Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3P/19/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou v právnej veci navrhovateľa: Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W., V. XXXX/XX proti odporkyni: D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W., V. XXXX/ XX, právne zastúpená Mgr. Melániou Holeščákovou, advokátkou, AK so sídlom Púchov, Komenského 1630/7 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa Q. C., nar. XX.X.XXXX a odporkyne D. C., rod. X., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu M. W. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov nasledovného znenia:

Súd z v e r u j e mal. Q., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že matka a otec budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždňových intervaloch od pondelka od 15,00 hod. s tým, že otec si dieťa v tom čase prevezme pred bytom matky a nasledujúci pondelok jej ho o 15,00 hod. pred bytom matky odovzdá.

Ako prvá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa matka a to od prvého pondelka po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. Q. sumou 50,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Poberateľkou rodinných prídavkov je odporkyňa. Navrhovateľ si bude uplatňovať daňový bonus.

Adresa trvalého bydliska maloletého Q. bude W., V. XXXX/XX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravu práv a povinností k maloletému Q., nar. XX.X.XXXX. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred bývalým MNV W.. U obidvoch účastníkov ide o manželstvo prvé, pričom z

manželstva sa im narodil syn Q., nar. XX.X.XXXX. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Ďalej v návrhu uviedol, že spolu s odporkyňou sa zoznámili v roku 1985. Manželstvo uzatvorili po 6- ročnej známosti. Odporkyňa sa nechcela vydávať a mať deti. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, navzájom si pomáhali. Prvé problémy a nezhody začali po narodení ich syna. Pri hádkach a konfliktoch sa navzájom urážali, vyháňali sa zo spoločného bytu. Bol sa sťažovať aj u svokrovcov, ale tam ho vždy vysmiali. Hádky boli a sú čoraz častejšie, aj pred ich synom, ktorý je z toho nešťastný. Zo strany odporkyne došlo aj k fyzickému napadnutiu i k slovnému vyhrážaniu. Odporkyňa je dlhodobo nezamestnaná a neprispieva na chod domácnosti. S odporkyňou už dlhší čas intímne nežije a spia oddelene. Je z nej nervózny a vôbec ju už nemá rád. Celý chod domácnosti financuje on, nakoľko je zárobkovo činný. V návrhu uviedol, že žiada zveriť maloletého Juraja do jeho osobnej starostlivosti s tým, že odporkyňa sa môže so synom neobmedzene stretávať. Zároveň uviedol, že žiada, aby odporkyňa bola povinná prispievať výživným na maloletého Q. v sume 150,-- eur mesačne.

V písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2014, ktoré zaslal navrhovateľ po pojednávaní dňa 1.4.2014 poukázal navrhovateľ na situáciu, ktorá nastala u nich doma po príchode domov zo súdneho pojednávania. Uviedol, že odporkyňa spolu so svojou matkou mu v prítomnosti syna nadávali aký bol zlý, nespravodlivý, smiali sa mu do očí. Večer sa s odporkyňou pohádali pred synom, pričom odporkyňa ho napadla - ťahala ho za vlasy, on ju odsotil, v dôsledku čoho sa buchla do skrine. Uviedol, že on sa iba bránil. Veľmi ho trápi, že odporkyňa vyvolávanými hádkami ubližuje najmä ich synovi. Uviedol, že aj naďalej trvá na rozvode manželstva.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla, že skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu, nie sú pravdivé. Manželské spolužitie nie je tak rozvrátené. Podľa jej názoru, ako v každom inom manželstve sú medzi nimi určité nezhody. Odporkyňa je presvedčená, že dôvodom týchto nezhôd je to, že je nezamestnaná. Nie je pravdou, že by neprispievala na domácnosť, jej rodičia jej každý mesiac prispievajú sumou 150,-- eur, čo sa použije vždy na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Okrem toho jej rodičia vypomáhajú finančne aj čo sa týka materiálneho zabezpečenia maloletého Q.. Odporkyňa je síce nezamestnaná, prácu si však aktívne hľadá, čo jej však sťažuje zdravotný stav. Navrhovateľ jej pred mesiacom zrušil dispozičné právo k spoločnému účtu, pričom odporkyni vyčíta, že ju musí živiť. Odporkyňa sa riadne stará o spoločnú domácnosť a o spoločného syna, vykonáva všetky domáce práce. Ešte v januári 2014 spolu intímne žili, oddelenie spávajú asi týždeň. Na Valentína jej kúpil darček, rovnako tak i na MDŽ jej dal kyticu. Uviedla, že navrhovateľ má zdravotné problémy, užíva veľmi silné lieky od bolesti, ktoré zapíja alkoholom, čo v ňom vyvoláva rôzne stavy nálad. Odporkyňa aj napriek tomu chce manželstvo udržať. V prípade rozvodu manželstva žiada, aby maloletý Q. na čas po rozvode bol zverený do jej starostlivosti s tým, že navrhovateľ sa so synom môže stretávať neobmedzene a je povinný prispievať na jeho výživu sumou 150,-- eur mesačne.

