Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-94-2013.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Trnkovou v trestnej veci proti A. N., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.4.2014 rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
A. V á g a i, narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., C. ulica číslo XXX/X, vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 31.3.2014,
j e v i n n ý, ž e :
ako otec maloletej E. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom u matky A. N., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra 11Nc/395/00-10 zo dňa 03.05.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2000, mu výška tejto povinnosti bola určená sumou 1.000,-- Sk (33,19 eura) mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, túto svoju povinnosť úmyselne vôbec neplnil od 01.12.2012 do 31.03.2014 a tak za toto obdobie dlhuje na výživnom pre maloletú dcéru Karolínu sumu 531,04 eura a tento skutok spáchal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/135/2011-161 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2013, bol za taký čin odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona,
z a t o mu s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona ho súdu do výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. N., výsluchom svedkyne Jany Šutkovej a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
Obžalovaný A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je si vedomý, že neplatil alimenty na dcéru. S dcérou sa nestretával. Od 01.12.2012 nikde nepracoval, žije s matkou a nemá žiadny príjem. Hľadal si prácu v Nitre, ale všade chcú register trestov. Živí ho jeho matka. Chcel si nájsť robotu, ale nepodarilo sa mu to, nenašiel si ani brigádu. Požiadal svojho brata, aby zaplatil v jeho mene výživné, ktoré dlhuje na dcéru, ale zatiaľ mu neodpísal. Vie, že má platiť výživné 33,-- eur mesačne. Teraz čaká odpoveď od brata. V prípade, že by bol prepustený na slobodu, tak by si našiel robotu v Českej republike alebo na Slovensku. Má kvalifikáciu elektromechanik strojov a zariadení. Od 1.12.2012. nezaplatil žiadne výživné na dcéru Karolínu. Je pravda to, čo uviedol pri výsluchu, že dal svojej dcére Karolíne sumu 500,-- eur na ruku, ale nevie na čo tieto peniaze použila, preto dnes o tom nehovoril, že jej ich dal. Tieto peniaze si požičal od svojho brata Mareka N.. Jeho brat Z. je tá osoba, ktorú požiadal, aby namiesto neho zaplatila dlžné výživné. Brat bol zamestnaný, ale teraz nevie či pracuje, no určite má toľko peňazí, aby za neho mohol dlžné výživné zaplatiť. Jeho brat Z. žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou má jedno spoločné dieťa a ešte má dve nevlastné, ktoré sú deti jeho družky. O všetky tri deti sa stará a aj ich vyživuje. Napriek tomu si myslí, že by mohol namiesto neho zaplatiť dlžné výživné. Sumu 500,-- eur dal svojej dcére Karolíne po predchádzajúcom odsúdení za prečin zanedbania povinnej výživy. Nič neurobil preto, aby sa nedostal do výkonu trestu a aby splnil všetky podmienky skúšobnej doby, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/135/2011. Je pravda, že ho živí mama a občas si niečo zarobí na fuškách. Peniaze ktoré takto zarobí dáva matke na bývanie. Bol prihlásený na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, ale vyradili ho z evidencie v septembri 2013. Vyradili ho preto, lebo trikrát doniesol potvrdenie od toho istého zamestnávateľa, že si hľadá prácu. Sumu 500,-- eur dal svojej dcére Karolíne v autobuse MHD. Stretli sa náhodou. Jeho mama ju zbadala a dcéra prišla k jeho mame. Dcéra si nechcela peniaze od neho zobrať, ale aj tak jej ich dal. Povedal jej, že jej ich dáva preto, lebo jej nedával peniaze. Bolo to niekedy v lete 2013, presný dátum si nepamätá. Dcéra sa s jeho matkou stretáva nepravidelne alebo v meste alebo na Klokočine. Sumu 500,-- eur, ktoré dal dcére Karolíne, nepovažuje za uhradené výživné, uznáva dlh na výživnom tak, ako je uvedené v obžalobe. Svedkyňa A. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa nezaujíma o dcéru od jej troch rokov, nekupuje jej žiadne darčeky, neposiela jej žiadne peniaze na výživné a vôbec sa o ňu nezaujíma. Keď mali ťažké obdobie a potrebovala výživné, telefonicky ho prosila, aby zaplatil výživné, tak sa jej vysmial, že on mi nič platiť nemusí, lebo nemá žiadny príjem. Za obdobie od 01.12.2012 do konca tohto mesiaca teda 30.04.2014 je dlh na výživnom pre dcéru vo výške 564,23 eur. Je v kontakte so súrodencami obžalovaného. Niekedy telefonicky hovorila s matkou obžalovaného, ktorá jej buď sama vynadala alebo jej dala obžalovaného a vynadal jej on. Má vedomosť o tom, že matka obžalovaného, teda babka jej dcéry, dala dcére v autobuse MHD sumu 12,-- alebo 15,-- eur, na jej 15-te narodeniny. Bolo to minulý rok v lete. Dcéra v podstate svojho otca nepozná, ani ho nechce poznať a ani sa nechce s ním stretávať. Nevie nič o sume 500,-- eur, ktoré mala dostať jej dcéra. Vie, že matka obžalovaného si zobrala pôžičky aj pre neho, nesplácajú ich a tak ich exekútor vysťahoval z garsónky, v ktorej bývali. Brat obžalovaného Z. bol nedávno prepustený z výkonu trestu odňatia slobody po troch rokoch. Je presvedčená o tom, že ak by aj mal brat obžalovaného Marek peniaze, tak by za obžalovaného neuhradil výživné. Tak isto ani sestra obžalovaného. Nespravili by tak preto, lebo hľadali matke podnájom a za garsónku, ktorú jej prenajali nájomné za dva mesiace vopred zaplatila sestra obžalovaného. Súrodenci obžalovaného už teraz vedia, že ich matka si zobrala pôžičky pre obžalovaného. Má vysoké výdavky na dcéru, nakoľko študuje na súkromnej strednej škole ANIMUS, kde je školné 200,-- eur ročne a teraz sa ešte každý mesiac skladajú po 15,-- eur na stužkovú. Je už v takom veku, že sa chce aj obliekať a občas ísť s kamarátkami do kina alebo na kofolu. Teraz ich čaká ťažké obdobie, lebo manžel je po infarkte, je práceneschopný a ona
