Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1135-2012.pdf
PDF · 102.6 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1135/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom PhD. so sídlom v Ružomberku, na návrh oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: Ľ. S., nar. 10.11.1968, Petzvalova 41, Žilina, občan Sr, o vymoženie 147,33 eur s prísl., tu o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia z a m i e t a .
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie súd r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
I.
Exekútor žiadal o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, ktorý sa domáhal vymoženia pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok PEC - C 160/2011 bol vydaný 18.1.2012, právoplatnosť je vyznačená 12.2.2012 a vykonateľnosť 16.2a.2012.
V danom prípade ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v čase, na ktorú dopadá právna úprava spotrebiteľského práva účinná v čase od 1.1.2008 do 10.6.2010. Od 1.1.2008 sú účinné významné novely spotrebiteľského práva (Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch...) a dňom 10.6.2008 stratil účinnosť zákon č. 258/2001 Z.z. a bol nahradený od 11.6.2008 úplne novým zákonom o spotrebiteľských úveroch.
II.
V prípade všetkých posudzovaných zmlúv oprávneného, bez ohľadu na konkrétny typ (zmluva ú úvere, kreditnej karte, revolvingový úver...) niet najmenších pochybností o tom, že ide o spotrebiteľské zmluvy. Oprávnený to nikdy ani nespochybňoval.
Od 1.1.2008 boli odstránené aj akékoľvek pochybnosti o tom, či sa Občiansky zákonník, ZOS a prípadne aj iné normy vrátane práva EÚ vzťahujú na úvery uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, prípadne zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez najmenších pochybností možno uzavrieť, že síce neexistuje samostatný právny inštitút „spotrebiteľský úver“, ale platí, že na každý úver, ktorý je poskytnutý spotrebiteľovi, sa vzťahuje nielen úprava Obchodného zákonníka či Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj Občiansky zákonník či ZOS.
Zodpovedá to dikcii § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa - ZOS: Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Takisto zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) definuje, že spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Napokon Občiansky zákonník (OZ) upravuje vzťah OZ s úvermi (spotrebiteľskými) v § 52 ods. 1 a 2: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Neprijateľné podmienky a individuálne dojednanie zase upravuje § 53 ods. 1 a 2 OZ: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
III.
Od 1.1.2008 je významná zmena § 53 ods. 4 písm. l) a r) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Formu a obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje aj § 4 ZSÚ: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z uvedeného vyplýva, že do vnútroštátnej právnej úpravy bola prevzatá Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V článku 3 bod 1. a 2 je definovaná nekalá podmienka: „Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.“ V prílohe je pod bodom 1. písm. q) definovaná jedna z nekalých podmienok ako podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“
Potrebné je pripomenúť aj úpravu § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
IV.
Možnosť preskúmavať v určitom rozsahu a určité skutočnosti aj v rámci exekučného konania upravuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK).
S účinnosťou od 1.7.2009 rozhodcovský súd musí brať na zreteľ už aj spotrebiteľské právo v zmysle § 31 odsek 3: „Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.“ Vo všeobecnosti rozhodcovský súd vždy prihliada na právny poriadok Slovenskej republiky podľa ods. 2.
§ 35 (Účinky rozhodcovského rozsudku): Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
§ 45 ods. 1 písm. c), 2 a 3: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Oproti účinkom rozhodcovského rozsudku je potrebné citovať na porovnanie účinkov rozhodnutia všeobecného súdu. Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP): „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.“
Súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia postupuje aj podľa § 44 ods. 1 - 3 Exekučného poriadku (EP): (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V.
Súd postupne uvádza skutkové a právne závery s odkazom na konkrétnu právnu úpravu, pre ktoré žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil:
V.1. Právomoc súdu zastaviť exekučné konanie
1.1. Právomoc súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia (a následne konanie zastaviť) vyplýva z § 44 ods. 2 EP, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a právomoc zastaviť exekučné konanie vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) a 2 ZRK, pretože súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.
1.2. Zo ZRK konania vyplýva, že súdny prieskum pri rozhodcovských rozsudkoch je širší ako pri ostatných exekučných tituloch (napr. súdne rozhodnutia), pri ktorých právna úprava neumožňuje preskúmavať exekučné tituly, ak spĺňajú náležitosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Vyplýva to aj z rôznej právnej úpravy záväznosti súdnych rozhodnutí (§159 ods. 2 OSP - pre všetkých) a rozhodcovských rozhodnutí (§ 35 ZRK - len pre účastníkov).
