Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-7-2013.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Jozefa Mészarosa v právnej veci žalobcu Truxx Tyres bvba so sídlom Plankenveld 15, Dilbeek, B-1703 Schepdaal, Belgicko, registračné číslo spoločnosti 0824.115.661, právne zast. Mgr. L. H., advokátkou so sídlom R. XX, XXX XX N. proti žalovanému S. N., obchodným menom S. N. - H. H., s miestom podnikania Šebešťanová 75, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 40 711 007, o zaplatenie 98 640 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/6/2012-184 zo dňa 10. septembra 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 626,72 Eur k rukám Mgr. L. H., advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 98 640 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 98 640 Eur od 25.04.2012 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku 5 918 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 458,68 Eur na účet O.. L. H., advokátky, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že žalovaný ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal predať žalobcovi 120 kusov pneumatík 13R 22,5 XWorks XZY v cene 435 Eur za 1 kus, 60 kusov pneumatík rozmeru 285/70 R 19,5 XDE2+ v cene 329 Eur za 1 kus a žalobca sa zaviazal za tento tovar zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 98 640 Eur. Zmluvné strany si dohodli dodaciu podmienku Ex Works podľa INCOTERMS 2000 a tovar mal byť žalobcovi ako kupujúcemu odovzdaný na dohodnutom mieste v sklade v Sofii, v Bulharsku s tým, že jeho prepravu si mal zabezpečiť žalobca sám na vlastné náklady. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že žalobca na žiadosť žalovaného uhradil kúpnu cenu v plnej výške na jeho účet na základe zálohovej faktúry č. 0012001 zo dňa 05.08.20011. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 19.04.2012, doručeným žalovanému dňa 24.04.2012, odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako predávajúceho. Porušenie povinnosti žalobca odôvodňoval tým, že tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, žalovaný nepripravil na jeho prevzatie v dohodnutom mieste v Bulharsku a túto povinnosť si nesplnil ani v niekoľkokrát poskytnutej dodatočnej primeranej lehote. Z rozsiahlej e-mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania vyplynulo, že žalovaný síce ešte dňa 24.08.2011 žalobcovi poskytol adresu skladu v Bulharsku, kde sa mal predmetný tovar nachádzať a to P. A.. A., Z. Z. Kb-A, XXXX Z., avšak žalobcovi, ktorý za účelom prevzatia a prepravy tovaru uzatvoril hneď toho istého dňa zmluvu so spoločnosťou LKW Walter, sa neporadilo nájsť sklad na uvedenej adrese a tovar si prevziať, a to ani
dňa 26.08.2011, kedy sa žalobca prostredníctvom svojho dopravcu pokúsil po prvýkrát vyhľadať sklad s úmyslom prevziať si tovar, a ani v nasledujúcich dňoch. Z obsahu jednotlivých e-mailov počnúc dňom 26.08.2011 do 12.01.2012 vyplynulo, že napriek vedomosti žalovaného o tom, že dopravca žalobcu (ktorého vodič naviac pochádzal zo Sofie) nedokázal na základe uvedenej adresy nájsť miesto, kde sa sklad nachádza, žalovaný údaje o mieste skladu na žiadosti žalobcu neupresnil, neposkytol mu žiadne kontaktné údaje na pracovníkov skladu, ani telefónne čísla. Poskytol mu len jednu e-mailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>), ktorá však bola nefunkčná, o čom žalobca žalovaného informoval. Súd prvého stupňa mal z e-mailovej komunikácie účastníkov za preukázané, že žalovaný napriek výzvam a žiadostiam žalobcu nezabezpečil, aby vodič kamiónu vedel nájsť predmetný sklad (tým, že by žalobcovi poskytol doplňujúce informácie o mieste uskladnenia tovaru), alebo aby zamestnanci pracujúci v sklade vyhľadali predmetný kamión ( žalovaný dňa 8.9.2011 o 11:32 hod vedel, že kamión je na čerpacej stanici pri križovatke Z. Shausse a P. A., a že ide o kamión firmy LKW Walter, pričom jeho ŠPZ vedel už od 06.09.2011 ). Prvostupňový súd pri právnom posúdení veci vychádzal vzhľadom na miesto sídla žalobcu a žalovaného Z Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ktorý bol v SR zverejnený pod č. 160/1991 Zb.) a konštatoval, že žalovaný ako predávajúci nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o kúpe a z čl. 31 písm. b) predmetného Dohovoru, keď žalobcovi ako kupujúcemu neumožnil nakladať s tovarom. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti žalovaný porušil zmluvu podstatným spôsobom, takže žalobca od predmetnej kúpnej zmluvy dôvodne odstúpil (listom zo dňa 19.04.2012), a to v súlade s čl. 49 ods. 1 Dohovoru a oprávnene sa domáhal podľa čl. 81 ods. 1, 2 Dohovoru vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 98 640 Eur spolu so zákonným 9% ročným úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa pre úplnosť zdôraznil, že vzhľadom na možnosť využitia satelitného navigačného systému GPS pre žalovaného nemal byť žiaden problém poskytnúť žalobcovi také informácie, aby sklad s tovarom vyhľadal jeho dopravca na základe zadaných zemepisných súradníc pomocou navigácie. Tomu, že poskytnutá adresa skladu nebola úplná, nasvedčujú potvrdenia dopravcu (spoločnosti LKW Walter) predložené žalobcom o neúspešných pokusoch nájsť predmetný sklad v Z. a tovar vyzdvihnúť. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvého stupňa nepokladal za potrebné vypočuť svedka W. W. na okolnosť tvrdenú žalovaným, že tovar sa v uvedenom sklade stále nachádza. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu vo výške 5 918 Eur a v odmene za poskytnuté právne služby advokátkou a v náhrade nákladov na preklad listinných dôkazov do anglického jazyka spolu vo výške 2 458,68 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Nesúhlasil so skutkovými zisteniami a s právnym posúdením veci tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Poukázal na to, že on tovar nakúpil a následne žalobcovi predal na základe doložky Ex Works (bez dopravy), za tovar riadne zaplatil svojmu dodávateľovi a žalobcovi oznámil adresu, kde sa tovar nachádza, na základe informácie zo Sofie, podľa ktorej je adresa správna a tovar je stále v sklade v Sofii. Uviedol, že on neurobil nič nezákonné, vzniknutú situáciu nezavinil, preto za ňu nemieni a nebude znášať náklady. Ak žalobca tovar neprevzal od septembra 2011 do septembra 2012, a odstúpil od zmluvy, je to na jeho ťarchu. Súdu prvého stupňa vytkol tendenčný prístup k veci, dôsledkom čoho bolo aj zamietnutie jeho návrhu na výsluch svedka W. na preukázanie skutočnosti, že tovar je stále v sklade v Sofii.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolaním sa žalovaného na doložku Ex Works zdôraznil, že existencia tejto doložky v zmluvných podmienkach neznamená, že by žalovaný ako predávajúci nemal žiadne povinnosti pri dodaní tovaru. Aj keď on, žalobca, si mal dopravu zabezpečiť sám, povinnosťou žalovaného bolo umožniť mu nakladanie s tovarom a za týmto účelom mal riadne špecifikovať miesto, kde si on ako kupujúci mohol tovar prevziať a mal tiež zabezpečiť, aby sa tovar v danom mieste skutočne aj nachádzal. Z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise však nepochybne vyplýva, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, preto odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo opodstatnené. Pre predmetný spor vôbec nie je podstatné, či žalovaný za tovar zaplatil svojmu dodávateľovi z Bulharska, avšak bez ohľadu na to, ani túto skutočnosť žalovaný v konaní nijako nepreukázal. Zo všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že adresa skladu uvedená žalovaným, a to P. A.. A., Z. Z. Kb-A, XXXX Z. nie je správna, ani dostatočná, inak by nič nebránilo dopravcovi predmetný sklad nájsť. Žalovaný o správnosti týchto údajov nepredložil dôkazy, pričom je nepodstatné, že táto adresa mu bola zadaná podľa jeho tvrdenia priamo zo Sofie. Žalovaný nijako nepreukázal ani tvrdenie, že tovar je údajne naďalej v sklade v Sofii, i keď je to vzhľadom
na skutočnosť, že jemu, žalobcovi, s ním neumožnil nakladať, právne bezvýznamné. Žalobca vyjadril presvedčenie, že všetky okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že adresu skladu v Sofii, kde sa má tovar údajne nachádzať, neexistuje, lebo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal dostatok možnosti a príležitostí predísť vzniknutej situácii upresnením miesta, kde sa mal sklad nachádzať, resp. poskytnutím súčinnosti pri jeho lokalizácii, však ten na žiadnu z jeho žiadostí a výziev počas pokusov o prepravu nereagoval. Za uvedenej situácie on, žalobca dôvodne odstúpil od zmluvy a dôvodne si uplatnil právo na vrátenie poskytnutého plnenia - zaplatenej kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o tom, že žalobca sa opodstatnene domáhal vrátenia zaplatenej kúpnej ceny v žalovanej výške v zmysle čl. 81 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovoru), lebo záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy medzi účastníkmi zanikol odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu ako kupujúceho v zmysle čl. 49 ods. 1 predmetného Dohovoru v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným ako predávajúcim.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalovaný ako predávajúci si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu nielen z uzatvorenej kúpnej zmluvy, ale aj z čl. 31 písm. B Dohovoru, keď žalobcovi ako kupujúcemu neumožnil nakladať s tovarom. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi prijatú kúpnu cenu, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď najmä z obsahu e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi nepochybne vyplynulo, že napriek úporným snahám žalobcu nájsť sklad v Sofii, kde mal byť tovar pripravený k prevzatiu, resp. získať od žalovaného presnú adresu tohto skladu, aby mohol jeho dopravca tovar naložiť, sa mu nepodarilo nájsť i napriek tomu, že od prvého pokusu o nakládku tovaru dňa 26.08.2011 do 12.01.2012 uplynuli viac ako štyri mesiace. Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že za situácie, že v spornom období už bolo úplnou samozrejmosťou používanie satelitného navigačného systému GPS a naviac vodič dopravcu bol zo Sofie a poznal toto mesto, žalovanému nič nebránilo, aby miesto, kde sa sklad nachádza špecifikoval takým spôsobom, že dopravca žalobcu ho musel nájsť.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a správne ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobcovi umožnil s tovarom nakladať. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaným navrhovaný výsluch svedka W. W. na preukázanie správnosti adresy skladu nebol účelný, pretože vzhľadom na ostatné listinné dôkazy tvoriace obsah spisu, ani výpoveďou tohto svedka by nebolo preukázané splnenie si povinnosti zo strany žalovaného spočívajúcej v umožnení žalobcovi nakladať s tovarom.
Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami žalovaného totožnými s tými, ktoré opätovne uviedol v odvolaní a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že na jeho odôvodnenie v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkazuje.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov spočívajúcich v odmene advokátky za poskytnutú právnu službu - za vyjadrenie k odvolaniu a 619,09 Eur, paušálna náhrada 7,63 Eur,
všetko v súlade s prísl. ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. Trovy odvolacieho konania tak celkom predstavujú sumu 626,72 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.