Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-120-2013.pdf
PDF · 88.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/120/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, N. D., práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovanému: Colný úrad Žilina, so sídlom Pri cintoríne 36, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1096031/1/486880/2013 zo dňa 09.10.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. k. 1096031/1/486880/2013 zo dňa 09.10.2013 Colný úrad Žilina podľa § 76 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení posúdil námietku premlčania vznesenú podľa § 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. fyzickou osobou S. N. ako nedôvodnú a podanej námietke nevyhovel. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím Colného úradu Žilina č.k. 180-6021/97 zo dňa 11.02.1997 bol fyzickej osobe - S. N. vymeraný podľa § 196 zákona č. 618/1992 Zb. colný dlh vo výške 2.048.844,- Sk. Rozhodnutím Colného úradu Žilina o zriadení colného záložného práva č.k. 451-SF03/97 z 24.02.1997 tento zriadil colné záložné právo na zabezpečenie sumy cla vo výške 1.915.065,- Sk a rozhodnutím č.k. 545-SF03/97 zo 06.03.1997 zriadil colné záložné právo na zabezpečenie sumy cla 133.779,- Sk k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. V.. Colné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán na základe odvolania S. N. rozhodnutím z 05.03.1999 potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia a rozsudkom NS SR 5Sž/66/1999 z 25.08.1999 bola žaloba účastníka konania o preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva z 05.03.1999 zamietnutá. Listom z 03.03.2000 colný úrad predvolal účastníka na ústne pojednávanie. V nasledujúcich rokoch za účelom vymáhania nedoplatku Colný úrad Žilina preveril všetky banky, dopravný inšpektorát, Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Centrálny depozitár cenných papierov SR, no bez zistenia majetku. Výzvou zo dňa 19.08.2013 predvolal účastníka vo veci prejednania úhrady colného nedoplatku. 11.09.2013 na ústnom pojednávaní vzniesol účastník konania námietku premlčania podľa § 238 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. Túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože vo veci zabezpečenia pohľadávky, ktorá sa stala splatnou v r. 1997 vykonal Colný úrad Žilina rad úkonov smerujúcich k vymáhaniu nedoplatku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako úkony s následkom prerušenia plynutia premlčacej lehoty, a to vydaním rozhodnutí zn. 451-SF03/97 a 545-SF03/97 o zriadení colného záložného práva k nehnuteľnostiam. Taktiež vydal dňa 03.03.2000 výzvu na úhradu colného nedoplatku, ktorá bola doručená účastníkovi dňa 10.03.2000. V zmysle § 238 ods. 5 cit. zákona, ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť zápisom v príslušnej evidencii, nemožno do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného práva namietať premlčanie nedoplatku. Účastník preto v danom
prípade nemôže proti uplatneniu zabezpečeného práva rozhodnutiami č. 451-SF03/97 a 545-SF03/97 namietať premlčanie tohto nedoplatku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Ako žalobné body uviedol: Právo vybrať a vymáhať nedoplatok je v súčasnosti premlčaný. Nová premlčacia lehota začína plynúť po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník upovedomený o poslednom úkone (výzvou z 03.03.2000), teda nová premlčacia lehota začala plynúť od 01.01.2001. Do času 19.08.2013 ho Colný úrad Žilina nejakým spôsobom nekontaktoval. Preto v zmysle § 238 zákona č. 618/1992 Zb. premlčacia lehota uplynula 01.01.2007 o 24:00 hodine. Ďalej namietal, že exekučný príkaz č.k. 1152-1/99 z 27.05.1999 na predaj nehnuteľností bol Colným úradom Žilina zrušený a ak sa chce Colný úrad Žilina domáhať uspokojenia svojho práva, mal si ho uplatniť v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka, t.j. inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca dňa 20.01.1997 uzavrel so svojou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa jeho manželka stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, na ktorých doposiaľ viazne ťarcha, a to zriadenie colného záložného práva na zabezpečenie pohľadávky v prospech Colného úradu Žilina podľa rozhodnutí Colného úradu Žilina 545-SF03/97 a 451-SF03/97. Tým, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote nevyužil svoje zákonné právo odporovateľnosti právneho úkonu, nebola Colným úradom Žilina využitá tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu s tým, že týmto úkonom mohol byť ukrátený na vymožení jeho pohľadávky. Dohoda o vyporiadaní BSM z 20.01.1997 je definitívna a platná a preto záložné právo zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. N. D. môže byť vymazané len na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Toto právo si bude jeho manželka uplatňovať v inom súdnom konaní. Žalovaný nesprávne vyložil § 238 ods. 1,2 zákona č. 618/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase porušenia. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 05.12.2013. Poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR č.k. 5Sž/66/99 z 25.08.1999, ktorým žalobu ohľadne preskúmania rozhodnutí o zriadení colného záložného práva č.k. 451-SF03/97 a 545-SF03/97 zamietol. Najvyšší súd SR podotkol, že predmetná nehnuteľnosť prešla na manželku, ale až po zriadení záložného práva a nemohol prihliadnuť na túto skutočnosť. Vyššie uvedené rozhodnutia o zriadení colného záložného práva boli na LV ako ťarcha zapísané skôr, ako bol povolený vklad na H. N.. Colný úrad Žilina rozhodnutím zo dňa 12.10.1999 zrušil exekučný príkaz Colného úradu Žilina z 27.05.1999, avšak táto skutočnosť nemá na zriadenie záložného práva, ktoré v rámci odvolacích inštancií nebolo zrušené, žiaden vplyv. Len v rámci Exekučného poriadku nedošlo k výkonu práva predajom predmetnej nehnuteľnosti. Predmetom sporu nie je otázka podania či nepodania odporovateľnosti právnych úkonov, ale námietka premlčania. Poukázal na § 238 ods. 5 Colného zákona č. 618/1992 Zb. a lehotu 30 rokov, v ktorej sa nemožno domáhať premlčania nedoplatku cla po zápise záložného práva do katastra nehnuteľností. Týmto ustanovením sa neguje ods. 1 a ods. 2 § 238 zákona č. 618/1992 Zb., a to v prípade, že na nedoplatok cla bolo zriadené záložné právo. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 250f ods. 1,2 O.s.p. a verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.04.2014 za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z týchto dôvodov:
Zo správneho spisu vyplýva, že boli vydané tieto rozhodnutia o zriadení colného záložného práva: č.k. 451-SF03/97 zo dňa 24.02.1997 a č.k. 545-SF03/97 zo dňa 06.03.1997, obe na zabezpečenie pohľadávky v prospech Colného úradu Žilina na nehnuteľnosti rod. Dom súp. č. XXX na CKN parcele č. 108/6 a CKN parcela č. 108/6 zast. plocha o výmere 453 m2 - zákaz nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu colného orgánu. Tieto rozhodnutia boli na LV č. XXXX kat. úz. V. zapísané pod položkou výkazu zmien 23/97 a 24/97 pod Z470/97 a Z440/97, t.j. v roku 1997. Z LV č. XXXX kat. úz. V. zo dňa 09.05.1997 je zrejmé, že už v tento deň v časti ťarchy boli záložné práva na LV riadne zapísané.
Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá 20.01.1997, vkladové konanie z tejto dohody bolo evidované pod sp.zn. V 1007/99 a vklad vlastníckeho práva bol do katastra zapísaný dňa 24.08.1999.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú doterajšie predpisy.
Podľa § 91 ods. 2 cit. zákona, lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 264 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť námietku proti akémukoľvek úkonu colných orgánov v súvislosti s vymáhacím alebo zaisťovacím konaním.
Podľa § 264 ods. 2 cit. zákona, námietka sa musí podať písomne alebo ústne do zápisnice v lehote tridsiatich dní odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie odôvodní.
Podľa § 264 ods. 3 cit. zákona, proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podaná námietka nemá odkladný účinok pre samotné konanie.
Podľa § 238 ods. 1 cit. zákona, právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.
Podľa § 238 ods. 2 cit. zákona, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
Podľa § 238 ods. 5 cit. zákona, ak je nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemožno do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného práva namietať premlčanie nedoplatku.
Krajský súd v Žiline vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe ako nedôvodné. Čo sa týka námietky, že právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla je v súčasnosti premlčané s poukazom na § 238 ods. 1, 2 zákona č. 618/1992 Zb., krajský súd uvádza nasledovné: Premlčanie sa posudzuje podľa zákona účinného v čase začatia konania o colnom dlhu vzhľadom na prechodné ustanovenie § 91 ods. 1, 2 teraz účinného Colného zákona č. 199/2004 Z.z. Zákon č. 618/1992 Zb. účinný v čase doručenia oznámenia o výške colného dlhu žalobcovi (dňa 21.07.1995) stanovoval v § 264, že dlžník môže uplatniť námietku proti akémukoľvek úkonu colného orgánu v súvislosti s vymáhacím alebo zaisťovacím konaním, t.j. aj v súvislosti s colnou exekúciou. Túto námietku žalobca aj v správnom konaní uplatnil, a to konkrétne námietku premlčania. Na samotné premlčanie je potom potrebné aplikovať § 238 cit. zákona, ktorý zakotvuje premlčanie práva vymáhať nedoplatok cla. Na toto ustanovenie odkazuje aj žalobca vo svojej žalobe, pričom poukazuje na ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Toto ustanovenie však obsahuje aj ods. 5, ktorý je potrebné aplikovať práve na danú vec. Bolo totiž nepochybne preukázané, že nedoplatok cla bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností v roku 1997 v záznamových konaniach. Keďže bola splnená hypotéza právnej normy § 238 ods. 5 zákona č. 618/1992 Zb., t.j. nedoplatok cla bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, je potrebné aplikovať i ďalšiu časť tejto právnej normy, a to dôsledok tejto právnej skutočnosti, ktorý spočíva v tom, že právo namietať premlčanie nedoplatku nemožno do 30 rokov po tomto zápise. Keďže bol zápis v katastri nehnuteľností vykonaný v r. 1997, od tohto roku sa počíta 30-ročná premlčacia lehota. Ak teda v r. 2013 Colný úrad Žilina vykonal úkon smerujúci k uplatneniu zabezpečeného práva, toto právo nebolo premlčané ani v r. 2013 a teda je možné nedoplatok cla vymáhať. V tomto kontexte sa preto nemôže použiť § 238 ods. 1 a 2 cit. zákona, na ktorý poukazoval žalobca práve vzhľadom na to, že je potrebné aplikovať špeciálnu zákonnú úpravu § 238
ods. 5 cit. zákona, keďže nedoplatok cla bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam zápisom v príslušnej evidencii. Preto žalobná námietka, že premlčacia lehota je 6-ročná (§ 238 ods. 1 cit. zákona) a mala uplynúť 01.01.2007 (§ 238 ods. 2), je právne irelevantná.
