Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/425/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej právnej veci navrhovateľa Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, so sídlom Rázusova č. 79, Brezno, P. O. Box 43, proti odporcovi Ing. Michalovi Kičovi - INTERHOTEL PARTIZÁN, TÁLE, IČO: 32224095 so sídlom Bystrá 108, Tále, zast. JUDr. Richardom Piliarom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Školská č. 4, Brezno, v konaní o návrhu na odstránenie stavieb, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -130 zo dňa 19. 03. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 67,88 € na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Richarda Piliara, advokáta so sídlom v Brezne, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte len ) tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 203,64 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť stavby -Informačné tabule "hotel Partizán 3 km" a "3 km RESTAURANT TÁLSKA BAŠTA" z pozemku navrhovateľa, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 88 m2. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že je výlučným vlastníkom predmetného pozemku a odporca si bez jeho súhlasu zriadil, resp. má postavené a prenajíma stavby, konkrétne vyššie uvedené informačné tabule. Okresný súd ďalej uviedol, že odporca žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pričom argumentoval tým, že v roku 1992 nadobudol vlastníctvo k hotelu Partizán aj s príslušenstvom, t. j. vrátane súvisiacich stavieb informačných tabúľ, ktoré 20 rokov užíval nerušene v domnení, že má k týmto stavbám vlastnícke právo a takisto právo mať tieto stavby na predmetnom pozemku. Navrhovateľ, ktorý o umiestnení stavieb po celý čas vedel aj v minulosti, sa doteraz nedomáhal odstránenia stavieb. Hotel Partizán bol postavený začiatkom 60. rokov minulého storočia, odvtedy sú informačné tabule na pozemku navrhovateľa. V roku 2001 odporca realizoval rekonštrukciu jednej z reklamných tabúľ, išlo o ohlásenú drobnú stavbu, s ktorou Obecný úrad Bystrá vyslovil súhlas.

Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov S.. I. E., bytom T., D.. J. E., bytom T. a L. Helebranta, bytom T., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Pozemok zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. T. s parcelným číslom KN-C XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 88 m2, bezprostredne nadväzuje na kruhový objazd v obci T.. V čase podania žaloby na predmetnom pozemku bolo umiestnených niekoľko reklamných tabúľ, s charakterom drobných stavieb pevne spojených so zemou, vrátane dvoch reklamných tabúľ vo vlastníctve odporcu. Prvá tabuľa bola v zmysle svedeckých výpovedí a výpovede odporcu osadená pôvodne na kovovej konštrukcii v prvej polovici 60. rokov, bezprostredne po výstavbe hotela Partizán, ktorý v tom období bol vo vlastníctve Československého štátu v správe Interhotela Ružomberok, š. p. Druhá z uvedených tabúľ bola osadená taktiež na kovovej konštrukcii v bližšie neurčenom čase v 70. rokoch minulého storočia a na tejto sa nachádzali piktogramy propagujúce ponúkané služby hotela Partizán. Kovová konštrukcia tejto druhej reklamnej tabule zostala nezmenená, došlo len k výmene samotného reklamného panelu, pričom namiesto niekoľkých samostatných panelov s piktogramami je v súčasnosti na kovovej konštrukcii umiestnená celá jedna reklamná plocha s fotografiou reštaurácie a horeuvedeným nápisom. Konštrukcia prvej tabule s reklamou hotela Partizán sa zmenila v roku 2001, keď na základe oznámenia stavebníka, ktorý bol v rozhodnutí označený ako "hotel Partizán Ing. Kič Michal, Bystrá 108 - Tále 977 65 Brezno", bol vyslovený súhlas Obecného úradu Bystrá zo dňa 03. 08. 