Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7SaZ-19-2022.pdf
PDF · 124.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7SaZ/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: L. E., narodeného dňa XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti B. republika, bez dokladov totožnosti, ID: XXXXXX, toho času D. F. A., zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-187-35/2022-Ž zo dňa 15.11.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl z dôvodu neprípustnosti, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Argumenty žalobcu
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 16.12.2022, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti o azyl z dôvodu neprípustnosti podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle (napadnuté rozhodnutie). 2. Poukázal na priebeh administratívneho konania, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 3. Žalobca uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval ešte v roku 2001, kedy aj po prvýkrát požiadal slovenské orgány o udelenie azylu, príp. doplnkovej ochrany. Pred rokom 2001 žil Žalobca v meste Kašmír, v Indickej republike, kde pracoval ako policajný inšpektor. Počas jednej zo svojich služieb v meste Kašmír natrafil na teroristov, pričom došlo aj k prestrelke a usmrteniu niekoľkých osôb. Počas tejto operácie žalobca použil služobnú zbraň a utrpel úraz. Z dôvodu použitia služobnej zbrane počas operácie bol žalobca odsúdený indickými orgánmi na trest smrti. Následne z Indickej republiky utiekol, pretože sa bál o svoj život. Počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky utrpel ďalší úraz, ktorého následkom bola nutná operácia mozgu a dutiny brušnej. Po tejto operácií ostali Žalobcovi trvalé následky
- ostal zmätený, dezorientovaný a počas pohybu mimo Pobytový tábor nie je schopný nájsť správny smer. 4. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nedošlo k takej podstatnej zmene, aby sa žalovaný zaoberal pomermi na strane žalobcu. Žalovaný sa na území Slovenskej republiky nachádza už 21 rokov, počas tejto doby slovenské orgány už dávno mohli nejakým spôsobom konať a rozhodnúť. Žalobca za aktuálneho stavu, nie len zdravotného ale aj životného, nemôže byť administratívne vyhostený na územie domovskej krajiny a nemôže viac žiť v takej frustrujúcej situácií. Hoci už ubehlo 21 rokov od kedy mu bol indickými orgánmi nariadený trest smrti, Žalobca nemôže so 100% istotou tvrdiť, že tento trest bol premlčaný a nebude na žalobcovi vykonaný.
5. Okrem iného Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky upozorňuje na pretrvávajúce bezpečnostné riziko v špecifických oblastiach Indie. V nadväznosti na zrušenie osobitného statusu Džammú a Kašmír (pozn. 5. augusta 2019) a jeho následné rozdelenie na dve zväzové teritória (pozn. 31. októbra 2019) boli na území zavedené sprísnené bezpečnostné opatrenia. Situácia v Džammú a Kašmír je nestabilná a môže sa kedykoľvek vyhrotiť. 6. Žalovaný podľa žalobcu dôsledne neposúdil okolnosti tohto konkrétneho prípadu a nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k možnému vykonaniu trestu smrti, ktorý žalobcovi reálne hrozí a vo vzťahu k zhoršenému zdravotnému stavu. Z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, aké dôkazy vykonal žalovaný za účelom zistenia skutkového stavu, čím sa rozhodnutie stáva nepreskúmateľným z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím vystavuje žalobcu životným podmienkam, ktoré predstavujú ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s čl. 3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 7. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Priebeh administratívneho konania 8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o priznanie statusu utečenca dňa 20.3.2001 z dôvodu prenasledovania z náboženských a politických dôvodov, tento mu nebol priznaný rozhodnutím č.p.: MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 6.6.2001. Druhýkrát požiadal o azyl dňa 2.1.2002 z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č.p.: PO-Ž/220 zo dňa 22.3.2002 mu azyl nebol udelený. Tretíkrát požiadal o azyl dňa 6.9.2002 tak isto z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č.p.: U-4801/PO-Ž zo dňa 23.10.2002 mu azyl nebol udelený. Štvrtýkrát požiadal o azyl dňa 24.2.2003 z dôvodu obavy o život, rozhodnutím č.p.: 673/PO-Ž/2003 zo dňa 11.3.2003 mu bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Piatykrát požiadal o azyl dňa 24.2.2003 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zotrval na svojich predchádzajúcich dôvodoch svojich žiadostí o azyl, rozhodnutím zo dňa 8.10.2004 mu nebol azyl udelený, bolo rozhodnuté aj o tom, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. Šiestykrát požiadal o azyl dňa 9.7.2008 z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.10.2009 žalovaný navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Siedmykrát požiadal o azyl dňa 16.9.2010 z politických dôvodov, právoplatným rozhodnutím z 24.9.2010 bolo toto konanie zastavené. Ďalej ôsmykrát