Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/211/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu U. B. J., I.. J.., so sídlom v H., Q. XXXX/XXX, proti žalovanej R. R., bývajúcej v S., L. Č.. X, o zaplatenie 1.388,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.6.2012 č.k. -41 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 609,08 eura s 0,024 % denným úrokom z omeškania od 26.8.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o peňažnom nároku žalobcu odôvodneného tým, že účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 59.000.- Sk (t.j. 1.958,44 eura), pričom žalovaná neplnila svoje zmluvné podmienky uhrádzať jednotlivé splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára, preto výzvou zo dňa 25.8.2009 bola vyzvaná k vráteniu zvyšku poskytnutého úveru spolu so zmluvnou pokutou vo výške ušlého úroku v sume 1.632,60 eura. Po zosplatnení žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 244,45 eura.

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o úvere č. 3612332114 dňa 2.1.2007, ktorou bol žalovanej poskytnutej úver vo výške 1.958,44 eura, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 48,89 eura (1.473,- Sk) s tým, že konečná výška úveru predstavovala sumu 2.933,68 eura (88.380,- Sk). Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvne dohodnutá vo výške 18,7 %. Ďalej mal za preukázané, že v jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, podľa príslušných ustanovení úverových zmluvných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná prestala splácať mesačné splátky počnúc mesiacom august 2009, a to z dôvodu, že v roku 2008 prišla o zamestnanie. Žalobca nevyhovel jej žiadosti o odklad splátok, ktorú odôvodnila tým, že je bez príjmu, a úver spoplatnil. Prvostupňový súd konštatoval, že podľa úverových zmluvných podmienok, ak dlžníkovi vznikla povinnosť uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, dlžník je zároveň povinný uhradiť žalobcovi s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by tento úver bol splácaný v dohodnutých splátkach. Žalobca bol oprávnený úver po zosplatnení aj neúročiť. Uzavrel, že žalovaná uhradila titulom splátok úveru sumu 1.564,59 eura oproti sume 2.952,74 eura, ktorú mala v skutočnosti vrátiť.

S poukazom na ustanovenie , a , , konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a preto na záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právo. Konštatoval, že na základe úverovej zmluvy žalovaná prijala finančné

prostriedky a tieto začala uhrádzať žalobcovi vo forme splátok. Je zrejmé, že splátky boli platené v plnej výške do 8.8.2009 a žalobca pre neplnenie zmluvných povinností zaslal dňa 25.8.2009 žalovanej výzvu na splatenie celého úveru. Z úverových podmienok vyplynulo, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou úverovej istiny a úrokov, ktoré bola žalovaná povinná platiť. Pri posudzovaní nároku žalobcu zisťoval, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či je možné podmienky vyplývajúce z úverovej zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností oboch účastníkov záväzkového vzťahu. V tej súvislosti skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru a vo vzťahu ku konečnej výške úveru, predstavujúcej sumu 2.933,67 eura (88.380,- Sk). Porovnal preto priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy a zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 10,99 %. Zo splátkového kalendára predloženého žalobcom však vyplynulo, že žalovaná zaplatila spolu 31 splátok v celkovej výške 1.564,59 eura. Prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb mal za to, že priemerný ročný úrok z úveru podľa priemerných bankových úrokov by predstavoval zo sumy 1.958,44 eura sumu 215,23 eura. Konečná výška úveru by tak predstavovala sumu 2.173,67 eura. Žalovaná z tejto sumy zaplatila sumu 1.564,59 eura, preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 609,08 eura. V závere odôvodnenia konštatoval, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanie zmluvných podmienok, ale o formulárovú zmluvu s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ

- žalovaná zrejme vyvodila záver o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chcela získať finančné prostriedky formou úveru. Považoval za rozpor s dobrými mravmi, ak žalovanej bol poskytnutý úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, pričom veriteľ využil nedostatočnú informovanosť a neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Vytýkal aj skutočnosť, že celý formulár zmluvy bol písaný tak drobným písmom, že spotrebiteľ sa v čase uzatvárania zmluvy mohol s náležitosťami jej obsahu oboznámiť len s ťažkosťami, preto pozornosti žalovanej mohla takýmto spôsobom uniknúť nevýhodná zmluvná podmienka.

Súd prvého stupňa mal zato, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi a v tejto časti podľa považoval uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. Z týchto podstatných dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Zároveň s istinou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania podľa ust. , v spojení s ustanovením Nariadenia vlády č. 586/2008 účinného od 1.1.2009, ktorým sa mení a dopĺňa , pretože žalovaná sa s plnením svojej povinnosti vrátiť žalobcovi časť poskytnutého úveru preukázateľne dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t.j. 26.8.2009 ocitla v omeškaní, čím žalobcovi vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky vo výške 0,024 % denne, čo zodpovedá ročnému úroku z omeškania 8,76 %, ktorý tak nepresahuje zákonnú výšku úroku z omeškania.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia , keď konštatoval, že žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 43 % a žalovaná v rozsahu 57 %, teda v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorá však náhradu trov konania neuplatnila, preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že predmetom plnenia z úverovej zmluvy je peňažná suma a výška úrokov je považovaná za cenu plnenia. Uvedené vyplýva z definície zmluvy o úvere podľa a nasl. , podľa ktorého sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Aj z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy vyplýva, že výška úrokov sa v obdobnom zmluvnom vzťahu považuje za cenu plnenia. Z tohto dôvodu preto výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Namietal aj postup súdu prvého stupňa, ak pri rozhodovaní vychádzal z priemernej úrokovej sadzby bánk v čase uzavretia zmluvy vo výške 10,99 % ročne. Pri porovnaní s výškou úroku v preskúmavanej veci konštatoval, že výška úrokovej sadzby žalobcu v danom záväzkovom vzťahu nedosahuje ani priemernú úrokovú sadzbu pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti, tak ako ju uviedol súd prvého stupňa. Uzavrel preto, že úrok z poskytnutého úveru v

preskúmavanej veci nebol ani v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádzal a nebol ani uzavretý v rozpore s dobrými mravmi, preto názor súdu prvého stupňa vedúci k zamietnutiu návrhu v prevyšujúcej časti hodnotil ako neopodstatnený a nedôvodný.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Postup žalobcu považovala za nekorektný a v konečnom dôsledku za podvod.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako aj konanie, ktorému predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku v zamietavom výroku.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a preto nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom ( ).

Súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vadou, spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozsudku v napadnutej časti, ktorá má vždy za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odvolací súd poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 , ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, a ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležíte zdôvodniť. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal pri svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uplatňuje nárok proti žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej dňa 21.12.2006, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keď žalobca v

zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a konal v rámci predmetu svojej obchodnej a inej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej a inej činnosti.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 1.958,44 eura a žalovaná sa v úverovej zmluve zaviazala vrátiť žalobcovi formou splátok (tvorených príslušnou časťou úverovej istiny a úrokov) sumu 2.933,68 eura, z čoho splatila jednotlivými splátkami (z celkového počtu 60 splátok uhradila 31 splátok) sumu 1.564,59 eura a po zosplatnení sumu 244,45 eura.

Súd prvého stupňa zmluvný úrok z úveru vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku pre rozpor s dobrými mravmi (bez toho, aby sa v odôvodnení zaoberal konkrétnou výškou zmluvného úroku), preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 609,08 eura (od sumy poskytnutého úveru 1.958,44 eura zvýšenú o sumu úrokov podľa priemernej úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 10,99 % - 215,23 eura, spolu 2173,67 eura odpočítal sumu zaplatenú žalovanou pred zosplatnením

- 1.564,59 eura).

Žalobca na preukázanie oprávnenosti nároku na zaplatenie nevrátenej časti poskytnutého úveru tvrdil (táto skutočnosť v konaní nebola sporná), že pre neplnenie úverových podmienok zaslal žalovanej dňa 25.8.2009 výzvu k spoplatneniu celého dlhu vo výške 1.632,60 eura a zároveň sa odvolal na obsah tohto listinného dôkazu. Z jeho obsahu (č.l.10) vyplýva, že žalovanú vyzval na splatenie celého čerpaného úveru (a to v náväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy) spolu so zmluvnou pokutou vo výške ušlého úroku, ktorá zmluvná pokuta podľa tvrdenia žalobcu bola vyčíslená v súlade s úverovými podmienkami.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v žalobe túto časť nároku (nad výšku istiny) bližšie nešpecifikoval. Súd prvého stupňa tak rozhodol o tejto časti nároku bez toho, aby sa vyporiadal s vadou žaloby, pretože z jej obsahu nie je zrejmé, čoho sa žalobca v tejto časti domáha. Súd pri rozhodovaní zjavne nárok žalobcu nad výšku istiny kvalifikoval ako zmluvný úrok, avšak tento záver je v rozpore tak s obsahom splátkového kalendára zmluvy (č.l.8), výzvy žalobcu na vrátenie nesplatenej časti úveru (č.l. 10), ako aj obsahom rozhodcovského rozsudku zo dňa 11.5.2011 (č.l. 31 a nasl.).. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní vyzvať žalobcu, aby v tomto smere svoj nárok skutkovo dodatočne špecifikoval a až potom mohol súd prvého stupňa hodnotiť dôvodnosť tohto nároku.

Za nepreskúmateľný treba považovať rozsudok súdu prvého stupňa (v jeho zamietavej časti) aj z dôvodu, že súd vyhodnotil ako neplatnú časť zmluvy ohľadom zmluvného úroku bez toho, aby ustálil výšku žalobcom požadovaného zmluvného úroku. Z toho pohľadu preto ani žalobca a ani odvolací súd nemohli posúdiť správnosť záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tvrdenom rozpore úverovej zmluvy v tejto časti s dobrými mravmi. Podstatnou skutočnosťou pre záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je aj to, že ak žalobca výšku zmluvného úroku vyčíslil ako rozdiel medzi poskytnutou istinou (59.000.- Sk, t.j. 1.958,44 eura) a konečnou výškou úveru (88.380.-Sk, t.j. 2.933,67 eura), ktorý mala žalovaná vrátiť, ide o zmluvný úrok za obdobie piatich rokov a preto jeho výšku nemožno porovnávať so súdom ustáleným úrokom bánk, ktorý je ročným úrokom.

Odvolací súd preto zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietavom výroku je predčasné a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné, ak súd prvého stupňa sa nevyporiadal s vadou žaloby, z obsahu ktorej nie je zrejmé čoho sa žalobca domáha v časti nároku na výšku istiny a ak vyhodnotil ako neplatnú časť zmluvy ohľadom zmluvného úroku bez toho, aby z odôvodnenia rozsudku bolo zrejmé, v akej výške ustálil výšku zmluvného úroku v súvislosti s poskytnutým úverom.

Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ( ). Z uvedených dôvodov teda nezostávalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvého stupňa vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude vyzvať žalobcu, aby svoj nárok nad výšku istiny dodatočne špecifikoval, a následne vykonať dokazovanie žalobcom predloženými listinami na pojednávaní postupom podľa vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa , t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, s tým, že sa bude zaoberať aj odvolacími námietkami žalobcu a následne vo veci rozhodnúť po všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím, odôvodneným podľa

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.