2001 pod č. 235/2001 s realizáciou drobnej stavby, a to rekonštrukciou jestvujúcej informačnej tabule, ktorá mala byť vykonaná tak, že spodná časť informačnej tabule bude vyložená okrúhlymi kameňmi do výšky 1 m, bočné steny obložené drevom, strieška bude pokrytá drevenými šindľami. Napriek skutočnosti, že o súhlas obce žiadal odporca ako konateľ Hotela Partizán, s. r. o., Bystrá 108, Tále, Brezno, IČO: 36 045 543, v konaní nebolo sporné, že vlastníkom reklamných tabúľ je odporca ako živnostník, ktorý hotel a príslušné reklamné tabule prenechal na základe nájomnej zmluvy do užívania uvedenej obchodnej spoločnosti. Aj na základe toho navrhovateľ považoval za pasívne vecne legitimovaného práve odporcu ako živnostníka, nie obchodnú spoločnosť, ktorá hotel a tabule prevádzkuje. Okresný súd konštatoval, že k doloženým listinám a argumentácii odporcu navrhovateľ uviedol, že pred rokom 1999 mal k predmetnému pozemku vlastníctvo Československý štát, resp. právny predchodcovia navrhovateľa. Pôvodná stavba bola zriadená na cudzom pozemku, ku ktorému mal právo správy a držby Československý štát, neskôr Slovenská republika, Lesy SR, š. p., odporca ani jeho právni predchodcovia nemali súhlas k zriadeniu stavby, resp. stavieb. Na strane odporcu ide len o vlastníctvo tabúľ, t. j. namontovaných hnuteľných vecí na stavbe, pričom je zrejmé, že terajšie stavby zhotovil až po r. 2001, a to v rozpore so Stavebným zákonom, bez súhlasu vlastníka pozemku. Stavba Tálska Bašta bola skolaudovaná až v r. 2006, na základe čoho je podľa navrhovateľa nemožné, aby tabuľa propagujúca túto stavbu bola osadená na pozemku skôr. Pre vydržanie vecného bremena v prospech odporcu vo vzťahu k predmetným reklamným tabuliam chýbala u neho dobromyseľnosť a takisto preukázateľne tieto tabule boli vybudované až po r. 2001, resp. 2005. Vtedy, keď odporca oznamoval obecnému úradu drobnú stavbu v r. 2001, konal za obchodnú spoločnosť ako jej konateľ, ale musel si byť vedomý povinnosti stavebníka získať vyjadrenia, resp. povolenia rôznych subjektov vrátane súhlasu vlastníka pozemku, tieto však k dispozícii nemal. Stavba tak bola neoprávnená. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pozemok vedený v súčasnosti na LV č. XXX pre kat. úz. T. ako parc. registra „C“ č. XXX/X je v súčasnosti vlastníctvom štátu, zapísaný na LV v časti „B“ v prospech SR - LESY Slovenskej republiky š. p., pričom v minulosti pred r. 1999 aj pred r. 1989 bol takisto vo vlastníctve štátu - Československej socialistickej republiky a išlo o štátny socialistický majetok spravovaný štátnym podnikom, ktorým boli Štátne lesy, neskôr Lesy Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti považoval okresný súd za nesporné. Na predmetnom pozemku boli zriadené drobné stavby, pevne spojené so zemou, ktorými boli informačné tabule propagujúce hotel Partizán, pričom na jednej tabuli bola reklama na samotný hotel a na druhej tabuli, resp. na štyroch oddelených tabuliach pripevnených na kovovej konštrukcii spojenej pevne so zemou, boli zobrazené piktogramy ponúkaných služieb uvedeného hotela. Vlastníctvo tabúľ súviselo s vlastníctvom hotela Partizán ako jeho príslušenstvo. Ak Hotel, resp. jeho stavba bola povolená stavebníkovi Turista podnik pre cestovný ruch, Oblastný závod Banská Bystrica, koncom 50. rokov minulého storočia, a ak neskôr prevádzkovateľom hotela až do 90. rokov minulého storočia bol štátny podnik (Interhotel Ružomberok š.p.), potom je podľa okresného súdu zrejmé, že aj v prípade hotela išlo o štátne socialistické vlastníctvo, ktoré bolo zverené do prevádzky, údržby, užívania a nakladania s ním štátnemu podniku, t. j. štátnej socialistickej organizácii. Z uvedeného podľa názoru okresného súdu vyplýva, že na strane povinnej osoby, ktorá má strpieť na svojom pozemku umiestnenie reklamnej tabule ako drobnej stavby spojenej so zemou, bol štát, na strane oprávnenej osoby, ktorá reklamné tabule ako drobné stavby spojené pevne so zemou na

