Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-6-1999.pdf
PDF · 73.61 KB
Case nature
Subarea
0Er/6/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: SYRÁREŇ BEL SLOVENSKO a.s., Lastomírska 1, 071 01 Michalovce, IČO 31 651 321, právne zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, AK so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, proti povinnému: GaPe a.s. v likvidácii, K ihrisku 34, 040 01 Košice, IČO 36 178 535, o vymoženie 29.961,99 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.12.1998 a následnej žiadosti súdneho exekútora, bolo Okresným súdom Košice I dňa 11.2.1999 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 0076067.
Dňa 13.12.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
V každom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 EP a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka č.: 913/V súd zistil, že povinný bol ku dňu 23.9.2010 vymazaný z obchodného registra bez právneho zástupcu. Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2K/56/1999-64 zo dňa 21.12.2009.
Z výpisu z Obchodného vestníka OV 2009/250 z 30.12.2009 súd zistil, že predmetným uznesením súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu GaPe a.s. v likvidácii z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.12.1998.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP) v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. písm. g) EP účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 EP, v znení účinnom od 1.1.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 EP doplnený novelou účinnou od 1.2.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Toto ustanovenia podľa názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne vymenované v § 57 ods. 1 EP, teda aj nemajetnosť povinného.
Na úhradu trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu.
Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Súd má za to, že uvedený postup možno aplikovať len na exekučné konania, ktoré sa začali po 1.2.2002. Exekučné konania, ktoré sa začali pred týmto dátumom, sa v zmysle § 235 ods. 2 EP dokončia podľa doterajších predpisov. Ako súd vyššie uviedol, dôvod zastavenia exekúcie - skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bol do § 57 ods. 1 EP doplnený s účinnosťou od 1.2.2002. Rovnako došlo aj k novelizácii § 203 EP.
V zmysle § 235 ods. 2 EP musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. V tomto prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd skúmal, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemal za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 16.12.1998. Povinný bol z Obchodného registra vymazaný dňa 27.6.2012.
Súd nemohol zaviazať na úhradu trov oprávneného ani podľa ustanovenia § 203 ods. 3 EP, podľa ktorého trovy exekúcie znáša oprávnený, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V predmetnom konaní nebolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného dôvodom zastavenia exekúcie. Na majetok povinného bol konkurz vyhlásený dňa 7.5.2002. Podľa vtedy účinného zákona č. 382/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 14 ods. 1 písm. d) má vyhlásenie konkurzu na následok, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Vyhlásenie konkurzu nemalo za následok zastavenie exekúcie ale iba jej prerušenie.
Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 EP v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.