Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-12-2013.pdf
PDF · 73.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/12/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa D., proti odporcovi X. A., IČO: 329 250 42, v konaní o obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a .
II. Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bola povolená obnova konania vedeného na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 5C 334/2001. Ďalej žiadal, aby bolo rozhodnuté, že súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Odporca s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil, písomne sa vyjadril, že došlo k prekludovaniu práva navrhovateľa.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 5C 334/2001 zo dňa 22. 2. 2005 bol navrhovateľ ako odporca zaviazaný zaplatiť X., sumu 914.106,60 Sk, zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % za každý deň omeškania od 22. 7. 2000 až do zaplatenia a súčasne bol navrhovateľ zaviazaný na úhradu trov konania v sume 142.697,-- Sk. Proti predmetnému rozsudku bolo právnym zástupcom navrhovateľa podané odvolania zo dňa 6. 5. 2005, odvolaním navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom Krajský súd v Prešove predmetné odvolanie uznesením sp. zn. 2Co 202/2005 zo dňa 11. 1. 2006 zamietol. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že počas vianočných sviatkov 2012 sa náhodne stretol s pani M. ktorej sa pýtal či už bolo právoplatne ukončené súdne konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Kežmarku sp. zn. 2C 335/2001, kde bola účastníčkou konania na strane žalovanej, kde bol navrhovateľom tiež X., teda ten istý navrhovateľ ako v jeho prípade. Navrhovateľ uvádza, že kto si podrobne preštuduje obe súdne veci, teda konanie tak ako bolo vyššie uvedené a jej konanie, že vlastne zistí, že sa jedná o dve totožné konania, a to či už v predmete konania, resp. pokiaľ ide o okolnosti, ktoré im predchádzali a podobne, a preto sa navrhovateľ pýtal na túto vec pani B.. Údajne pri ich rozhovore mu uviedla, že jej konanie už bolo právoplatne skončené, a to s tým výsledkom, že súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ uvádza, že po zistení tejto skutočnosti ju požiadal o poskytnutie predmetného rozsudku súdu, ktorý rozsudok považuje v jeho veci za veľmi dôležitý dôkaz, ktorý by mohol mať pre neho význam v tom, že môže podať tento návrh na obnovu konania, v rámci ktorej by mu mohlo byť privodené priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ uvádza, že ako kľúčové pre neho samého je v danom prípade tvrdenie procesného súdu v odôvodnení, a to že, citujem: „zmluva o pôžičke zo dňa 22. 7. 1998 je absolútne neplatným právnym
úkonom a zmluva je v rozpore so zákonom“. Navrhovateľ ďalej poukázal, že žalobca v odvolacom konaní uviedol, že celú transakciu ohľadom finančných prostriedkov v prospech INTERHOTELOV TATRY, realizoval sám a finančné prostriedky žalovanej neodovzdal, čo sa konštatuje v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 97/2007 zo dňa 19. 12. 2007. Navrhovateľ tvrdí, že ide o dve totožné veci, avšak o dve odlišné rozhodnutia súdu, čím došlo v značnej miere k porušeniu právnej istoty žalovaného, ktorá je jedným zo základných pilierov právneho štátu.
Ďalej navrhovateľ uvádza, že okrem týchto dvoch konaní je v súčasnej dobe vedené na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 6T 77/2011 trestné konanie pre pokračujúci zločin marenia spravodlivosti proti obžalovanému X., ktorého sa mal dopustiť v súvislosti s predložením dôkazov na konaní vedenom na Okresnom súde v Kežmarku sp. zn. 2C 335/2001, taktiež aj v mojom prípade v konaní o obnove konania vedenom na Okresnom súde v Kežmarku sp. zn. 2C 14/2007. Navrhovateľ tvrdí, že počas týchto konaní z výsluchov sa dozvedel od pani F. a jej manžela D. nové informácie, ktoré dovtedy nemohol vedieť.
Navrhovateľ ani odporca sa pojednávania nezúčastnili, a preto súd konal v ich neprítomnosti.
Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 písm. a/ O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na základe ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený.
Procesný súd konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o taký prípad, žeby došlo k zrušeniu civilného rozsudku v rámci trestného konania. Procesný súd je toho názoru, že došlo k prekludovaniu práva a návrh na obnovu konania nie je možné už podať.
O trovách konania rozhodol súd tak, že odporcovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).