je na materskej dovolenke. Manžel jej však veľa pomohol a aj jej dcére Karolíne. Postavili si spoločne rodinný dom a majú strechu nad hlavou. Podala aj návrh na exekúciu, ale tá úspešná nebola. Podala to už dávno, ale exekútor žiadne peniaze od obžalovaného nevymohol.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný uviedol, že si je vedomý, že neplatil za celé obdobie od 1.12.2012 výživné na dcéru Karolínu. Hľadal si zamestnanie, ale všade chcú od neho register trestov. Má v registri trestov záznam a nemôže sa uchádzať o pracovné miesto. Okrem doznania obžalovaného mal súd spáchanie skutku preukázané aj výpoveďou svedkyne Jany N. a tiež listinnými dôkazmi. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 11Nc/395/00-10 zo dňa 03.05.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2000, bola výška vyživovacej povinnosti obžalovanému určená sumou 1.000,-- Sk mesačne, teda 33,19 eura, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, A. N.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/135/2011-161 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2013, bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní v trvaní 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Bola mu uložená povinnosť, aby počas skúšobnej doby uhradil dlžne výživné v sume 1.417,01 eura. Napriek tomuto odsúdeniu si obžalovaný riadne a pravidelne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére Karolíne od vyhlásenia tohto rozsudku. Obžalovaný a rovnako matka maloletej uviedli, že od predchádzajúceho odsúdenia do dňa kedy bola obžalovanému obmedzená osobná sloboda, obžalovaný nezaplatil žiadne výživné. Matka maloletej E. je v súčasnosti na materskej dovolenke a s výchovou a výživou dcéry jej pomáha jej terajší manžel. Za obdobie od 1.12.2012 do dňa, keď bola obžalovanému obmedzená osobná sloboda a bol vzatý do väzby, do 31.3.2014, obžalovaný dlhuje na výživnom pre maloletú dcéru Karolínu sumu 351,04 eura.
Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený. Táto skutočnosť bola preukázaná rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/135/2011-161 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2013.
Súd takto kvalifikoval konanie obžalovaného, pretože mal preukázané, že obžalovaný úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére. Obžalovaný konal v úmysle priamom, pretože svojim konaním chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom a to povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa. Súd tento úmysel obžalovaného mal preukázaný výpoveďou svedkyne A. N., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný jej povedal, že on nemusí platiť výživné, lebo nemá žiadny príjem.
Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že sa nemôže sa uchádzať o pracovné miesta, pretože všade chcú od neho register trestov. Na svoju obranu ďalej uviedol, že sa zaujímal o prácu v Nitre a okolí. Súd neprihliadol na túto obranu obžalovaného, pretože obžalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu spoločnosť, družstvo alebo štátny podnik, kde sa uchádzal o pracovné miesto. Počas celého kritického obdobia, teda od 1.12.2012 do 31.3.2014 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Posledná jeho evidencia je v období od 29.6.2009 do 13.6.2011. Napriek tomu, že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a hrozil mu výkon trestu odňatia slobody, obžalovaný neprejavil ozajstný záujem zamestnať sa. Už aj v predchádzajúcom trestnom konaní odôvodňoval svoju neschopnosť platiť výživné nezamestnanosťou. Obžalovaný prejavil snahu uhradiť zameškané výživné prostredníctvom svojho brata Mareka. Súd však zistil, že toto je nepravdepodobné, nakoľko brať obžalovaného bol len pred mesiacom prepustený na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával najmenej v predchádzajúcich dvoch rokoch. Okrem toho brat obžalovaného má vlastnú rodinu a podľa výpovede samotného obžalovaného jeho brat vychováva a vyživuje tri maloleté deti.
Obžalovaný A. N. v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť. Pre priestupok bol raz oznámený a aj postihnutý pokutou 20,-- eur. Je dlhodobo nezamestnaný. Súdne trestaný bol viackrát, naposledy vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/135/2011-161 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2013, ktorým bol uznaný za vinného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3(tri) roky a bola mu uložená povinnosť
v skúšobnej dobe zaplatiť dlh na výživnom vo výške 1.417,01 eura. Skúšobná doba mu začala plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku a skončí mu dňa 9.4.2016.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov. Nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na dĺžku obdobia počas, ktorého obžalovaný výživné na maloleté dieťa neplatil a skutočnosť, že neprejavil ozajstný záujem o riadny a trvalý pracovný pomer, ktorý by bol zdrojom obživy pre neho samého a tiež pre dieťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť a na skutočnosť, že skutok páchal v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody. S použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 30(tridsať) mesiacov nepodmienečne a do výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože hrozba výkonom trestu odňatia slobody nebola dostačujúca na jeho nápravu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.