Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoPr-3-2014.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Subarea
8CoPr/3/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. V. I., nar XX.XX.XXXX, bytom W. č. X, XXX XX A., právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & Partners s.r.o., so sídlom Kmeťova č. 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, pri žalovanému Mesto Prešov, Hlavná č. 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený PALŠA a PARTNERI advokátska kancelária spol. s.r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, IČO : 36492086, v konaní o určenie, že výkon funkcie Hlavného kontrolóra Mesta Prešov trvá a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 10.3.2014 č.k. 9Cpr 7/2014 - 24 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť platiť žalobcovi sumu vo výške 500 eur mesačne vždy najneskôr do 13- teho dňa v kalendárnom mesiaci a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Cpr 7/2014. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadal, aby sú uložil povinnosť žalovanému platiť mu mesačne časť pracovnej odmeny vo výške 1.400 eur vždy najneskôr do 12-teho dňa kalendárneho mesiaca. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že na tunajšom súde podal dňa 26.02.2014 žalobu o určenie, že výkon funkcie Hlavného kontrolóra Mesta Prešov trvá, ako aj jeho pracovný pomer. Žalovaný mu neoprávnene bráni vo výkone jeho funkcie a nevypláca mu plat dohodnutý v pracovnej zmluve vo výške 1.989 eur mesačne. Dňa 03.03.2014 podal na úrad práce žiadosť o zaradenie do evidencie nezamestnaných. Vzhľadom na to, že skončenie výkonu jeho funkcie je sporné, žalobcovi nie je priznaná dávka v nezamestnanosti. Zároveň sa vzdal všetkých funkcií, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výkon jeho funkcie hlavného kontrolóra. Nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, zároveň nemá žiaden príjem zo závislej činnosti. V súčasnosti sa stará o dve nezaopatrené deti, jeho manželka dňom 01.03.2014 nastúpila na materskú dovolenku a predpokladaný termín jej pôrodu je stanovený na deň 31.03.2014. V dôsledku, že nemôže vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť, toho času nemá žiaden príjem, je ohrozené zabezpečenie realizácie jeho základných životných potrieb, ako aj potrieb jeho nezaopatrených detí. Ako listinné dôkazy na nariadenie predbežného opatrenia žalobca súdu predložil potvrdenie Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, z ktorého vyplýva, že počnúc dňom 03.03.2014 si podal žiadosť o zaradenie do evidencie nezamestnaných.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p., § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8, 9 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a dospel k nasledovným záverom.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť danosť práva a jeho ohrozenie, pričom rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané stačí, ak sa javia ako pravdepodobné. Predbežným opatrením sa upravujú pomery účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že žalobca sa domáha určenia, že výkon jeho funkcie Hlavného kontrolóra Mesta Prešov a zároveň pracovný pomer so žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 28.06.2013 trvá.
Podľa názoru súdu žalobca osvedčil prvotný aj kumulatívny predpoklad potrebnosti poskytovať mu časť pracovnej odmeny. Osvedčil, že začal súdny proces o určenie trvania pracovného pomeru a výkonu funkcie Hlavného kontrolóra Mesta, keď súdu bola dňa 26.02.2014 doručená jeho žaloba. Z listinných dôkazov predložených spolu so žalobou vo veci samej mal súd zároveň za preukázané, že žalobca sa vzdal funkcií, ktoré by mohli ovplyvniť jeho riadny výkon funkcie Hlavného kontrolóra Mesta Prešov. Zároveň z dikcie Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení jeho zákonného ustanovenia § 18 ods. 1, hlavný kontrolór mesta nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Z dostupných registrov, či obchodného resp. živnostenského registra bolo súdom zistené, že žalobca nie je vedený ako spoločník, resp. konateľ právnickej osoby, zároveň nie je vedený ani v živnostenskom registri ako fyzická osoba podnikateľ. