný v rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava uviedol, že odvolaním žalobcu napadnuté predbežné opatrenie bolo vydané v súlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy prichádzajúcej dane z liehu v prípade, ak by žalobcovi bola uložená pomerne vysoká potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so spornými kontrolnými známkami. Obsah žalobcom predloženého oficiálneho stanoviska vydaného Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami, ktoré získal žalovaný v danej veci prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie a vzhľadom na fungovanie žalobcu ako podnikateľa v režime slovenských daňových noriem nepovažuje za dôvodné ani jeho výhrady súvisiace s obmedzovaní jeho podnikania resp. vzniku značnej škody z titulu postupu a rozhodovania správcu dane.

Konajúci súd v súvislosti s tvrdením žalovaného, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie má iba dočasný charakter, preto nepodlieha súdnemu prieskumu poukazuje na platnú judikatúru ako i súdnu prax, ktorá ustálila, že sa jedná o rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a takého rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu (, 2 SR), čo je v súlade s konkrétnym právnym názorom vysloveným v obdobnej veci v rozhodnutí NS SR vydanom v konaní vedenom pod spis. zn. dňa 23.4.2013, v zmysle ktorého minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie a to bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia.

Súd v preskúmavanej predmetnej veci poukazuje na stanovisko správcu dane, ktorý dospel k záveru o podozrení, že žalobca ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa sa dopustil porušenia právnych predpisov v súvislosti so spochybneným vyvezením 7 580 000 kusov kontrolných známok z územia Slovenskej republiky a ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu a ich nevrátením na územie Slovenskej republiky, čím založil podozrenie s dopustenia sa správneho deliktu podľa Podozrenie vzniklo na základe informácií a dôkazov zabezpečených Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie, s ktorými sa ale žalobca nemal možnosť oboznámiť a žalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti nedostatočne v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil rozpor medzi obsahom dôkazov predložených žalobcom ( osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie) a informáciami, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány.

Podľa názoru konajúceho súdu hoci pre vydanie predbežného opatrenia podľa postačuje „odôvodnená obava“ je potrebné, aby sa napriek tomu správny orgán v odôvodnení

rozhodnutia dostatočne vysporiadal s uvedením a existenciou podmienok zakladajúcich možnosť vydania predbežného opatrenia, čo považuje súd za nevyhnutný postup pre zabezpečenie zákonom garantovaných práv daňovníka ako účastníka správneho konania, vrátane práva na súdnu ochranu.

Rozhodnutie o predbežnom opatrení musí byť riadne odôvodnené, preto ťažisko argumentácie žalovaného malo byť vedené s cieľom zdôvodnenia nevyhnutnosti jeho uloženia, so zameraním na aktuálnu majetkovú či ekonomickú situáciu žalobcu, s prihliadnutím na daňovú disciplínu žalobcu, ktoré vedomosti by mali byť zdrojom obáv správcu dane a na ich základe by bola založená dôvodnosť vydania predbežného opatrenia. Súd má za to, že v danej veci v čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení neexistoval ani spoľahlivý záver o možnom podozrení z dopustenia sa správneho deliktu, s ktorým sa spája uloženie pokuty.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia. V rámci takto zameraného súdneho prieskumu súd musí prihliadať na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, na základe ktorých súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania celkom vo výške 393, eur, pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 323,92 eur v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z pozostávajúcej z odmeny za dva úkony právnej služby po 127,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) , k tomu dvakrát paušálna náhrada po 7,81 eur, všetko s 20% DPH k priznanej náhrade trov právneho zastúpenia.

Senátom Krajského súdu v Trnave bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0 ( Z.z).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.