1.3. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, platí aj všeobecná úprava podľa EP, ktorá zastavenie exekučného konania rozdeľuje do 2 fáz - rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, proti ktorému je prípustné odvolanie a následne rozhodnutie o zastavení exekučného konania, proti ktorému odvolanie už nie je prípustné (§ 44 ods. 2 a 3). ZRK upravuje len zastavenie exekučného konania, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie je prípustné (§ 45 ods. 1 a 3).
Aby súd zadosťučinil obidvom právnym úpravám, formálne rozhodol aj o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia aj o zastavení exekučného konania, pričom proti obidvom rozhodnutiam je odvolanie prípustné.
1.4. Súd vychádza pri posúdení rozhodcovských rozsudkov z toho, že exekučné konanie (exekúciu) je možné zastaviť aj čiastočne a vo zvyšku rozsahu udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Musí však byť splnená podmienka, že je možné oddeliť tieto dve časti od seba.
Táto možnosť vyplýva zo všeobecnej zásady podľa OSP o možnosti čiastočne zastaviť konanie (aj exekučné), či z možnosti zastaviť čiastočne aj samotnú exekúciu.
V.2. Rozpor s dobrými mravmi
2.1. Ak je rozhodcovská doložka uvedená len v úverových zmluvných podmienkach tak, ako je to v prípade oprávneného, ide o rozpor s dobrými mravmi.
2.1. Formálne sa papierové vyhotovenie úverovej zmluvy skladá z jednej strany listu vlastnej úverovej zmluvy, na ktorej sú podpisy účastníkov. V texte sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Úverové zmluvných podmienky spoločnosti Home... Prvá strana textu podmienok je na rube úverovej zmluvy a ďalšie dve strany textu úverových podmienok sú na druhom liste, ktorý je spojený s listom, na ktorom je úverová zmluva.
Z pohľadu dostupnosti obsahu zmluvných podmienok ide korektný postup. Odpadá problém posudzovania, či spotrebiteľ mal pred podpisom k dispozícii podmienky a či mal alebo nemal možnosť sa s nimi oboznámiť.
2.2. Tento navonok korektný spôsob je však formálnym a bez skutočného obsahu s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vyhotovenia zmluvy:
Rozdielnosť v písme rôznych ustanovení vyriešil oprávnený paradoxne, ale nie na prospech spotrebiteľa
- všetky ustanovenia zmluvy (okrem nižšie uvedených) a podmienok sú písané rovnakým, ale neobvykle malým písmom. Nielen pri starších alebo slabšie vidiacich spotrebiteľoch je potrebná mimoriadna sústredenosť na to, aby text dokázali prečítať. Ak má spotrebiteľ textu aj porozumieť a pochopiť všetky súvislosti, tak popri samotnom probléme s prečítaním textu ide opäť o neobvyklú prekážku na ceste k rozhodnutiu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu. Súd mal k dispozícii originálne vyhotovenie zmluvy a oboznámiť sa s podstatnými podmienkami zmluvy bolo aj pre súd mimoriadne náročné. Popri malom písme je problém aj to, že celý text je zhustený (bez odsekov) a orientovať sa v ňom je veľmi zložité.
2.3. Zmluva však predsa obsahuje niekoľko výrazných údajov a to identifikačné údaje o spotrebiteľovi, údaje o jeho príjme a podstatné a kogentné náležitosti zmluvy - výška úveru, poplatok za úver, výška a frekvencia splátok a RPMN. Je to dané tým, že tieto údaje sú vpisované ručne a na tieto údaje sú v predtlači primerane veľké predpísané kolónky.
Rozhodcovská doložka a sankcie v prípade neplnenia povinností spotrebiteľa sú uvedené len v zmluvných podmienkach. Rozhodcovská doložka je uvedená v poslednej hlave „Záverečné ustanovenia“ bez akéhokoľvek zvýraznenia, nadpisu v tom zmysle, že ide o rozhodcovskú doložku. Ide o súčasť husto písaného textu s miniatúrnym písmom a aj pre právnika je potrebný určitý mentálny výkon ich z textu „vytiahnuť“ a dať si do súvislostí ich význam a dôsledok.