Aj odporkyňa po pojednávaní 1.4.2014 zaslala súdu písomné vyjadrenie, v ktorom v podstate uviedla, že keď malo dieťa 8 rokov, navrhovateľ prekonal bez liečenia ochorenie, a v tej dobe nastali medzi nimi hádky o hlúposti ním vyprovokované. Posielala ho k lekárovi, nakoľko videla, že nie je v poriadku. Už vyše 2 rokov sa večer zatvorí do spálne a viac pre neho nič neexistuje. 22 rokov hospodárili spoločne, no keď sa jej v januári 2014 vyhrážal, že zablokuje účet, spanikárila a vybrala 300,- eur, aby mala na nákup potravín v prípade potreby, ktoré však neminula. Od marca jej vydeľuje peniaze na potraviny a drogériu. Po narodení dieťaťa sa pre ňu dieťa stalo najdôležitejšie, je naňho citovo naviazaná, čo jej navrhovateľ neraz vyčítal. Keďže nemá na ňu vážny dôvod, vyťahuje na ňu malichernosti ako i hrozné veci, ktoré však podľa nej povedal keď bol nahnevaný a nemyslel to vážne. Nie je pravdou tvrdenie, že sa chystá odsťahovať, keďže sa zariaďuje v obývačke. Ďalej uviedla, že si hľadá prácu, má nejaké prísľuby, pričom dúfa, že sa jej to podarí. Pod vplyvom stretu a nátlaku, ktorý na ňu manžel vyvíja, sa je zhoršil zdravotný stav. Na navrhovateľove narodeniny mu dala darček, dlho sa objímali. Videl to i syn, ktorý uviedol, že tato sa ani nechce rozvádzať, ale hrdosť mu nedovolí zrušiť to. Nakupuje, varí, perie, udržuje domácnosť, v sobotu robia väčšie upratovanie spolu, v nedeľu jej manžel pomáha s nedeľným obedom. V závere uviedla, že si myslí, že ich manželstvo má šancu, domácnosť funguje, o syna sa starajú spoločne. K manželovi má stále citový vzťah, myslí si, že ani ona mu nie je ešte celkom ľahostajná.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasí, nakoľko je presvedčená, že manželstvo je možné udržať, ak obaja manželia prejavia snahu, príp. navštívia manželskú poradňu a verí, že akonáhle by sa zamestnala, viaceré problémy zaniknú. Odporkyňa má stále citový vzťah k navrhovateľovi a záleží jej na ňom. Taktiež podľa nej zachovanie manželstva bude na prospech i ich maloletému synovi.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním, resp. oboznámením obsahu nasledovných listinných dôkazov: sobášny list, rodný list maloletého Q., potvrdenie o poslednom spoločnom pobyte manželov, Správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. A., pracovisko W. zo 17.3.2014 2x, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške poberaného invalidného dôchodku otcom z 5.12.2013, Potvrdenie o príjme z Domova sociálnych služieb W. - N. z 18.3.2014, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013, zoznam výdavkov domácnosti z čl. 24 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou manželstvo dňa XX.XX.XXXX v W.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Z manželstva sa dňa 21.6.1999 narodil syn Q.. Navrhovateľ s odporkyňou sú spoločne prihlásení na posledný trvalý pobyt na adrese W., V. XXXX/XX.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 1.4.2014 uviedol, že ich manželstvo trvá 22 rokov. Pred narodením dieťaťa bolo všetko v poriadku, po narodení dieťaťa prekonal ochorenie mononukleózu, z ktorého bol unavený, potreboval veľa oddychu, pričom odporkyňa toto nechápala, neustále mu niečo vyčítala. Postupne ako syn rástol, začali sa odcudzovať a začali medzi manželmi hádky. Nemá problém pomáhať odporkyni s domácimi prácami. Zo strany odporkyne došlo aj k fyzickému napadnutiu navrhovateľa, táto ho vyháňala zo spoločnej domácnosti, uvedené videl aj ich maloletý syn. Intímne spolu žili naposledy v januári 2014, z jeho strany to však bolo vynútené. Hospodária spoločne. Počas celých 22 rokov manželstva hospodárila manželka so spoločnými peniazmi, avšak vo februári 2014 jej zrušil dispozičné právo k účtu. V súčasnej dobe domácnosť funguje ako predtým. K odporkyni už nič necíti, je z nej chorý. Nemôže s ňou byť už ani večer. Uviedol, že s odporkyňou už žiť nebude bez ohľadu na to, či súd manželstvo rozvedie alebo nie. Mal v úmysle sa od nej odsťahovať.

