Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14CoE-7-2024.pdf
PDF · 101.46 KB
Case nature
Subarea
14CoE/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v exekučnej veci oprávneného otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX D., proti povinnej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX C., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, 816 16 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-56Em/3/2020 – 3542 zo dňa 21.03.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom (oprávnenému a povinnej) a maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa poradenstvu v organizácii Poradenské centrum Nádej, občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20 hodín spočívajúcom v práci s rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča v živote maloletej a potrebe rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na vhodný spôsob realizácie rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi rodičmi a v rozsahu 50 hodín zameranom na znovuobnovenie a následné budovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletou aj s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej organizácie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 1, § 325 ods. 1, § 360, § 361 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej ako „CMP“), § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o rodine“), § 3 ods. 2 prvej vety Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých mal za osvedčené, že stretnutia oprávneného otca s maloletou H. I. sa nerealizujú v súlade s exekučným titulom. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 21.05.2018, ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku otca – oprávneného s maloletou H. I.. Obaja rodičia pritom v zmysle zistení súdu prvej inštancie deklarovali odmietavý postoj samotnej maloletej stretávať sa s otcom spôsobom stanoveným exekučným titulom. Z vyjadrení rodičov vyplýva, že sa líšia dôvody, ktoré rodičia uvádzajú,
prečo maloleté dieťa otca odmieta. Oprávnený za dôvod odmietania považuje výrazný vplyv povinnej. Povinná ako dôvod odmietania uviedla, že je to práve správanie sa oprávneného, ktoré zapríčinilo odmietavý postoj maloletej. Z pohovoru s maloletou realizovaného 04.03.2023 vyplynul pretrvávajúci odmietavý postoj maloletej k otcovi. Oprávnený aj povinná súhlasili s výchovným opatrením - odborným poradenstvom, nakoľko si uvedomujú, že aktuálna situácia sa inak zmeniť nedá.
3. Za účelom stabilizácie rodinnej situácie súd prvej inštancie teda uložil povinnosť rodičom aj maloletej podrobiť sa psychologickému poradenstvu v organizácii Poradenské centrum Nádej, občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20 hodín spočívajúcom v práci s rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča v živote maloletej a potrebe rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na vhodný spôsob realizácie rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi rodičmi a v rozsahu 50 hodín zameranom na znovuobnovenie a následné budovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletou aj s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej organizácie. Organizácia Poradenské centrum Nádej, občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava v zmysle § 4 ods. 2 Vyhlášky č.207/2016 s týmto výchovným opatrením súhlasila, ako aj so sedeniami rodičov a maloletej v danom rozsahu. Súd prvej inštancie apeloval na obidvoch rodičov, aby tieto stretnutia realizovali v čo možno najkratšom čase pri ich plnej súčinnosti.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom uvádza, že občianske združenie Poradenské centrum Nádej odmieta online stretnutia a stretnutia na F. X G. C. (bydlisko povinnej, kde býva aj maloletá – pozn. odvolacieho súdu) v párne piatky o 16:30 hod. a nepárne stredy a štvrtky o 16:00 hod. Občianske združenie Poradenské centrum Nádej nemôže podľa odvolateľa pracovať s rodinou v rámci výchovného opatrenia online ani po skončení bežnej pracovnej doby v pracovné dni a ani cez víkendy a sviatky. Podľa jeho vyjadrenia, na súdnom pojednávaní navrhoval a súhlasil s výkonom výchovného opatrenia realizovanom Centrom pre rodiny a deti, ktoré pracuje nonstop - aj online a terénnou formou. Ďalej odvolateľ niekoľkokrát v odvolaní uvádza, že občianske združenie Poradenské centrum Nádej zjavne spolupracuje s advokátom protistrany (matky) a jeho Intervenčným centrom. Tiež uvádza, že advokát matky zneužíva čerpané prostriedky z fondov, dotácií alebo nenávratných prostriedkov. Odvolateľ ďalej spochybňuje akreditáciu občianskeho združenia Poradenské centrum Nádej, ktoré navyše podľa neho zatajuje, kto bude preplácať hodiny, ktoré bude venovať rodine. Súdom prvej inštancie nariadené výchovné opatrenie navrhuje pre vyššie uvedené dôvody zrušiť. K odvolaniu oprávnený pripojil mailovú komunikáciu s pracovníčkou Občianskeho združenia Poradenské centrum Nádej, obsah ktorej do značnej miery kopíruje podané odvolanie.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava IV, ktorá sa stotožňuje s uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-56Em/3/2020-3542 zo dňa 21.03.2024. Daný postup prokuratúra navrhla už počas pojednávania konaného dňa 13.02.2024. Vzťah medzi maloletou a oprávneným považuje za narušený do takej miery, že ho podľa názoru prokuratúry nie je možné sanovať iným spôsobom ako prostredníctvom výchovného opatrenia. Maloletá opakovane, naposledy počas výsluchu dňa 04.03.2024, deklarovala neochotu stretávať sa s oprávneným, pričom ako jeden z dôvodov uviedla, že si oprávnený nasilu vynucuje stretnutia. Práve nátlakový spôsob konania oprávneného je zrejmý aj zo súdneho spisu vo veci sp. zn. B4-56Em/3/2020 a práve realizácia výchovného opatrenia má viesť aj k odstráneniu daného nátlakového konania oprávneného. Prokuratúra uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o zaujatosti organizácie Poradenské centrum Nádej, občianske združenie. S poukazom na uvedené prokuratúra navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