pozemku umiestnila bol takisto štát. V takomto prípade v 60. resp. 70. rokoch minulého storočia nešlo o občianskoprávny vzťah dvoch subjektov práva, ale o realizáciu vlastníckych práv jedného vlastníka, prostredníctvom organizácií, ktoré boli oprávnené s ním nakladať, prípadne ich užívať. Ak vlastník jednej nehnuteľnosti zriadi k tejto nehnuteľnosti príslušenstvo, teda drobné stavby, napr. reklamné tabule propagujúce hlavnú stavbu na inej nehnuteľnosti tiež vo svojom vlastníctve, nemôže ísť o neoprávnenú stavbu, pretože na takéto nakladanie so svojím vlastníctvom má právo. Aj v súčasnosti je vlastníkom predmetného pozemku štát, v správe a užívaní navrhovateľa, došlo však k zmene osoby vlastníka hotela a príslušných vedľajších stavieb, ktoré sú na predmetnom pozemku zriadené, v konaní však nebolo zistené, že by došlo k zániku práva na zriadenie, resp. umiestnenie stavby v súvislosti s touto zmenou vlastníctva. K privatizácii štátneho majetku v prípade hotela Partizán došlo v rokoch 1992 až 1993. V zmysle s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych. V zmysle zákona teda nedochádza automaticky ex lege k zániku takéhoto práva súvisiaceho s právom vlastníckym k privatizovanému majetku a v konaní nebolo preukázané, že by k zániku práva došlo inak. Na strane navrhovateľa tak bola preukázaná existencia práva k predmetnému pozemku, ktoré ho oprávňuje domáhať sa súdnej ochrany proti neoprávneným zásahom v zmysle . Takisto bolo preukázané, že k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. štátu stále dochádza zo strany odporcu tým, že má na predmetnom pozemku zriadené dve drobné stavby. V konaní však nebolo preukázané, že je to zásah neoprávnený. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, že predmetné drobné stavby boli zriadené oprávnene a tento status doteraz nestratili. Z toho dôvodu súd považoval žalobu za nedôvodnú a túto zamietol. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľ ohľadne charakteristiky predmetných stavieb ako nových, vzniknutých až po roku 2001. V prípade reklamnej tabule na kovovej konštrukcii ide o drobnú stavbu, ktorá tvorí jeden funkčný celok zložený z konštrukcie a jedno alebo viacčasťového reklamného panelu. Výmenou panelovej časti ani zmenou vonkajšieho vzhľadu (vrátane obloženia kameňmi či pribudovaním striežky) nedochádza k zániku starej veci a vzniku veci novej, ale len k zmene veci pôvodnej. V konaní bolo preukázané, že prvá reklamná tabuľa bola ako drobná stavba, teda ako celok, nie len samotná reklamná plocha, postavená v prvej polovici 60. rokov minulého storočia, pričom v roku 2001 došlo len k jej rekonštrukcii a zmene jej vzhľadu, ako aj technického riešenia, bez toho aby došlo k postaveniu novej stavby. Vyplýva to z doloženého oznámenia Obecného úradu Bystrá o súhlase s realizáciou drobnej stavby. V prípade druhej tabule ide o stále jestvujúcu rovnakú kovovú konštrukciu pevne spojenú so zemou, na ktorej boli pôvodne umiestnené oddelené propagačné tabule, neskôr však tieto boli vymenené za novú reklamnú plochu do podoby aká je aj dnes, avšak bez toho, aby došlo znovu k zmene starej stavby za novú. Ide teda stále o tie isté stavby, pričom v roku 2001 resp. 2005 došlo len k zmene ich vonkajšieho prevedenia a niektorých konštrukčných prvkov. Ide o rovnaké stavby a oprávnenosť ich umiestnenia je potrebné stále posudzovať s ohľadom na právny poriadok a vlastnícke pomery v čase ich prvého postavenia resp. umiestnenia (60. a 70. roky minulého storočia).

