Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-502-2006.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/502/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného DÚHA, a.s. so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31 690 360, proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt FINIMPEX s.r.o. "v konkurze" naposledy so sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 049 166, na vymoženie pohľadávky vo výške 9 742,68 eura (293.508,- Sk) s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 00 Trnava, pod spis. zn. EX 109/06, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,47 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 9 742,68 eura (293.508,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/56/2005-58 zo dňa 29. 11. 2005.
Poverením č. 5601 004522 zo dňa 28. 03. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Stana so sídlom exekútorského úradu Michalská 7 (pôvodne Kapitulská 26), 917 00 Trnava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 109/06.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/502/2006-32 zo dňa 19. 03. 2014 súd pripustil, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu PETROCHEMA, a.s. v konkurze so sídlom Boženy Němcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 626 424 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený DÚHA, a.s. so sídlom Čapajevova 29, 080 01 Prešov, IČO: 31 690 360.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 08. 07. 2013, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 02. 02. 2008 vymazaný z obchodného registra. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 115,31 eura.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 55K/175/2004-53 zo dňa 09. 11. 2007, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 20. 12. 2007, bol konkurz na majetok úpadcu FINIMPEX s.r.o. "v konkurze", Horná 34/A, Banská Bystrica, IČO: 36 049 166 zrušený pre nedostatok majetku na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Následne bola obchodná spoločnosť dňa 02. 02. 2008 z obchodného registra vymazaná, dôvod výmazu: ex offo výmaz.
Súd z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 55K/175/2004-53 zo dňa 09. 11. 2007 zistil, že povinný vlastnil len osobné motorové vozidlo zn. BMW 740i, rok výroby 1994, ktoré sa však ani za pomoci príslušníkov Policajného zboru a tretích osôb nepodarilo lokalizovať a zabezpečiť. Povinný žiadny iný majetok nevlastnil. Súd z predloženého exekučného spisu č. EX 109/06 zistil, že taktiež v predmetnej veci bola vykonaná lustrácia majetkových pomerov povinného, pričom nebol zistený žiadny iný majetok vo vlastníctve povinného.
V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra na základe rozhodnutia konkurzného súdu. Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Majetkové pomery povinného zisťoval v priebehu exekučného konania aj súdny exekútor s tým, že sa mu nepodarilo zistiť majetok povinného, ktorý by sa dal exekvovať.
Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 115,31 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu v trvaní 10 min. za úkon „zaregistrovanie návrhu“, a to s poukazom na ust. § 25 vyhlášky, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Úkon „zaregistrovanie“ súd nepovažoval za úkon exekučne činnosti, ktorý by smeroval k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, ale iba za administratívny úkon, za ktorý súdnemu exekútorovi neprináleží odmena.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že počet vynaložených hodín je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Prihliadnuc na charakter jednotlivých vykonaných úkonov, spôsob vykonávania exekúcie, rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon vypracovanie príkazu na začatie exekúcie dňa 10. 04. 2006 x 16 (16 x 10 min.) namiesto 160 minút - 30 minút a za úkon vypracovanie exekučného príkazu dňa 28. 04. 2006 x 16 (16 x 10 min.) namiesto 160 minút - 30 minút. Súd z predloženého exekučného spisu zn. EX 109/06 totiž zistil, že vo všetkých 16 prípadoch ide o totožné listiny, kde došlo len k zmene adresáta, pričom súd čas tridsať minút považoval adekvátny za prepísanie uvedenej položky.
Pokiaľ ide o úkony vyúčtovanie trov exekúcie (30 min.), tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie, tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, pretože pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Celkový počet začatých hodín tak súd po zohľadnení vyššie uvedených skutočností znížil na 185 minút, t. j. 3 hodiny x 6,64 Eur, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 42,97 eura za poštovné (39 x 1,03 eura + 2 x 1,40 eura).
Súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu spolu 75,47 eura, z toho odmena predstavuje 19,92 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 42,97 eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 62,89 eura) predstavuje 12,58 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.