Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-21-2011.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Cb/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa ThyssenKrupp Ferostav, s.r.o., Bešeňovská cesta 17, Nové Zámky, IČO: 34 144 137, zast. JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti odporcovi Gastroinox+, s.r.o., Oščadnica 388, IČO: 36 425 664, v konaní o zaplatenie 1350 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 9 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 790,- € od 31.8.2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie z a s t a v u j e čo do zaplatenia sumy 790,- €.
III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 437,79 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Juraja Gajdošíka, advokáta AK, Miletičova 23, 821 09 Bratislava.
odôvodnenie:
Dňa 20.6.2011 navrhovateľ podal návrh proti odporcovi, kde žiadal, aby mu zaplatil kúpnu cenu za dodaný tovar na základe faktúry č. 3709060827 splatnej dňa 29.8.2009 vo výške 5 337,89 €. Po čiastočnej úhrade nezaplatené z tejto faktúry ostalo 1 350,- €. Táto suma 1 350,- € spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 30.8.2009 do zaplatenia v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP tvorila predmet sporu. Nárok bol uplatnený ako kúpna cena na základe § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania bol uplatnený podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 4Cb/21/2011-105 zo dňa 15.12.2011 prvostupňový súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť sumu 560,- € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 30.8.2009 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach 50,- €, vždy do 15.-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej lehote.
Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2012.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zvyšná časť sa týkala sumy 790,- € (1 350 - 560 = 790 €).
V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP ku dňu rozhodovania súdu, dňa 22.4.2014, nebolo rozhodnuté už len o 9%-nom úroku z omeškania ročne zo sumy 1 350,- € od 31.8.2009 do zaplatenia.
Rozdiel medzi sumou 790,- € (predmet sporu) a sumou 560,- €, ktorá bola právoplatne priznaná, predstavoval sumu 790,- €. Prvostupňový súd v prvom rozsudku v poradí nezapočítal do nároku navrhovateľa právo na zaplatenie sumy 500,- € a to z toho dôvodu, že konateľ odporcu na pojednávaní dôvodil a, podľa názoru prvostupňového súdu, aj preukázal, že suma 500,- € bola zaplatená navrhovateľovi. V rámci odvolacieho konania na čl. 129 spisu však odporca uviedol, že na pojednávaní predložil dôkazy a vyjadril sa k veci podľa informácií, ktoré mu uviedla účtovníčka odporcu. Účtovníčka odporcu sa však odporcovi niekoľko dní po pojednávaní priznala, že urobila v účtovníctve chybu a platbu 500,- € poslala omylom inej spoločnosti. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi dlhuje odporca ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu o 500,- € viac ako tvrdil odporca pred prvostupňovým súdom. Z toho dôvodu dňa 17.1.2012 účtovníčka odporcu chybu napravila a platbu 500,- € navrhovateľovi zaplatila.
Na základe uvedeného Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14Cob/75/2012-136 zo dňa 20.2.2013 rozhodol tak, že čo do predmetu 560,- € odvolanie odmietol, pretože bolo podané proti tej časti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým navrhovateľovi táto suma právoplatným spôsobom bola priznaná. Preto podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.7.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992 „...právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.“ Odvolanie proti tejto časti nebolo dôvodné.
Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu č.k. 4Cb/21/2011-105 zo dňa 15.12.2011 zrušil a vrátil vec na nové konanie. Táto zrušujúca časť sa týkala zamietnutej časti návrhu v rozsahu 790,- € (1 350 - 560 = 790). Odvolací súd poukázal na rozpor v tej časti, kedy odporca najskôr tvrdil, že platbu 500,- € navrhovateľovi zaplatil, v rámci odvolacieho konania tvrdil, že platba 500,- € omylom jeho účtovníčky zaplatená pôvodne nebola v čase rozhodovania prvostupňového súdu, ale následne v rámci odvolacieho súdu platba bola zaplatená. Súd mal preskúmať všetky platby týkajúce sa tejto časti predmetu sporu a opakovane rozhodnúť.