9. Podľa § 111 písm. m) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje výchovných opatreniach.
10. Podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
11. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
12. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
13. Odvolací súd zistil, že Mestský súd Bratislava II vydal na základe svojich zistení na pojednávaní dňa 13.02.2024, ktoré skutočnosti boli podporené aj návrhom oprávneného zo dňa 18.03.2024, uznesenie sp. zn. B4-56Em/3/2020 dňa 21.03.2024, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa poradenstvu v organizácii Poradenské centrum Nádej, občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20 hodín spočívajúcom v práci s rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča v živote maloletej a potrebe rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na vhodný spôsob realizácie rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi rodičmi a v rozsahu 50 hodín zameranom na znovuobnovenie a následné budovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletou aj s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej organizácie.
14. Toto výchovné opatrenie bolo nariadené po jeho prejednaní na pojednávaní dňa 13.02.204, následnom návrhu zo strany oprávneného a po dôslednom zvažovaní a zisťovaní, ktoré zariadenie má kapacitu a kompetenciu také výchovné opatrenie uskutočniť. Odvolací súd v okolnostiach prípadu nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu jeho záverov. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožňuje, preto postačuje, ak sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zaujme stanovisko k odvolacím dôvodom oprávneného - otca.
15. Pokiaľ má byť zachované základné právo maloletej H. I. na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je nevyhnutné, aby maloletá mala zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Ak jeden z rodičov druhému rodičovi styk s dieťaťom opakovane neumožňuje, je legitímne, že sa druhý rodič realizácie rozhodnutím súdu priznaného styku domáha. Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom proti vôli povinného realizovať súdom uloženú povinnosť, ktorá nebola splnená dobrovoľne. V danom prípade je vykonateľným rozhodnutím – exekučným titulom rozhodnutie súdu priznávajúce otcovi právo styku s maloletým dieťaťom, protipólom ktorého (práva) je povinnosť matky, v osobnej starostlivosti ktorej sa dieťa nachádza, dieťa na styk pripraviť a v súdom stanovený čas ho otcovi odovzdať. V prejednávanom prípade práve výkon rozhodnutia zlyháva, čo je i dôvodom, prečo súd prvej inštancie vydal rozhodnutie sp. zn. B4-56Em/3/2020-3250 zo dňa 13.02.2024, ktorým nariadil výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/116/2016 - 105 zo dňa 29.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018 v časti týkajúcej sa styku oprávneného s maloletou, teda vyhovel návrhu oprávneného. Spomenuté zlyhávanie výkonu rozhodnutia - v oblasti styku otca
s maloletou sa súd prvej inštancie snažil sanovať nariadením výchovného opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci.
16. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť vykonávané vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
17. Podľa odvolacieho súdu je v záujme maloletej H. I., aby začala naprávať porušený vzťah s otcom. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Hoci zákon hovorí iba všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí. Poradenstvo súd viaže buď na predpísaný počet hodín, alebo na stanovený časový úsek. Zároveň určuje v rozhodnutí ciele, ktoré má poradenstvo sledovať, napríklad za účelom zlepšenia schopností rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa.
18. Otec sa vo svojich mnohých obsiahlych podaniach venuje dôvodom, pre ktoré je jeho vzťah s dcérou narušený. Pripisuje ich parentifikácii, teda výmene rolí vo vzťahu rodič – dieťa, nevhodnému vedeniu a výchove zo strany matky a starej matky, negatívnemu prístupu matky, ktorý prístup dieťa kopíruje a preberá, aby sa zapáčilo a zavďačilo matke. Odvolací súd podania oprávneného preštudoval, nie je však jeho úlohou zisťovať prapôvod príčin, pre ktoré sa dcéra odmieta s otcom stretávať. Úlohou súdov je v tomto prípade pomoc pri sanácii poškodených vzťahov. Táto je možná iba za pomoci špecializovaných profesionálov, nakoľko vzťahy medzi rodičmi maloletej sú hostilné, nedokážu sa dohodnúť na ničom. Otec si musí uvedomiť, že popieraním a odmietaním profesionálnej pomoci (ktorá je mu ponúknutá) zo strany štátnych inštitúcií, nedosiahne prijatie u dcéry. Ak sa ani nepokúsi o formu komunikácie, ktorá vyhovuje jeho dnes 11 ročnej dcére, ich vzťah sa nezlepší. Otec by mal ustúpiť zo svojich odmietavých postojov a prijať pomoc, ktorá sa mu ponúka. Netreba pritom poradenstvo posudzovať ako priestor, v ktorom má byť otec vychovávaný, ale naň možno hľadieť ako na priestor, v ktorom sa jeho dcéra môže bez obáv a negatívnych emócií stretnúť so svojim otcom a postupne, za trpezlivého prístupu, sa s ním začať zbližovať.
19. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 13.02.2024 vyplýva, že otec slovami svojho vtedajšieho zástupcu uviedol, že si želá nariadenie výchovného opatrenia. Ako preferenciu síce uviedol Centrum pre rodiny a deti, avšak tu je potrebné si uvedomiť, že súd prvej inštancie vykonal viaceré zisťovania, kde by sa výchovné opatrenie mohlo vykonávať, pričom jediným vhodným subjektom bolo práve Poradenské centrum Nádej, občianske združenie. Toto občianske združenie navyše je akreditované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny ako Centrum pre rodiny a deti, nachádza sa i vo verejnosti prístupnom zozname Centier pre deti a rodiny podľa § 45 zákona č. 305/2005 Z. z. Vyjadrenia oprávneného o previazanosti Poradenského centra Nádej s právnym zástupcom povinnej ostali bližšie nešpecifikované a nepodložené. Jeho námietky, že Poradenské centrum Nádej nevykonáva svoju prácu online, resp. terénnym spôsobom, sa javia účelové, pretože otec podľa vlastných vyjadrení má záujem o stretávanie s dcérou v C. v bydlisku maloletej a matky, preto nie je zrozumiteľné, prečo nemôže tento styk praktizovať v Poradenskom centre Nádej – tiež v Bratislave. Ak má rodič skutočný záujem o stretnutie s dieťaťom, bezpochyby by mal využiť akúkoľvek príležitosť a pricestovať kedykoľvek kamkoľvek, aby sa stretnutie mohlo uskutočniť a aby sa narušený vzťah mohol začať obnovovať. Rovnako vzbudzuje pochybnosť o úprimnom záujme oprávneného jeho vyhlásenie v zápisnici z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 13.02.2024, kde na otázku sudcu, prečo sa otec nezúčastňoval poradenstva nariadené výchovným opatrením v zariadení Úsmev ako dar v OZ, ktoré o.i. umožňoval aj spoločné poradenstvo otca s maloletou, otec uviedol, že výchovné opatrenia považuje za „jalové“. Takéto vyhlásenie sa javí ako protirečivé vo vzťahu k deklarovanému záujmu oprávneného o absolvovania výchovného opatrenia.
20. Je celkom zrejmé, že rodičia spolu nevedia konštruktívne komunikovať, čo je pre maloletú H. I., ktorá sa dostáva do kritického pubertálneho veku, extrémne náročná situácia. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že v akreditovanom zariadení Poradenské centrum Nádej nedostanú adekvátnu starostlivosť. Uloženie povinnosti rodičom a maloletej podrobiť sa poradenstvu spočívajúcemu v práci s rodičmi a maloletou, sa odvolaciemu súdu javí ako vhodné opatrenie na upokojenie vzťahov a je ponukou pre rodičov, aby sa začali správať spôsobom, ktorý nebude ich dieťa vystavovať traumám. Poradenstvo nariadené súdom v akreditovanom zariadení Poradenské centrum Nádej rodičom maloletej (a maloletej) má podľa názoru odvolacieho súdu potenciál výrazne pomôcť matke aj otcovi prekonať nevraživosť, naučiť sa rešpektovať dôležitú úlohu aj druhého rodiča v živote maloletej a tomu prispôsobiť vzájomnú komunikáciu. Je pochopiteľné, že absencia dieťaťa v živote otca je pre neho náročným obdobím a je zrejmé, že otec túto situáciu nevie spracovať. Avšak práve spolupráca so špecialistom na prácu s rodinami, najmä otvorenosť, načúvanie a trpezlivá snaha o empatiu by mohla priniesť otcovi výsledky vo vzťahu s jeho dcérou. Odvolací súd záverom apeluje na oboch rodičov, aby zvážili možnosti, ktoré im sú ponúkané, aby prípadne upozadili vlastné vyhrotené emócie, agresivitu a animozitu jeden voči druhému a aby sa snažili konfliktnú situáciu v rodine upokojiť, nakoľko ich vzájomné konfliktné správanie a absencia snahy spolupracovať na sanovaní vzťahov, sa môže negatívne prejaviť na ich dieťati a o blaho ich vlastnej dcéry by malo ísť rodičom predovšetkým. Spolupráca s akreditovaným zariadením Poradenské centrum Nádej sa preto javí ako jedno z možných riešení, preto by ho nemali dopredu negovať, ale naopak, mali by vyvinúť snahu a pokúsiť sa turbulentné vzťahy priviesť do štádia, v ktorom by ich maloleté dieťa netrpelo.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre vyhovenie odvolaniu otca maloletej, konštatoval správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).