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 10. 06. 2013 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že okresný súd dospel na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho okresný súd podľa navrhovateľa z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery a vydal rozhodnutie v rozpore so skutočným skutkovým a právnym stavom vo veci samej. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd nesprávne vecne posúdil a nesprávne vyhodnotil okolnosti súvisiace s tzv. rekonštrukciu „prvej stavby“ t. j. drobnej stavby osadenej pôvodne na kovovej konštrukcii priamo do zeme, obsahujúcej reklamu na hotel Partizán. Zdôraznil, že v roku 2001 ako to vyplýva z dokazovania (svedecká výpoveď JUDr. E., fotodokumentácie pôvodnej a súčasnej stavby) bolo jednoznačne preukázané, že pôvodná drobná stavba bola osadená len priamo spodnou časťou rúrkovej konštrukcie do zeme a následne bola celá kovová konštrukcia zo zeme vybraná t. j. došlo jednoznačne k deštrukcii - odstráneniu pôvodnej stavby zo zeme a úplnému prerušeniu

- ukončeniu „spojenia“ so zemou - pozemkom. Stavba - nehnuteľnosť bola teda odstránená a zanikla. Následne boli podľa tvrdenia navrhovateľa vybudované základy pre úplne novú stavbu, pozostávajúce zo spodnej časti kamennej, osadenej ako „múrik“ obložený drobnými okrasnými kameňmi a do nových základov a kamennej spodnej časti stavby - spojenej so základom a pozemkom bola osadená nanovo kovová konštrukcia končiaca drevenou strechou. Zjavne teda podľa názoru navrhovateľa ide z hľadiska stavebného a technologického postupu a architektonického riešenia o odstránenie pôvodnej stavby úplne zo zeme a vybudovanie od základov po strechu úplne novej stavby a to v roku 2001 t. j. za

účinnosti teraz platného Stavebného poriadku a bez súhlasu vlastníka pozemku t. j. navrhovateľa, čím boli a sú naplnené jeho práva, ktoré si v konaní uplatňuje. Navrhovateľ vyjadril v odvolaní nesúhlas s tou časťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, kde okresný súd uvádza, že nedošlo k postaveniu novej stavby, pretože takýto záver nemá podľa názoru navrhovateľa oporu v skutkových zisteniach ani v súdnej praxi, či ustálenej judikatúre, najmä v rozsudku NS SR sp. zn. , resp. R29/1999 a ďalších. Na základe uvedených skutkových zistení potom mal okresný súd dospieť k záveru, že v prejednávanej veci je potrebné zohľadniť určitú a to podstatnú odlišnosť predmetnej stavby, ktorá spočíva v jej špecifickom stavebnom riešení a preto v tomto prípade je potrebné ustálenú súdnu prax ohľadom zániku pôvodnej stavby a vzniku novej stavby chápať v širších súvislostiach. Preto pre posúdenie otázky, či došlo k zániku pôvodnej stavby a k deštrukcii obvodového muriva, či deštrukcii stavby ako takej považoval za dôležitý okamih úplného odstránenia stavby a úplnej deštrukcie pôvodných t. j. len čiastočných základov a výmeny a vybudovania nových základov. Z pôvodnej stavby, ktorá prestala byť nehnuteľnou vecou sa stal podľa navrhovateľa súbor hnuteľných vecí konštrukčne pospájaných do stavby došlo k deštrukcii stavby do tej miery, že je narušená podstata stavby spojenej pevne so zemou a jej nadzemné časti sú z väčšej časti vymenené, došlo teda k pretvoreniu pôvodnej veci na novú. Nosné konštrukcie, ktoré boli v tomto prípade ponechané sčasti síce zachovali základné členenie na nadzemnej časti stavby ale až po tom ako boli najprv úplne oddelené od pôvodného základu. Z právneho hľadiska teda došlo k deštrukcii pôvodnej stavby do tej miery, že v momente oddelenia a jej nadzemnej konštrukcie táto prestala mať charakter stavby spojenej so zemou. V tom čase ako nehnuteľná vec už neexistovala. Ak aj boli nosné konštrukcie znovu položené späť na novo vybudovaný základ, z právneho hľadiska ide podľa navrhovateľa o rovnaké následky, ako by bol použitý materiál pôvodnej stavby na vybudovanie novej stavby s rovnakým dispozičným členením nadzemného podlažia ako to bolo v pôvodnej stavbe. Aj v takomto prípade by síce boli ponechané určité konštrukčné prvky pôvodnej stavby a to prvky dosť podstatné ale až po ich demontáži, vybudovaní nového základu s uložením kamenného múru obloženého kameňmi a novom zabudovaní do tejto časti stavby. Na základe uvedeného mal podľa navrhovateľa dospieť okresný súd