Z vyjadrenia samotného navrhovateľova a z jeho späťvzatí mal súd preukázané, že sporná platba 500,- € bola pripísaná na jeho účet a taktiež, že odporca zaplatil aj zvyšných 290,- € (790 - 500 = 290 - 290 = 0 €).
Nesporným tvrdením účastníkov konania v nadväznosti na § 120 ods. 3 OSP, § 153 ods. 1 OSP mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania, dňa 22.4.2014, v nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP je predmet sporu 1 350,- € zaplatený. Zaplatený nebol len úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 790,- € od 31.8.2009 do zaplatenia. Keďže odporca zaplatil celý predmet sporu, súd mal zato, že uznal dlh čo do základu, čo do výšky i čo do dohodnutej splatnosti uvedenej vo faktúre. V konaní bolo preukázané, že nezaplatil dlh v stanovenej lehote splatnosti, preto sa dostal do omeškania s platením a súd ho zaviazal zaplatiť v nadväznosti na § 409 Obchodného zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj 9%- ný úrok z omeškania ročne zo sumy 790,- € od 31.8.2009 do zaplatenia.
Na základe dispozitívnych úkonov navrhovateľa v nadväznosti na § 96 ods. 1, 2 OSP súd zastavil konanie čo do zaplatenia sumy 790,- € (500 + 290).
Úspešným účastníkom konania je navrhovateľ. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania. Čo do zaplatenia sumy 560,- € s 9%-ným úrokom z omeškania od 30.8.2009 do zaplatenia úspech získal na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 4Cb/21/2011-105 zo dňa 15.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2012 a ktorým súd vyhovel návrhu navrhovateľa v uvedenom rozsahu. Úspech v rozsahu 9%-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 790,- € (1 350 - 560) získal na základe tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 790,- € od 31.8.2009 do zaplatenia.
V rozsahu 790,- € bolo konanie podľa § 96 ods. 1, 2 OSP zastavené na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa - späťvzatia návrhu. V konaní bolo preukázané, že po podaní návrhu túto sumu v splátkach odporca zaplatil v celom rozsahu. Podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 790,- € bol podaný dôvodne, teda aj v tejto časti predmetu sporu vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom k celému predmetu sporu 1 350,- € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 31.8.2009 do zaplatenia bol teda navrhovateľ úspešný a patrí mu náhrada trov konania v celom rozsahu.
Po rozhodnutí rozsudkom 4Cb/21/2011-105 zo dňa 15.12.2011 však predmetom sporu ostala suma 790,- € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 31.8.2009 do zaplatenia, čo je menej ako 1 000,- € a ku dňu rozhodovania predmetom sporu ostal len 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 790,- € od 31.8.2009 do zaplatenia. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil tento predmet sporu ako drobný spor a verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2, § 156 ods. 3, § 200ea ods. 1, 2 OSP. Vyhláška bola vyvesená dňa 8.4.2014, zvesená dňa 21.4.2014, lehota dodržaná. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený vyhláškou na čl .178 spisu, na úradnej tabuli Okresného súdu v Čadci a na internete.
Túto skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí časti sporu (560 € istiny s príslušenstvom) predmetom sporu sa stal drobný spor, súd analogicky použil pri náhrade trov konania.
Podľa § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Dôvody hodné osobitného zreteľa je možné aplikovať na inak úspešného účastníka konania. Navrhovateľ bol inak úspešným účastníkom konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými je skutočnosť, že zvyšná časť predmetu sporu bol drobný spor. Okrem toho, súd poukazuje na tú skutočnosť, že časť náhrady trov konania, resp. úkonov súd nevyhodnotil ako účelné úkony právnej pomoci vzhľadom k ich neurčitosti, chaosu, zmätočnosti a niektoré úkony právnej pomoci súd neuznal z dôvodu, že neboli preukázané tvrdenia o existencii a vynaložení takýchto úkonov právnej pomoci, resp. o zákonnom podklade na ich účtovanie.
