Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-251-2013.pdf
PDF · 117.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/251/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa D.. Z. D., P.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho J. U. P. S. I. Č.. X, proti odporkyni M.. G. D., Z. B., P.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej J. U. - I. P. H. P. Č.. XX, oboch bývajúcich P. X. S. J. U., za účasti maloletých detí D. Z., P.. X.X.XXXX, N. O., P.. XX.XX.XXXX, oboch zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013 návrh, ktorým žiadal súd o rozvedenie jeho manželstva s odporkyňou a na čas po rozvode manželstva rodičov žiadal schváliť rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej navrhoval zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca detí určiť výživné na maloletého Z. v sume 750 € mesačne a na maloletú O. v sume 750 € mesačne, zároveň žiadal upraviť styk otca s maloletými deťmi a určiť, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, navrhoval, aby súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Predmetný návrh odôvodňoval tým, že manželstvo účastníci uzavreli I. X.X.XXXX z lásky, toto bolo celkom harmonické a usporiadané i keď účastníci mali na rôzne veci rôzne názory už od začiatku vzťahu, z manželstva sa im narodili dve maloleté deti, s ktorými odporkyňa bola na materskej a neskôr rodičovskej dovolenke, v uvedenom období začali sa prejavovať výraznejšie názorové rozdiely na to, či má odporkyňa začať pracovať počas materskej dovolenke, prípadne kde a na aký dlhý pracovný čas, neskôr v roku 2008 sa účastníci rozhodli pre stavbu spoločného domu, čo, ako sa neskôr ukázalo, začalo spôsobovať ešte väčšie vzájomné problémy a do vzťahu to vnieslo nepokoj a nervozitu, čo všetko viedlo k takému ochladeniu vzájomných vzťahov účastníkov, že návrat do predošlého vzťahu sa stal z pohľadu navrhovateľa nemožným, účastníci komunikovali už iba formálne „kto čo vybaví a zariadi“, vo vzťahu zotrvávali s ohľadom na maloleté deti, udával, že účastníci sa postupne odcudzovali a v čase podania návrhu ich vzťahy boli také, že nebolo možné obnoviť manželské spolužitie, t.j. spolužitie muža a ženy, podotkol, že odcudzenie sa prejavilo aj v intímnej oblasti a daný fakt považoval za nezvratný, to všetko viedlo po opakovaných krízach a neúspešných pokusoch obnovenia vzájomných vzťahov k tomu, že začiatkom augusta 2013 trvalo opustil spoločnú domácnosť. Rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu považoval za dohodu v záujme a v prospech maloletých detí.
Zároveň k návrhu pripojil aj spomínanú rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností na obdobie po prípadnom rozvode ich manželstva, zároveň pripojil aj vyjadrenie odporkyne
k návrhu zo dňa 14.11.2013, v ktorom odporkyňa s návrhom v celom rozsahu súhlasila, doplnila, že účastníci uzavreli manželstvo po dvoch rokoch vzájomnej známosti, toto bolo vyústením vzájomnej lásky a vášne, ktorú medzi sebou mali, ktorý stav netrval dlho a napriek niekoľkým pokusom o nájdenie novej iskry a zápalu pre zažitý vzťah sa im tento nepodarilo obnoviť, došlo k vyhasnutiu ich vzájomných sympatií a náklonnosti, uviedla, že od uzavretia manželstva sa prevažne ona starala o domácnosť a navrhovateľ prevažne bol v práci, pribudla starostlivosť o maloleté deti, postupne sa chcela zapojiť aj do pracovného režimu, avšak tento aspekt spolužitia začal byť problémovým bodom ich vzťahu, na tomto sa s manželom nevedeli zhodnúť, neskôr sa rozhodli pre stavbu spoločného domu s cieľom vytvoriť harmonickú domácnosť, čo sa neskôr ukázalo ako ďalší problém, ktorý ešte viac naštrboval ich vzájomné vzťahy, i ona mala za to, že ich vzťah ochladol, zostal už len na formálnej úrovni, stav považovala za stabilný, manželstvo za ireverzibilne rozvrátené, vyjadrila presvedčenie, že obom účastníkom záleží na tom, aby napriek ich vzťahu trpeli deti čo najmenej a po vzájomnej dohode o budúcej starostlivosti o deti súhlasila s podaným návrhom v celom rozsahu.
Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 16.12.2013 na základe prešetrených pomerov pre prípad rozvodu manželstva rodičov doporučil zveriť obe maloleté deti na čas po rozvode do starostlivosti matky, výšku vyživovacej povinnosti upraviť na základe odôvodnených potrieb detí, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane povinného rodiča a styk otca s deťmi upraviť na základe dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo I. X.X.XXXX a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. M., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja účastníci majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR a majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, obaja manželstvo uzatvárali z lásky. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti O., P.. XX.XX.XXXX, N. Z., P.. X.X.XXXX.
