Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-802-2007.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/802/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému 5Stars, s.r.o. v likvidácii so sídlom Zvolenská cesta 25, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 626 058, na vymoženie pohľadávky vo výške 6.133,80 Eur (184.787,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom so sídlom exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 429/2007, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,19 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 6.133,80 Eur (184.787,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. k. 700-2110335206- GC04/06 zo dňa 30. 11. 2006.
Poverením č. 5601 031698 zo dňa 20. 06. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka so sídlom exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 429/2007.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/802/2007-34 zo dňa 04. 02. 2014 súd pripustil, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, IČO: 30 807 484 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 03. 05. 2013, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň žiada zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 125,50 eura oprávneného.
Z obsahu podania súdneho exekútora a ním predloženého exekučného spisu zn. EX 429/2007 vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, povinný je vlastníkom nákladného motorového vozidla zn. BMW X3, evidované na povinného od r. 2005, ktoré však je blokované v prospech desiatich exekúcií
so skorším poradím, boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučné príkazy, avšak s negatívnym výsledkom, a teda v dôsledku zistených skutočností nie je podľa súdneho exekútora možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora a ním predloženého exekučného spisu zn. EX 429/2007 mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 125,50 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie a 1x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012).
Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani odmenu vo výške 3,32 eura za úkon doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, nakoľko z predloženého exekučného spisu zn. EX 429/2007 nemal preukázané, že by takýto úkon v danej veci zo strany súdneho exekútora bol vykonaný.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani odmenu vo výške 3,32 eura za úkon zisťovanie bydliska povinného, pretože ako účastník konania na strane povinného vystupuje právnická osoba, preto nie je možné zisťovať jej „bydlisko“. Vyhláška pritom v ust. § 15 ods. 1 písm. g) v znení účinnom do 30. 04. 2008 počíta len s odmeňovaním úkonu „zisťovanie bydliska povinného“, nie sídla povinného, v opačnom prípade by to bol zákonodarca výslovne uviedol v znení vyhlášky. Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon ani z dôvodu, že tento úkon súdny exekútor vykonal vyhľadávaním v databáze prístupnej na internete (obch. reg. na internete) a nie vyhotovením žiadosti o súčinnosť. Súd má preto za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkon v zmysle § 15 ods. 1 písm. g/ vyhlášky.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 29,88 eura za 9 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 2x každé zisťovanie účtu povinného a 3x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 17,27 eura za kopírovanie a ostatné výdavky (bez ich bližšej konkretizácie) a vo výške 5,55 eura za telekomunikačné náhrady. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky)
a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 35,28 eura za poštovné.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 125,50 eura zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu spolu 78,19 eura, z toho odmena predstavuje 29,88 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 35,28 eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 65,16 eura) predstavuje 13,03 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.