V záverečných ustanoveniach je zmes obvyklých záverečných ustanovení (vyhotovenie zmluvy, ochrana osobných údajov), rôznych súvisiacich ustanovení (doručovanie, informovanie spotrebiteľa o právach) a najpodstatnejších ustanovenia zmluvy (skončenie zmluvy, sankcie, rozhodcovská doložka). Nasledujú rad radom za sebou, je potrebné veľmi sústredene dávať pozor, kde začína príslušný text a kde končí a začína ďalší. Nie je zrejmé, či a čo s čím súvisí.
2.4. Za takýchto okolností považuje súd takéto dojednanie podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Ide o takú podmienku, ktorá je inak v súlade so zákonom (rozhodcovská doložka), ale za vyššie uvedených okolností jej dojednania je v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť či neuzatvoriť zmluvu sú rozhodujúce nielen dojednania, ktoré sú uvedené na úverovej zmluve a veľmi výrazne (výška úveru, poplatok za úver, výška splátok a RPMN), ale aj (najmä) to, kto bude riešiť ich vzájomné spory. Sú to podmienky, ktoré môžu spotrebiteľa odradiť od uzavretia zmluvy. Majú byť uvedené alebo aspoň zásadným spôsobom pomenované priamo v zmluve a na tej listine (prípadne osobitnej), ktorú účastník podpisuje. Detailnejšia úprava týchto podmienok môže byť upravená v zmluvných podmienkach.
2.5. Podľa § 4 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (pod sankciou neplatnosti) a musí obsahovať informáciu o sankciách a možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z uvedeného vyplýva, že ak sankcie nie sú uvedené v zmluve, nemožno ich ani uplatňovať od spotrebiteľa. To isté platí pre prípad, ak sú sankcie síce formálne uvedené, ale za vyššie popísaných okolností len v zmluvných podmienkach. Vychádza sa z toho, akoby sankcie neboli uvedené vôbec.
Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, tak jeho možnosť musí byť obsiahnutá v zmluve. Ide o tak závažnú podmienku, že nemôže ísť o akékoľvek obsiahnutie (viď vyššie). Oprávnený však v danom prípade nielenže nedodržal korektné prezentovanie rozhodcovského konania v zmluve (ale skrytým spôsobom len v zmluvných podmienkach), ale do podmienok upravil faktickú obligatórnosť rozhodcovského konania. Súd sa podrobnejšie touto otázkou zaoberá nižšie.
Súd však z tohto odvodzuje, že ak nemožno požadovať neupravené sankcie, už vôbec nemožno akceptovať konanie o plnenie (aj sankcií), ktorého základ rovnakým spôsobom nebol riadne uvedený v zmluve.
2.6. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie ÚS Českej republiky I. ÚS 3512/2011, ktoré síce posudzuje konkrétnu vec a z hľadiska ľudského práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti však vyložil v spotrebiteľských zmluvách záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis)... Súd otázku posudzoval z hľadiska ústavnej materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom a princípov dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch - čo možno podradiť obsahovo aj úprave dobrých mravov a neprijateľných zmluvných podmienok.
2.7. Za takýchto okolností odkaz v zmluve na Úverové zmluvné podmienky (kde sú až sankcie uvedené) a vyhlásenie spotrebiteľa, že sa s nimi pred podpisom zoznámil a že ustanoveniam zmluvy a ÚZP rozumie, súd nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku a individuálne prehlásenie. Ide totiž o vyhlásenie o obsahu zmluvných podmienok, ktorých formálnu a obsahovú stránku súd vyššie popisoval ako neprijateľnú z hľadiska ochrany spotrebiteľa.
VI.
VI.1. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky ako neprijateľná podmienka
1.1. Súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C 40/08 (Asturcom), ktorého výrok znie: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o nekalú povahu rozhodcovskej doložky, tak aj v exekučnom konaní môže súd túto preskúmať (ex offo) a vyvodiť z toho obdobné dôsledky ako v rámci obdobných opravných prostriedkoch. Podmienkou je prejednanie veci bez účasti spotrebiteľa.
1.2. V takom prípade nie je prekážkou ani podmienka konania res iudicata podľa stanoviska Európskej komisie vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady.“ (čl. 32,33)
1.3. Podstatný záver pri posúdení rozhodcovskej doložky je, že ak ju súd posúdi ako neprijateľnú alebo nekalú, teda neplatnú, musí odmietnuť právnu ochranu rozhodcovskému rozsudku ako celku bez rozlišovania na právom dovolené či nedovolené, či v súlade s dobrými mravmi alebo v ich rozpore. Nie je možné to oddeliť.