Navrhovateľ je osobou samostatne zárobkovo činnou od 1.7.2005, je lekárom, gynekológom- pôrodníkom, ako vyplýva z ním podaného daňového priznania za rok 2013 vykázal príjmy 103.062 €, výdavky 88.038 €, základ dane 15.024 € a uhradil daň 1.635,45 €, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem podľa ním podaného daňového priznania v roku 2013 bol 1.114,20 €.
Odporkyňa je taktiež osobou samostatne zárobkovo činnou od 1.7.2013 a v ňou podanom daňovom priznaní za rok 2013 z tejto činnosti, ktorú vykonáva v odbore účtovníctvo a auditorské činnosti, vedenie účtovných kníh, daňové poradenstvo, vykázala príjmy 4.259,46 €, výdavky 1.703,78 €, základ dane 2.555,68 €, neuhradila žiadnu daň, teda jej priemerný mesačný čistý príjem za rok 2013 bol 213 €.
Maloletý Z. je žiakom 2. ročníka základnej školy, so štúdiom má štandardné výdavky, maloletý sa mimo školy venuje karate v rámci klubu, s čím súvisia taktiež štandardné výdavky, ináč má potreby primerané veku.
Maloletá O. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, aj ona má štandardné výdavky súvisiace so štúdiom, individuálne sa venuje bedmintonu, v rámci klubu sa venuje plávaniu a navštevuje taktiež ZUŠ výtvarný odbor.
Všetky uvedené náklady na maloleté deti hradí otec detí, t.j. navrhovateľ. Otec sa s deťmi v uvedenom období oddeleného spolužitia pravidelne kontaktoval.
Navrhovateľ uviedol okrem výdavkov na deti výdavky s úhradou hypotéky, ktorú si účastníci vzali v súvislosti s ich rodinným domom a to splátky po 2.500 € mesačne, lízing za auto 785 € mesačne, náklady
na bývanie vo výške 200 - 250 € mesačne, ďalej udával podĺžnosti z dôvodu vyčerpania debetných možností na kreditných kartách v čase výstavby rodinného domu, náklady na stravu pre celú rodinu odhadol na 400 - 500 € mesačne, na oblečenie okolo cca 100 € mesačne, okrem detí z manželstva navrhovateľ ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a v spoluvlastníctve s odporkyňou majú rodinný dom a auto značky Mercedes GL, rok výroby 2009, iný majetok navrhovateľ nevlastní.
Odporkyňa taktiež nevlastní iný majetok než je uvádzaný majetok v BSM účastníkov, ani ona okrem týchto dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Ako vyplynulo zo šetrení kolízneho opatrovníka aj z výpovedí samotných účastníkov títo na začiatku pojednávania bývali oddelene, matka spolu s deťmi bývala v rodinnom dome, kde každé z detí malo svoju vlastnú izbu, v ktorej domácnosti s ňou žili aj jej rodičia, ktorí jej pomáhali v starostlivosti o deti a so zabezpečovaním chodu domácnosti, mesačne matka uhrádzala náklady na bývanie podľa pôvodných tvrdení v sume 600 €, keďže uvedený rodinný dom mala v nájme, hradila inkaso v sume 300 € mesačne, za internet a TV hradila poplatok 18 € mesačne, za odvoz odpadu polročne 31 €, štvrťročne uhrádzala daň z nehnuteľností v sume 43 €.
V tom čase býval navrhovateľ v podnájme v byte.
Z výpovedí účastníkov ďalej vyplynulo, že v minulosti sa pokúšali niekoľkokrát o obnovenie manželského spolužitia a od 1.3.2014 toto spolužitie obnovili potom, čo dokončili spoločný rodinný dom, pričom ako dôvod obnovenia spolužitia udávali i ukončenie podnájmu rodinného domu odporkyňou, obaja zhodne uviedli, že od obnovenia ich spolužitia v ich spoločnom rodinnom dome ich vzájomné vzťahy sa zlepšili, fungujú ako manželia, hlavne pred deťmi, ktoré, ako uvádzali, nemajú vedomosť o prebiehajúcom konaní o rozvode manželstva, ani o prípadných problémoch v ich vzájomnom vzťahu.