Nárok na náhradu trov konania uplatnil vyúčtovaním podľa § 151 ods. 1 OSP na čl. 153 spisu. Celkom žiadal zaplatiť na trovách právneho zastúpenia sumu 574,47 €.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na čl. 17 spisu vo výške 81,- € a súdny poplatok za odvolanie na čl. 130 spisu vo výške 51,- €. Náhrada trov konania je však návrhovým konaním a súd nemôže ísť na návrh, teda navrhovateľ má právo žiadať aj menej. V danom prípade žiadal trovy konania len za súdny poplatok za návrh vo výške 81,- €. Z tohto dôvodu v takejto výške mu súd do náhrady trov konania pripočítal tento súdny poplatok a náhradu súdneho poplatku 51,- € za odvolanie mu nepriznal, keďže nebola uplatnená návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP.
Na čl. 153 spisu účtoval z počiatočného predmetu sporu dva úkony právnej pomoci - prevzatie veci, spísanie návrhu, 2x 61,40 €, 2x režijný paušál 7,41 € a 20% DPH 165,16 €. Súd túto náhradu priznal v plnej výške.
Z ďalších čiastočných späťvzatí však súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za úkon prevzatia pri každom čiastočnom späťvzatí návrhu tak, ako ho účtoval. Právny zástupca navrhovateľa má právo účtovať úkon prevzatia veci na začiatku prevzatia veci a nemá právo účtovať úkon prevzatia pri každom čiastkovom úkone, v tomto prípade späťvzatí návrhu, ako to urobil vo vyúčtovaní na čl. 153 spisu. Pri čiastočných späťvzatiach návrhu súd preto nepriznal navrhovateľovi opakovane úkony prevzatia veci a prípravy, ani duplicitné spísanie návrhu a čiastočné späťvzatie, čo je pri čiastočnom späťvzatí totožný úkon právnej pomoci. Návrh spisoval len vo veci samej a táto náhrada mu bola priznaná v rámci náhrady 165,16 €. Pri čiastočných späťvzatiach nemôže účtovať aj čiastočné späťvzatie a pri každom späťvzatí aj úkon spísania návrhu, ako to učinil právny zástupca navrhovateľa. V danom prípade súd mal zato, že išlo zo strany právneho zástupcu navrhovateľa vyslovene o účelový postup
za účelom navýšenia trov právneho zastúpenia. Pri čiastočných späťvzatiach mu preto súd priznal len úkon čiastočného späťvzatia, režijný paušál a 20% DPH. V každom z uvedených čiastočných späťvzatí nepriznal spísanie návrhu a prevzatie veci. Z toho dôvodu pri čiastočnom späťvzatí zo dňa 31.8.2011 priznal jeden úkon 16,60 € + režijný paušál 7,41 € + 20% DPH = 24,01 + 4,80 = 28,81 €. Pri čiastočnom späťvzatí zo dňa 15.12.2011 priznal úkon čiastočného späťvzatia vo výške 16,60 € + režijný paušál 7,41 € + 20% DPH = 24,01 + 4,80 = 28,81 €. Pri odvolaní dňa 11.1.2012 priznal úkon právnej pomoci - odvolanie 61,41 € + režijný paušál 7,63 € + 20% DPH = 82,84 €. Pri späťvzatí zo dňa 25.6.2013 priznal úkon späťvzatia návrhu 34,86 € + režijný paušál 7,81 € + 20% DPH = 42,67 € + 8,5 € = 51,17 €, spolu 165,16 + 28,81 + 28,81 + 82,84 + 51,17 = 356,79 + súdny poplatok 81,- € za návrh = 437,79 €. Súd priznal navrhovateľovi z uvedených dôvodov právo na náhradu trov konania v uvedenej výške 437,79 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.