Čo sa týka ďalšej námietky spočívajúcej v tom, že exekučný príkaz č.k. 1152-1/99 z 27.05.1999 na predaj nehnuteľností bol Colným úradom Žilina zrušený a žalovaný si mal uplatniť právo na vymáhanie colného dlhu cez inštitút odporovateľnosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka
- dohody o vyporiadaní BSM z 20.01.1997, súd uvádza nasledovné: Rozhodnutia o zriadení colného záložného práva z 24.02.1997 a 06.03.1997 boli zapísané do katastra nehnuteľností ešte pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní BSM na tretiu osobu (H. N. - manželku žalobcu). Tento vklad vlastníckeho práva bol do katastra zapísaný až dňa 24.08.1999 a v tento deň táto tretia osoba nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č. XXXX, kat. úz. V., pritom je právne irelevantné, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 20.01.1997. Vecnoprávne účinky prevodu vlastníckeho práva, ktoré sa prevádza na základe zmluvy, t.j. i dohody o vyporiadaní BSM, vznikajú až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto v danom prípade vlastnícke právo svedčí manželke žalobcu až odo dňa 24.08.1999. Záložné právo, ktoré vzniklo na základe právoplatných rozhodnutí o zriadení colného záložného práva z 24.02.1997 a 06.03.1997 vzniklo rozhodnutiami príslušného správneho orgánu, ktorých účinky boli deklarované v katastri nehnuteľností v záznamovom konaní už v r. 1997. Toto záložné právo má účinky in rem, to znamená, že účinkuje voči každému nadobúdateľovi založených nehnuteľností, t.j. aj voči manželke žalobcu a teda nadobudla nehnuteľnosti už s touto ťarchou. Okrem toho, rozhodnutia o zriadení colného záložného práva z 24.02.1997 a 06.03.1997 sú právoplatné a vykonateľné a v nich sú ako vlastníci zálohu uvedení vtedajší spoluvlastníci zálohu - žalobca a manželka H. N.. Preto je uzavretie tejto dohody v tomto štádiu vykonávacieho konania právne irelevantné.
Na vymáhanie nedoplatku cla nemá vplyv ani tá skutočnosť, že v priebehu výkonu rozhodnutia došlo k zrušeniu exekučného príkazu na predaj nehnuteľností zo dňa 27.05.1999 rozhodnutím Colného úradu Žilina zo dňa 12.10.1999. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na zriadenie samotného colného záložného práva, ktoré v rámci odvolacích inštancií a prieskumu súdom zrušené nebolo. Uvedené má len ten dôsledok, že v rámci výkonu rozhodnutia doposiaľ nedošlo k výkonu práva predajom predmetných nehnuteľností.
Sumárne je možné povedať, že žalobca nemôže úspešne namietať premlčanie práva vymáhať nedoplatok cla, lebo bola splnená dikcia § 238 ods. 5 zákona č. 618/1992 Zb. a prevod zaťažených nehnuteľností na tretiu osobu nemá na trvanie colného záložného práva žiaden vplyv. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Čo sa týka námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie, súd uvádza, že správne súdnictvo sa riadi zásadou, že pri preskúmavaní správneho rozhodnutia má na účely jeho súdneho prieskumu spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania vždy ten správny orgán, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal, a to bez ohľadu na to, či predpisy zakotvujúce jeho postavenie v rámci sústavy verejnej správy konkrétne stanovujú, že má alebo nemá právnu subjektivitu. Je tomu tak preto, aby vôbec bolo možné preskúmať napadnuté správne rozhodnutie a aby ten orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, mohol ako účastník súdneho konania využiť všetky procesné prostriedky na to, aby mohol v súdnom konaní obhájiť svoj názor vyjadrený v napadnutom rozhodnutí. Táto námietka je nedôvodná.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 vetra prvá O. s. p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný a nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu preto náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.