1.4. Takýto záver súdu je podopretý viacerými skutkovými okolnosťami. Ak súd v odôvodnení v časti V. uvádzal spôsob publikovania rozhodcovskej doložky ako skrytý a teda fakticky aj právne akoby neexistujúci a teda nezaväzujúci, tak na tento dôvod súd opätovne poukazuje pri posúdení, či doložka je akceptovateľná alebo nie.
V zmysle nepriameho účinku Smernice rady 93/13/EHS skrytosť rozhodcovskej doložky súd neposudzuje ako ustanovenie neexistujúce a nezaväzujúce, ale aj ako podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok (príloha 1 písm. q)). Faktickým dôsledkom takéhoto postupu je, že sa obmedzuje právo spotrebiteľa v uplatňovaní práva, ak má problém ho v zmluve dešifrovať.
1.5. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že podľa rozhodcovskej doložky majetkové spory vyplývajúce zo zmluvy majú byť riešené rozhodcom. Z toho vyplýva jedinečnosť rozhodcovského konania na úkor všeobecného súdu. To už je v rozpore s vnútroštátnou úpravou (§53 ods. 4 písm. r) OZ). V ďalšom ustanovení sa síce uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že klient je oprávnený spor riešiť aj na všeobecnom súde a že v takom prípade sa ruší rozhodcovská doložka pre tento spor.
Spor sa však rieši aj na návrh oprávneného a ten v zásade vždy využije rozhodcovské konanie. Spotrebiteľ je v situácii, keď môže prijať alebo odmietnuť uzavretie celej zmluvy. Nielenže nemá možnosť individuálne niečo dojednávať, ale ani nevie a zo zmluvných podmienok nie je ani spôsobilý posúdiť, že aby niečo vyjednával. S ohľadom na charakter rozhodcovského konania a osobitne s ohľadom na podmienky „dohodnutého“ konkrétneho rozhodcovského konania, nemožno takýto postup akceptovať.
Ide o postup, ktorý fakticky vyžaduje od spotrebiteľa, aby akceptoval riešenie sporov výlučne rozhodcovským konaním.
1.6. Oprávnený je ten, kto určí rozhodcu a určí jediného a dopredu určeného. Ak ten nebude môcť vykonávať rozhodcu, tak určí niekoho iného alebo bude určený. Rozhodca je oprávnený meniť svoje sídlo.
Ide opäť o podmienku, ktorej účinkom je obmedzovanie práv spotrebiteľa na súdnu ochranu, resp. na účinnú inú ochranu.
1.7. Podľa zmluvných podmienok rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné a ak sa žalovaný nevyjadrí do 7 dní od doručenia žaloby, má sa za to, že skutočnosti vyjadrené v žalobe sú považované za nesporné.
Fakticky je tým umožnené bránenie spotrebiteľovi v uplatňovaní práva vo veciach, kde je povinnosť tak všeobecného ako aj rozhodcovského súdu posudzovať niektoré otázky aj ex offo z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka tak fakticky umožňuje „urobiť“ zo spotrebiteľského vzťahu nespotrebiteľský, čo je neprijateľné. Tomu zodpovedajú aj rozhodcovské rozsudky vydávané v rozhodcovským konaniach.
1.8. Opäť ide o rozpor s dobrými mravmi, ak formálna úprava zodpovedá bežným inštitútom práva (rozhodcovská doložka, jediný rozhodca, písomné konanie, dôsledok nevyjadrenia sa...). Avšak vo veciach spotrebiteľského práva a za okolností vyššie popísaných ide o neakceptovateľný postup.
Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a zastavil exekučné konanie pre rozpor rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, čo neumožňuje čo len čiastočne udeliť poverenie. Súd avizoval oprávnenému posudzovanie neprijateľných podmienok a mal možnosť sa k veci vyjadriť. Napokon v čase rozhodnutia mal už k dispozícii desiatky rozhodnutí, v ktorých nebola akceptovaná rozhodcovská doložka.
S ohľadom na to, že o trovách exekúcie sa môže rozhodnúť najskôr po tom, čo si vôbec náhradu trov niekto uplatní, je efektívne rozhodnúť o trovách dodatočne.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.