V súčasnosti medzi účastníkmi, ako uviedli, už „nie sú hádky“, v rodinnom dome žijú spoločne, spoločne hospodária, pričom odporkyňa má práce len nárazové a živiteľom rodiny je navrhovateľ a preto on hradí výdavky na spoločnú domácnosť, nedochádza k vyčleňovaniu finančných prostriedkov nejakým osobitným spôsobom, tieto využívajú spoločne, obnovili aj intímne spolužitie, spoločne zabezpečujú výchovu maloletých detí, po obnovení tohto spolužitia obaja ukončili ich predchádzajúce krátkodobé mimomanželské vzťahy, ktoré mali v čase oddeleného bývania (oddelene bývali ako je uvedené od augusta 2013 do 1.3.2014). Na návrhu na rozvod však trvali naďalej, čo navrhovateľ zdôvodňoval tým, že na rozvode sa dohodli, dospeli k záveru, že ak už podali návrh na rozvod, tak ho nebudú brať späť a v prípade ak im spolužitie bude fungovať i naďalej k tomuto „nepotrebujú papier“. Pripustil, že aj v súčasnosti sú isté obdobia kedy ich spolužitie je zhoršené, ako dôvod udával extrémne reakcie odporkyne, ktorá pri aj malých problémoch sa vie uzavrieť do seba, v takýchto situáciách prestáva komunikovať aj na dlhšie obdobie.
Odporkyňa k uvedenému doplnila, že návrh sa rozhodli podať spoločne po predchádzajúcich dlhodobejších nezhodách, pripustila, že potom čo polroka nežili v spoločnej domácnosti sa ich vzájomné vzťahy zlepšili, prestalo dochádzať k hádkam, po obnovení spolužitia sa situácia čiastočne zmenila, ale pod vplyvom nátlaku zo strany jej rodiny, čo naznačila, že vyplýva z jej strýkom tvrdených podĺžností v súvislosti s prenájmom rodinného domu v ktorom matka pri oddelenom žití účastníkov bývala spolu s deťmi a svojimi rodičmi, s úhradou ktorých tvrdených a nepreukázaných podlžností navrhovateľ nesúhlasil, čo medzi nimi viedlo k istému napätiu, pripustila, že dochádza aj k iným vplyvom zo strany jej rodiny na spolužitie účastníkov, uviedla, že navrhovateľa má rada, opakovane ako dôvod zotrvávania na podanom návrhu uviedla len nátlak zo strany jej rodiny a zasahovanie tejto jej rodiny do vzájomných vzťahov účastníkov, mala za to, že jej rodičia sú taktiež rozvedenými a z jej pohľadu ich vzájomné vzťahy sa po rozvode ich manželstva zlepšili a ich spolužitie funguje doposiaľ.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti i v súčasnosti mu finančne vypomáhali a vypomáhajú jeho rodičia, ktorí sú „na tom finančne lepšie“ a ktorí sa podieľali i na nákladoch na výstavbu spoločného rodinného domu účastníkov.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 20 Zákona o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.
Podľa § 21 Zákona o rodine, manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.
Ak bolo rozhodnutie o vyhlásení jedného z manželov za mŕtveho zrušené, neobnoví sa zaniknuté manželstvo, ak manžel toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, uzavrel medzitým nové manželstvo.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v súčasnosti nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov, rozhodnutie súdu o rozvedení manželstva je možné len v prípade, ak je jednoznačne preukázané, že vzťahy manželov sú tak vážne a hlboko rozvrátené, že nie je možné očakávať, že by mohlo dôjsť k ich náprave, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine.
V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov, i keď sa v ňom vyskytujú bežné problémy ako v iných manželstvách, jednoznačne plní každú zo svojich funkcií ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 1 Zákona o rodine, i § 18 a nasledujúcich Zákona o rodine, súd poukazuje na to, že prvoradou funkciou manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, jednoznačne v tomto prípade súd dospel k presvedčeniu, že túto základnú funkciu vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o rodine manželstvo týchto účastníkov po všetkých stránkach spĺňa a ako vyplynulo z výpovedí účastníkov, deti doposiaľ nepostrehli vážnejšie problémy vo vzájomných vzťahov účastníkov, nemajú ani vedomosť o prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva, rodičia zabezpečujú výchovu a starostlivosť o deti po všetkých stránkach spoločne, navyše účastníci, ako uviedli, obnovili aj spolužitie v ostatných zložkách ich manželského zväzku a preto súd dospel k záveru, že niet dôvodu pre rozvedenie tohto manželstva. Pokiaľ sú problémom v spolužití účastníkov nevhodné zásahy zo strany rodiny odporkyne toto nie je dôvodom pre rozhodnutie súdu o rozvedení manželstva a je vecou účastníkov aby takéto negatívne vplyvy z okolia potláčali, eliminovali a aby nedovolili predovšetkým v záujme ich maloletých detí, ale aj ich samotných, aby takéto vonkajšie vplyvy narúšali ich rodinu, ich spolužitie a ich vzájomné vzťahy.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).