Na pojednávaní dňa 22.4.2014 navrhovateľ uviedol, že nemá problém dať odporkyni kvety aj v prípade, ak dôjde k rozvodu manželstva. V poslednej dobe sa odporkyňa aj spýta, čo mu treba pomôcť, keď sa jedná o prípravu nedeľného obedu, avšak stalo sa to len párkrát v poslednej dobe. Cez veľkonočné sviatky sa odporkyňa správala, akoby už žila s ním oddelene, odišla k svojim rodičom, pričom mu mala povedať, že jej rodinu už nemôže ísť ani vyšibať, nakoľko tam už nemá čo robiť. Od marca 2014 spáva v obývačke, keďže ho odporkyňa vyhadzovala zo spoločnej spálne. Odporkyňa poumývala pred sviatkami okná len v spálni, ostatné poumýval on. Jednoznačne uviedol, že to nemieni odďaľovať, skutočne sa chce rozviesť, aj keď na neho odporkyňa neustále hovorí, aký je zlý, nechce to naťahovať. Čo sa týka zárobkových pomerov, navrhovateľ je v súčasnej dobe zamestnaný, pracuje v Domove sociálnych služieb W. - N. ako vodič - údržbár s hrubým príjmom 550,-- eur mesačne a zároveň poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 234,80 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého Juraja nemá. Spoločne s odporkyňou vlastnia byt, v ktorom bývajú. Zároveň vlastnia pozemok v S.C. - ornú pôdu a pasienok a malú záhradnú chatku. Pozemok pod záhradnou chatkou má navrhovateľ vo výlučnom vlastníctve.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 1.4.2014 uviedla, že do času, kým sa narodilo dieťa, bolo všetko v poriadku. Po narodení dieťaťa sa mu začala viac venovať, nemal jej kto pomôcť, nakoľko jej matka pracovala. Požiadala teda navrhovateľa, či by jej mohol s výchovou dieťaťa pomôcť. Navrhovateľ jej neustále vyčítal, že musí robiť domáce práce, avšak ona mu nič nedávala príkazom. Uviedla, že mala s ním ťažký život, bol neustále chorý a musela brať ohľady na jeho ochorenia, aj to, že býval stále unavený. V čase, keď prekonával mononukleózu, vyčítal jej rôzne veci, začal ju šikanovať. Myslí si, že

sa cítil byť zodpovedný, že zarába peniaze pre rodinu. Ona si už na navrhovateľa zvykla, aj na jeho prudkú a výbušnú povahu. Uviedla, že skutočne v novembri 2013 mu dala facku, ale bolo to z dôvodu, že jej opätovne vytýkal, že je nezamestnaná, že si nemôže nájsť prácu a toto dával najavo neslušnými výrazmi, pričom tou fackou mu chcela zabrániť v ďalších slovných útokoch na jej osobu. Podľa jej názoru, celý problém spočíva v tom, že je nezamestnaná, že neprináša do spoločnej domácnosti peniaze. V spoločnosti ETOP jej zrušili miesto, následne pracovala v spoločnosti YURA v 3-smenných prevádzkach. Nakoľko to bola fyzicky náročná práca, pre jej zdravotný stav zostala na PN a potom ju prepustili. V súčasnej dobe je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W. A., pracovisko W., pričom nepoberá žiadne príspevky ani dávky v hmotnej núdzi. Do februára 2014 jej prispievali rodičia sumou 150,-- eur mesačne, ktorá suma išla na náklady spojené s užívaním bytu. Maloletému Q. stále dávajú jej rodičia peniaze. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Q. nemá. Počas manželstva ešte nadobudli okrem nehnuteľností, ktoré uviedol navrhovateľ, aj auto, rok výroby 2000.