k záveru, že v tomto prípade došlo k vytvoreniu novej veci a preto je potrebné v zmysle žalobe vyhovieť. Nakoľko odporca jednoznačne zriadil - postavil bez súhlasu navrhovateľa ako vlastníka pozemku v roku 2001 t. j. počas účinnosti teraz platného ako aj Stavebného priadku, mal súd podľa názoru navrhovateľa posudzovať vecnú stránku sporu a stavbu tak z hľadiska jej legality, ako aj z hľadiska konštrukčného riešenia, použitých materiálov a vonkajšieho vzhľadu už v zmysle súčasných právnych predpisov a nie vychádzať na z predpisov platných v 60. rokoch minulého storočia. Z nesprávnej aplikácie zriadenia a posudzovania novej stavby, zriadenej v roku 2001 vychádza podľa navrhovateľa aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru navrhovateľa zanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že odporca nemal a nemá súhlas vlastníka pozemku hoci ho v roku 2001 resp. dodnes mal mať a musí mať, najmä pokiaľ užíva cudzí pozemok bez právneho dôvodu a bez nájomnej či inej zmluvy. Zdôraznil, že odporca svojim konaním v roku 2001 hrubo porušil vlastnícke právo navrhovateľa a tento protiprávny stav stále udržiava. Tým sú vážne porušované ústavné práva vlastníka vyplývajúce z jeho práva vlastníka pozemku a ich ochrany SR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že to isté platí aj u tzv. druhej drobnej stavby, kde pri výstavbe kruhového objazdu došlo podľa svedeckých výpovedí k odstráneniu konštrukcie z pozemku t.j. deštrukcii stavby a následne k novému osadeniu do novopostaveného základu t.j. k zriadeniu novej stavby. Vzhľadom na vyššie uvedené vecné a právne skutočnosti a dôkazy, osobitne fotodokumentáciu pôvodných a nových stavieb a svedecké výpovede navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a vydal rozhodnutie tak ako je navrhovateľom navrhovaný petit žaloby zo dňa 29. 06. 2012. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 180,96 €.

V podaní zo dňa 08. 07. 2013 sa k obsahu odvolania navrhovateľa vyjadril odporca a vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní okrem iného uvádza, že pôvodná drobná stavba, dnes informačná tabuľa odkazujúca na hotel Partizán (prvá reklamná tabuľa) pri svojej rekonštrukcii v roku 2001 zanikla a že vybudovaním nového základu a uložením kamenného múra došlo k vytvoreniu novej veci, považoval odporca za potrebné uviesť, že v roku 2001 došlo len k rekonštrukcii pôvodnej stavby prvej reklamnej tabule. Tento fakt vyplýva podľa odporcu z oznámenia - Ohlásenia drobnej, stavebných úprav zo dňa 03. 08. 2001 vydaného Obecným úradom Bystrá, podľa ktorého došlo len k obloženiu pôvodnej konštrukcie okrúhlymi kameňmi do výšky 1 m a bočné steny boli obložené drevom, pričom bola vyrobená strieška s drevenými šindľami. Podľa odporcu je nepochybné, že odporca je vlastníkom tejto tabule od roku 1992, pričom od tohto roku sa staral o jej technický a vizuálny stav. Samotná

reklamná tabula bola postavená v prvej polovici 60. rokov. V roku 2001 vykonal odporca rozsiahlejšiu rekonštrukciu, aby nedochádzalo ku škodám na cudzom majetku. Obec Bystrá oznámila stavebníkovi, že súhlasí s rekonštrukciou, pričom v prípade, že by ohlásenie rekonštrukcie nekorešpondovalo s vykonanými stavebnými prácami, tak by stavebný úrad postupoval proti odporcovi v zmysle Stavebného zákona. Vlastníctvo k druhej reklamnej tabuli nadobudol odporca rovnakým spôsobom ako k prvej tabuli, s tým, že jej rekonštrukciu vykonal až v roku 2005 bez toho, aby došlo k zániku alebo podstatnej zmene starej stavby. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemožno súhlasiť so skutkovým ani právnym názorom navrhovateľa v tom, že došlo k zániku veci alebo k zhotoveniu novej veci a že právny vzťah je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v roku 2001. Podľa názoru odporcu okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, aby mohol vo veci meritórne rozhodnúť. Zároveň správne posúdil vec, keď oprávnenosť umiestnenia posudzoval s ohľadom na právny poriadok a vlastnícke pomery v čase ich postavenia resp. ich umiestnenia. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca nemal a nemá súhlas súčasného vlastníka pozemku k výstavbe reklamných tabúl je bezpredmetné, pretože k postaveniu tabúľ došlo ešte pred nadobudnutím jeho vlastníctva k pozemkom. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal tiež na to, že odporca ešte pred samotným súdnym konaním požiadal navrhovateľa o odkúpenie časti pozemkov, na ktorých stoja jeho reklamné tabule, pričom má naďalej záujem o ich odkúpenie alebo prenájom. Uviedol, že odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné a žiada, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 105,72 €.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vychádzal „čiastočne“ aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto podľa navrhovateľa vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne právne závery a vydal rozhodnutie v rozpore so skutkovým stavom. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti súvisiace s tzv. rekonštrukciou „prvej stavby“ ako drobnej stavby osadenej pôvodne na kovovej konštrukcii priamo do zeme, obsahujúcej reklamu na hotel PARTIZÁN. V odvolaní však navrhovateľ neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by odmietol vykonať okresný súd, ani nenavrhol nové dôkazy, ktoré nemohol bez vlastnej viny navrhnúť vykonať do ukončenia dokazovania na okresnom súde. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ust. , z obsahu ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v ods. 2 až 7 citovaného ustanovenia. Navrhovateľ ako odvolateľ v odvolaní neuvádza žiaden z prípadov, ktoré by spadali pod výnimky z ust. uvedené v odsekoch 2 až 7 ust. , preto odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa dospel k záveru, že okresnému súdu v tomto smere nemožno vytknúť žiadne pochybenie. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa prezentované v odvolaní vo vzťahu k odstráneniu pôvodnej drobnej stavby obsahujúcej reklamu na hotel PARTIZÁN a následnému vybudovaniu nových základov pre novú drobnú stavbu obsahujúcu reklamu hotela PARTIZÁN, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia neboli v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, pričom tvrdenie navrhovateľa, že vyplývajú zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v konaní, nezodpovedá skutočnosti a je prejavom dezinterpretácie výpovedí svedkov RNDr. I. E., D.. J. E. a Eduarda U. na pojednávaní konanom na Okresnom súde Brezno dňa 19. 03. 2013.

v ust. výslovne uvádza, že stavby nie sú súčasťou pozemku. Preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli rozdielne osoby. V rímskom práve platila zásada superficies solo cedit (povrch ustupuje spodku). Preto zhotoviteľ stavby na cudzom pozemku mal vlastnícke právo len k materiálu nie k stavbe samotnej, tá bola vo vlastníctve vlastníka pozemku. Súčasná právna úprava vychádza z pravidla superficies solo non cedit (povrch neustupuje spodku), preto vzniká otázka neoprávnenej a nepovolenej stavby. Pojem nepovolená stavba znamená, že stavebník nemal na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov. Pojem neoprávnená stavba vyjadruje stav, keď stavebník nemal súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na pozemku iného. Z odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa dôsledne vysporiadal s otázkou neoprávnenej ako aj nepovolenej stavby, pričom dospel k záveru, že v danom prípade sú stavby

vo vlastníctve odporcu nachádzajúce sa na pozemku navrhovateľa oprávnené a dovolené. Nemožno sa teda stotožniť s odvolacími námietkami navrhovateľa, že by vzniklo na strane navrhovateľa oprávnenie vysporiadať vzťahy tak k nepovolenej ako aj neoprávnenej stavbe. Nevzniklo mu teda ani právo domáhať sa odstránenia stavieb uvedených v petite žaloby.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. . Trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) priznaná podľa a , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb plus vo výške 60,07 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 67,88 €. Náhradu odmeny uplatnenej za ďalší úkon právnej služby (porada s klientom), vrátane režijného paušálu k uvedenému úkonu právnej služby odvolací súd odporcovi nepriznal, pretože odporca vykonanie uvedeného úkonu právnej služby právne relevantným spôsobom (záznamom z porady uskutočnenej s klientom, z ktorého by bolo zrejmé kedy sa porada uskutočnila a čo bolo jej predmetom) nepreukázal.

O spôsobe náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.