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca nevykonáva podnikateľskú činnosť. Zároveň žalobca súdu v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 05.03.2014 predložil Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 03.03.2014 z ktorého vyplýva, že žalobca si podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že toho času nepoberá dávku v nezamestnanosti, nemá ani žiaden iný príjem, práve s poukazom na skutočnosť, že zánik výkonu funkcie hlavného kontrolóra mesta, ako i zánik pracovného pomeru z tejto funkcie vyplývajúci je sporný. V neposlednom rade za rozhodujúcu okolnosť pre nariadenie tohto predbežného opatrenia súd považoval skutočnosť, ktorú žalobca uviedol v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a to, že sa stará o dve nezaopatrené deti, dcéru V. a I., pričom v súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu. Jeho manželka dňa 01.03.2014 nastúpila na materskú dovolenku a predpokladaný termín pôrodu je stanovený na deň 31.03.2014. Z dôvodu aplikácie princípu inkompatibility funkcie hlavného kontrolóra mesta s výkonom podnikania, resp. výkonu inej zárobkovej činnosti, žalobca nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť, a zároveň nemá iný zdroj príjmu. Vzhľadom na to, že žalobcu vedie subjektívne presvedčenie o tom, že jeho pracovný pomer so žalovaným trvá, čo napokon preukázal podaním žaloby vo veci samej s rovnakým navrhovaným výrokom na takéto určenie, nie je možné, aby minimálne počas tohto konania začal dosahovať iný príjem zo závislej činnosti, titulom uzavretia ďalšieho pracovného pomeru prípadne, aby si zabezpečil príjmy z podnikateľskej činnosti postupom podľa osobitných predpisov. V dôsledku takéhoto stavu podľa názoru súdu môže dôjsť k ohrozeniu realizácie základných životných potrieb nielen žalobcu, ale aj osôb odkázaných na neho výchovou a výživou. Súd tak považoval návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v časti v ktorej bolo predbežné opatrenie nariadené za dôvodný, a preto uložil povinnosť žalovanému poskytovať žalobcovi časť pracovnej odmeny vo výške 500 eur mesačne a to až do právoplatného skončenia tohto konania. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval, aby mu žalovaný poukazoval pracovnú odmenu vo výške 1.400 eur mesačne, súd jeho návrh nad priznanú sumu považoval za neprimeraný a nedôvodný. Uvedená suma je podľa názoru súdu svojou výškou blížiaca sa k sume, ktorá by žalobcovi patrila v prípade riadneho výkonu jeho povolania. Zákon ukladá predbežným opatrením uložiť povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi iba časť pracovnej odmeny, konkrétna výška je vecou úvahy súdu v tom ktorom konkrétnom prípade. Súd zhodnotením všetkých rozhodujúcich skutočností, pri svojom rozhodovaní považoval sumu, ktorú zaviazal žalovaného poskytovať žalobcovi za dostačujúcu, majúc zároveň za preukázané, že takto priznaná suma je postačujúca na zabezpečenie nevyhnutých životných potrieb žalobcu, ako aj členov jeho rodiny.
Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
V odvolaní poukázal na to, že nenamieta výrok predbežného opatrenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k samotnej výške sumy, ktorú žalovanému prvostupňový súd uložil platiť žalobcovi - 500 Eur mesačne a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov.
Odvolanie smeruje výlučne k právnej stránke danej právnej veci a k ochrane práva majetku samosprávy. Žalovaný právne odôvodňuje podané odvolanie vadami rozhodnutia uvedenými v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa.
Odvolateľ považuje za dôležité, aby odvolací súd skúmal v prvom rade právomoc prvostupňového súdu na takéto konanie a rozhodnutie. Keďže v danom prípade nejde o nárok vyplývajúci zo súkromnoprávneho vzťahu je potrebné návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnuť. Napokon odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje na to, že navrhovateľ predbežného opatrenia má osvedčiť alebo preukázať splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie. Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil a nepreukázal dôvod a splnenie zákonných podmienok vo vecnej a právnej rovine zákon vyžadovaným spôsobom.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považuje jeho námietky za irelevantné vo vzťahu k zákonnosti, ako aj vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.
Čo sa týka namietaného nedostatku právomoci konajúceho súdu k tomu treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Právny vzťah hlavného kontrolóra k obci, v ktorej túto funkciu vykonáva je právnym vzťahom pracovnoprávnym, pretože sa vykonáva v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou.
Účastník pracovnoprávneho vzťahu sa môže domáhať existencie pracovného pomeru všeobecnou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p..
K ďalším námietkam žalovaného týkajúcim sa osvedčenia alebo preukázania, splnenia zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia treba uviesť, že s týmito sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu vyporiadal.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.