Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-10-2014.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. W. F., nar. XX.X.XXXX, toho času v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Č.Z.P.Z.I. V. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M.. G. XXX a otca F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Č.Z.P.Z.I. V. XXX/XX, o zverenie do osobnej starostlivosti otca a o určenie výživného , takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.05.2010 č.k. 6P/46/2010-28.
Súd z v e r u j e mal. W. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matke určuje výživné na mal. W. sumou 50 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca s účinnosťou od 01.05.2014.
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého W. F., nar. XX.X.XXXX sa podaným návrhom domáha zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke v sume 50 € mesačne s účinnosťou od 1.3.2014. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletého bolo rozvedené a ich maloleté deti - W. V. S., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode manželstva zverené do starostlivosti matky. Krátko po rozvode začal maloletý W. tráviť stále viac času u svojej starej matky, jeho matky, majú spolu intenzívny citový vzťah a mal záujem u nej aj bývať. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.5.2010, sp. zn. 6P/46/2010 bol zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 1.3.2010. On v tom čase mal živnosť v oblasti stavebníctva a pracoval veľmi často mimo N. a väčšinou nemal čas riadne denne zabezpečovať starostlivosť o svojho syna W.. V súčasnosti sa situácia zmenila, pracuje v H., domov dochádza riadne do N., žije v spoločnej domácnosti so svojou matku a maloletým W. a stará sa o neho, preto si myslí, že je na mieste, aby došlo k zmene zverenia maloletého tak, že by mal byť zverený do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň chce prevziať zodpovednosť za svojho syna nielen po stránke starostlivosti a zabezpečovania jeho potrieb, ale aj po stránke právnej. Náhradná osobná starostlivosť zo strany jeho matky si podľa jeho názoru splnila svoj účel a je na čase, aby sa o svojho syna postaral sám. Maloletý je žiakom 8. ročníka Základnej školy v N., má zdravotné problémy, je pacientom alergiologickej ambulancie v Partizánskom, v dôsledku dlhodobého užívania liekov a iných problémov má problémy s chrupom. Trpel strachom zo zubárov a chirurgické úkony tohto charakteru boli opakovane nútení riešiť aj so starou matkou návštevou špecializovaného lekárskeho pracoviska v Košiciach, Bratislave a v súčasnosti navštevujú ambulanciu MUDr. Gašiča v Partizánskom. Liečba
a pravidelné prehliadky sú pomerne finančne náročné. Na pojednávaní k veci uviedol, že zároveň navrhuje, aby súd rozhodol, že zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka k návrhu uviedla, že súhlasí s podaným návrhom vrátane určenia výživného 50 € mesačne. Stará matka maloletého k návrhu uviedla, že súhlasí s tým, aby bolo rozhodnuté súdom o zániku dôvodu, pre ktorý bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a s jeho zverením do osobnej starostlivosti otca. Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že odporúčajú zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného v sume 50 € mesačne. Súd uznesením zo dňa 22.4.2014 na pojednávaní pripustil rozšírenie návrhu v znení "Súd určuje, že zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý W. F. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky." Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona o rodine Náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd podľa uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.05.2010 č.k. 6P/46/2010-28, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky, pretože zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý W. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matke určil výživné na mal. W. sumou 50 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca s účinnosťou od 01.05.2014. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je možné začať i bez návrhu. Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, toto rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neobsahuje bližšie odôvodnenie vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci odvolania výslovne vzdali podľa § 207 ods. 1 O.s.p.