Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-178-2013.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/178/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcov: 1/ Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, X., F. 2/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., zastúpená zákonnou zástupkyňou X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X v konaní zastúpení advokátkou JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: KENOBI, s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46273557, o zaplatenie 8.688,80 eur s prísl. takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1.rade 4.344,40 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2.rade 4.344,40 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2013 do zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a v 2.rade trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 521,- eur a titulom trov právneho zastúpenia 1.309,44 na účet ich právnej zástupkyne, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.4.2013 sa právny predchodca žalobcov domáhal na žalovanom zaplatenia 8.688,80 eur istiny spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.4.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 3.10.2011 zapožičal žalovanému 12.000,- eur po dobu 50- tich mesiacov bezúročne. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po 240,- eur, až do jej úplného vyrovnania, vždy do 5-teho dňa v mesiaci a to v zmysle článku II. ods. 3 zmluvy pod stratou výhody splátok. Žalovaný na úhrady zaplatil 3.311,20 eur, následne prestal jednotlivé splátky pôžičky uhrádzať. Žalobca vyzval žalovaného dňa 16.12.2012 listom označeným ako výzva na vyrovnanie záväzku na zaplatenie celého zostatku pôžičky vo výške 8.688,80 eur do konca roku 2012. Žalovaný reagoval listom zo dňa 2.1.2013 a ponúkol vyrovnanie záväzku vecným plnením - nábytkom. Žalobca tento spôsob vrátenia pôžičky odmietol.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 8Ro 122/2013-18 zo dňa 23.5.2013, proti ktorému podal odôvodnený odpor žalovaný.
Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že na základe predošlej komunikácie žalobcu so žalovaným je mu známa skutočnosť, že žalovaný je jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným s jedným
konateľom - spoločníkom v jednej osobe a tento utrpel vážne zranenia v mesiaci júl 2012, pričom jeho liečba obsahovala tri chirurgické operatívne zákroky. Vzhľadom na fakt, že spoločnosť má aj tichého spoločníka, ktorým je žalobca a je zároveň veriteľ spoločnosti, pričom ako tichý spoločník, považuje žalovaný za zvláštne, že sa žalobca domáha plnenia, o ktorom vie, že bude omeškané z vážnych dôvodov na strane dlžníka, ktoré nemohol ovplyvniť a ktoré bránia výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň žalovaný namietal výšku uplatňovanej z istiny, pretože splátky boli splácané vo vyššej sume 331,12 eur nieže v dohodnutej splátke a dlh žalovaného tak môže predstavovať sumu 7.500,- eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi návrhom, zmluvu o pôžičke zo dňa 3.10.2011, výzvou na vyrovnanie záväzku zo dňa 16.12.2012, odpoveďou na výzvu zo dňa 2.1.2013, listom žalovaného zo dňa 1.2.2013, odpoveďou na list zo dňa 1.2.2013, emailovou korešpondenciou, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, Uznesením tunajšieho súdu 26D 820/2013-45, výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z obchodného registra spoločnosti Intermediaries s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti KENOBI, s.r.o. ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca žalobcov po podaní žaloby zomrel a na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 26D 820/2013-45 žalobca v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade zdedili pohľadávku poručiteľa voči spoločnosti JAWISIS, s.r.o. IČO : 46273557 vo výške 8.688,80 eur v podiele každý po 1/2.
V priebehu konania došlo k zmene obchodného mena žalobcu ako aj k zmene sídla, konateľa a spoločníka.
Zmluvou o pôžičke zo dňa 3.10.2011 podľa článku I. predmetom zmluvy bola pôžička 12.000,- eur. Podľa článku II. veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku 12.000,- eur na dobu 50 - tich mesiacov.
Podľa článku II. Bodu 2 zmluvy dlžník sa zaviazal splatiť svoj dlh päťdesiatich pravidelných splátkach po 240,- eur a celková čiastka vrátená dlžníkom mala predstavovať sumu 12.000,- eur, čiastky mali byť poukazované prevodom do 5. dňa príslušného mesiaca na bankový účet veriteľa.
Podľa článku II. bodu 3, ak dlžník nesplatí svoj splátku v termíne uvedenom v článku II. bodu 2 zmluvy, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky jednorázovo.
Podľa podania zo dňa 16.12.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vyrovnanie záväzku vyplývajúci z vyššie citovanej zmluvy a to v termíne do konca roku 2012 vo výške 8.688,80 eur.
Z odpovede žalovaného zo dňa 2.1.2013 mal súd zistené, že žalovaný mal záujem o riadne vrátenie poskytnutej pôžičky, avšak z dôvodu vážneho zranenia jediného spoločníka spoločnosti bol vo finančnej tiesni a ponúkol veriteľovi naturálne plnenie.
Listom zo dňa 1.2.2013, právny predchodca žalobcov odmietol ponuku naturálneho plnenia a zotrval na vrátení finančného plnenia.
Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom okrem iného namietal výšku uplatnenej pohľadávky s tým, že boli splátky splácané vo vyššej sume 331,12 eur, než v dohodnutej výške 240,- eur, takže dlh žalovaného nemôže predstavovať sumu 8.688,80 eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :
Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 559 ods.1 OZ s plnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods.2 OZ dlh muší byť splnený riadne a včas.
Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa zákonného ustanovenia § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy účastníkmi konania po danom poučení v zmysle ust. § 120 ods. 1 a ods. 4 O.s.p..
Vykonaným dokazovaním, podľa presvedčenia súdu podarilo žalobcom preukázať, že dňa 3. 10. 2011 právny predchodca žalobcov so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 až 658 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný nepopieral, že prevzal finančné prostriedky od žalobcu a že uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 12.000,- eur.
Poukazoval však na to, že zaplatil vyššie splátky, súdu však v tomto smere neboli predložené žiadne listinné dôkazy a žalovaný v konečnom dôsledku zostal v konaní pasívny. Z predloženého rozhodnutia v dedičskom konaní mal súd zistené, že žalobca v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade sa stali právnymi nástupcami po žalobcovi, pričom predmetom dedenia bola aj uplatňovaná pohľadávka, každý v podiele 1, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej istiny v jednej polovici v prospech každého zo žalobcov.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, preukázať súdu, že poskytol žalobcovi vyššie plnenie ako bolo dohodnuté v zmluve, toto neuniesol.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.
Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 31.12.2008 odo dňa 16.4.20013 dlžnej sumy 8.688,80 eur, ako bolo uplatnené v žalobnom návrhu, nakoľko bezpochyby žalovaný v tomto čase už bol v omeškaní, a vedel, že veriteľ ho vyzval na splatenie celého zostatku pôžičky, ako to vyplynulo z predloženej korešpondencie žalovaný listom zo dňa 1.2.2013 bol vyzvaný k zaplateniu zostatku pôžičky, na ktorý reagoval listom zo dňa 22.2.2013.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. úspešní žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu. Žalobcovia boli v konaní zastúpení právnou zástupkyňou, ktorá vyčíslila v zákonom stanovenej lehote trovy právneho zastúpenia a za 4 úkony právnej pomoci z hodnoty sporu 4.344,40 eur v prospech žalobcu v 1.rade, pričom za prvý úkon prevzatia a príprava zastupovania vo výške 253,94 eur + 7,81 eur režijný paušál, a zostávajúce úkony za zastupovanie na pojednávaní dňa 18.2.2014, 25.3.2014, 22.4.2014 vo výške 50 %. Zároveň žiadala priznať žalobcovi v 1.rade polovicu súdneho poplatkov polovicu trov právneho zastúpenia vzniknutých do času, kedy zastupovala jeho právneho predchodcu právna zástupkyňa ním zvolená. Spolu v prospech žalobcu v 1.rade žiadala priznať náhradu trov konania vo výške 1.189,03 eur. Rovnakú sumu žiadala priznať v prospech žalobkyne v 2.rade.
Súd z takto vyčíslených trov konania, priznal náhradu podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 zbierky zákonov za 2 úkony právnej pomoci vykonané právnou zástupkyňou právneho predchodcu žalobcov a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby vo výške 253,94 eur + 2 x režijná náhrada 7,81 eur spolu 523,50 eur, a ďalej za 3 úkony právnej pomoci za zastupovanie na pojednávaní dňa 18.2.2014, 25.3.2014 a 22.4.2014 vo výške 126,97 eur x 2 + 3 x 8,04 eur režijný paušál. Keďže išlo o spoločné zastúpenie dvoch účastníkov konania súd priznal jeden režijný paušál k úkonom právnej pomoci aj, keď boli vykonané za dvoch zastúpených klientov (Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 % uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010). Taktiež súd nepriznal samostatnú náhradu za prípravu a prevzatie zastupovania spolu s režijným paušálom po zmene právneho zastúpenia na právnych nástupcov predchádzajúceho žalobcu, nakoľko ide o vec náhody za, ktorú nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, z týchto dôvodov súd priznal trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastupovania - 253, 94 eur + 7,81 eur režijný paušál
- podanie žaloby zo dňa 18.4.2013 - 253,94 eur + 7,81 eur režijný paušál
- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.2.2014 - za žalobcu v 1.rade - 126,97 eur, a za žalobkyňu v 2.rade 126,97 eur + 8,04 eur režijný paušál
- zastupovanie na pojednávaní dňa 25.3.2014 - za žalobcu v 1.rade - 126,97 eur, a za žalobkyňu v 2.rade 126,97 eur + 8,04 eur režijný paušál
- zastupovanie na pojednávaní dňa 22.4.2014 - za žalobcu v 1.rade - 126,97 eur, a za žalobkyňu v 2.rade 126,97 eur + 8,04 eur režijný paušál
Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.309,44 eur a trovy vzniknuté na zaplatenom súdnom poplatku 521,- eur.
Pretože žalobcovia, ktorým súd priznal náhradu trov konania, sú v konaní právne zastúpení, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) ich právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.