Na pojednávaní dňa 22.4.2014 odporkyňa sa vyjadrila k písomnému podaniu navrhovateľa zo dňa 2.4.2014. Ďalej uviedla, že je to práve navrhovateľ, ktorý synovi ubližuje. Tento sa začína k nej správať ako navrhovateľ, napodobňuje jeho správanie. Podstúpila biopsiu štítnej žľazy, z uvedeného dôvodu jej zakázali dvíhať ťažké bremená, preto poprosila syna, či by jej nepomohol odniesť nákup, na čo jej navrhovateľ povedal, že syna využíva. Keď poprosila syna, či by jej nepovysával, bolo to v čase po biopsii. Vždy, keď požiada navrhovateľa, aby jej s ťažkými bremenami pomohol, vždy jej frflal, preto požiadala radšej syna.

Pre prípad rozvodu rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu o výkone práv a povinností k mal. Q. tak, že žiadali zveriť mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že matka a otec budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždňových intervaloch od pondelka od 15,00 hod. s tým, že otec si dieťa v tom čase prevezme pred bytom matky a nasledujúci pondelok jej ho o 15,00 hod. pred bytom matky odovzdá. Ako prvá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa matka a to od prvého pondelka po právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Q. sumou 50,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Poberateľkou rodinných prídavkov je odporkyňa. Navrhovateľ si bude uplatňovať daňový bonus. Adresa trvalého bydliska maloletého Q. bude W., V. XXXX/XX.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že rodičia spolu s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti, o dieťa sa obaja starajú. Vykonali pohovor s dieťaťom, pričom bolo zistené, že Q. má oboch rodičov rád, vie o problémoch, ktoré sú medzi nimi. Uviedol, že sa hádajú, a pre prípad rozvodu manželstva sám navrhol, že by bol rád v starostlivosti oboch rodičov. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu doporučil schváliť rodičovskú dohodu.

Podľa o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvod vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Podľa § 18 cit. zákona, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.

Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií

- biologickej, výchovnej a hospodárskej.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi účastníkmi.

Manželia síce spoločne hospodária a spoločne sa starajú o mal. Q., čo však vyplýva z faktu, že žijú v spoločnej domácnosti, pričom len navrhovateľ je t. č. zárobkovo činný. Od januára 2014 už intímne nežijú, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa to bolo z jeho strany nasilu. Aj z uvedeného vyjadrenia súd mal za to, že z jeho strany city k manželke ochladli. Z opakovaných vyjadrení navrhovateľa na pojednávaní vyplynula jednoznačná vôľa ukončiť manželstvo s odporkyňou. Navrhovateľ k odporkyni už nič necíti, a napriek tomu, že odporkyňa si na navrhovateľa zvykla a je za zachovanie manželstva, podľa názoru súdu manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel, a minimálne od navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Aj napriek tomu, že odporkyňa má snahu manželstvo s navrhovateľom udržať, nemôže súd nútiť navrhovateľa k tomu, aby zotrval v nefunkčnom manželskom zväzku.

Nakoľko z manželstva pochádza 15-ročný syn Q., súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem maloletého. Ako vyplynulo z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, Q. uviedol, že rodičia sa hádajú a vie aj o tom, že majú problémy medzi sebou. Sám navrhol , že by bol rád v starostlivosti oboch rodičov, ktorých má rád. Vzhľadom k tomu, že rodičia jeho názor rešpektovali, dokázali rozdelením medzi seba upraviť výkon rodičovských práv a povinností k spokojnosti dieťaťa, čo je v záujme dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol.

Rodičia pre prípad rozvodu navrhli schváliť rodičovskú dohodu v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorú súd v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine schválil.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa , musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu, resp. v prípade styku s maloletým dieťaťom návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.