požiadal o azyl z obavy o svoj život, právoplatným rozhodnutím z 1.6.2012 bolo toto konanie zastavené. Deviatykrát požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím z 19.2.2013 bolo toto konanie zastavené. Desiatykrát požiadal o azyl dňa 18.7.2013 z dôvodu obavy o život a z dôvodu zlého zdravotného stavu, právoplatným rozhodnutím z 9.12.2013 bolo toto konanie zastavené. Jedenásty krát požiadal o azyl dňa 11.4.2014 z dôvodu obavy o život, nakoľko mu doma zabili brata, bol mučený a tiež zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, pridržiaval sa svojich predchádzajúcich výpovedí. Žalovaný rozhodnutím z 29.4.2015 žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, tunajší súd rozsudkom zo dňa 16.9.2015 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Dňa 29.3.2016 rozhodol migračný úrad pod číslom MU-129-77/PO-Ž-2014 tak, že žalobcovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 14.12.2016, napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.3.2016 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10Sža/2/2017 zo dňa 31. mája 2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 24. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 10SaZ/1/2016-84 zo dňa 9. marca 2017 potvrdil. Dvanásty krát požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 27.6.2017, z dôvodu jeho politickej príslušnosti k strane Khalistan. Druhým dôvodom bol jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý, následkom čoho operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky. Tretí dôvod bol, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, tunajší súd rozhodnutím č. 7SaZ/5/2017-29 zo dňa 5.12.2017 žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 1Sžak/4/2018 zo dňa 24. apríla 2018 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 9. Žalobca šestnásty krát požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu, že v domovskej krajine mu hrozí smrť za jeho politickú príslušnosť k strane Khalistan. Druhým dôvodom bol jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý, následkom čoho bol operovaný, jeho zdravotný stav vyžadoval dlhodobo liečbu a užívanie liekov. Tretí dôvod bol ten, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Na základe tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-
PO-16-26/2021-Ž zo dňa 13.1.2020, ktorým v podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MUPO-16-26/2021- Ž zo dňa 13.1.2020 žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2021 zo dňa 08. 03. 2022 tak, že správnu žalobu zamietol. 10. Doposiaľ posledný krát požiadal žalobca o azyl dňa 3.6.2022. Ako dôvody žiadosti žalobca uviedol to, že bol v Indii odsúdený k trestu smrti. Ďalšie dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu vo vyhlásení cudzinca zo dňa 3.6.2022 žalobca neuviedol. 11. Dňa 30.06.2022 bol so žalobcom v priestoroch Záchytného tábora Humenné vykonaný pohovor k dôvodom jeho opakovanej žiadosti a 26.08.2022 v PT Rohovce aj doplňujúci pohovor. Počas týchto pohovorov žalobca uviedol, že nemá žiadne nové dôvody ani žiadne nové dôkazy. Poukázal na to, že má chorú hlavu, užíva lieky proti bolesti a proti tlaku. Uviedol, že je starý chorý pán, chce aby mu Slovensko dalo azyl. Má chorú hlavu, všetko stráca, chce aby sa o neho niekto postaral. 12. Pri pohovore dňa 28.08.2022 žalobca opakovane tvrdil, že pre zlý zdravotný stav sa nemôže vrátiť do Indie. V Indii mu žije už len sestra, táto môže mať okolo 75 rokov, ale nie je s ňou už asi 10 rokov v kontakte. Mal aj dvoch bratov, ale tí už zomreli. Rodina vlastnila v Indii aj tri domy, farmu, ale nevie komu v súčasnej dobe patrí táto farma. K tomu, aby sa vyjadril, na základe čoho mu hrozí v Indii trest smrti uviedol, že pred odchodom z Indie pracoval na polícii a pri jednej operácii došlo k usmrteniu niekoľkých osôb, pričom indické orgány mu kládli za vinu ich smrť a na základe toho mal byť na jeho osobu vydaný zatykač. Bolo to ale ešte pred jeho odchodom z Indie a na podrobnosti si už nepamätá. Na vysvetlenie toho, ako je možné, že na jednej strane bol na neho vydaný zatykač a na druhej strane si na indickom zastupiteľskom úrade v Bratislave vybavil bez problémov doklady k sobášu na Slovensku, ako aj potvrdenie o svojej bezúhonnosti uviedol, že doklady k sobášu vybavovala jeho bývalá manželka Q. a doklady z Indie mu vybavili jeho priatelia. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že ho bolí často hlava a berie lieky ako Tramal, Ibuprofen, ako aj lieky na vysoký tlak, k lekárovi v PT chodí jedenkrát do týždňa. Ak by sa vrátil do Indie, nevie, kto by sa o neho postaral. Keďže odišiel z Indie už dávno, nevie sa vyjadriť k tomu, ako sa stará sikhská komunita o svojich chorých a prestárlych členov. V minulosti mu ale jeho priatelia, tiež sikhovia posielali na Slovensko peniaze, ale v súčasnej dobe stratil telefón a nemá na nich už kontakt. 13. Podľa informácií z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce (ďalej len „ODZS“) z 31.05.2017 <http://z31.05.2017>, 01.08.2017. 11.10.2019, a 11.11.2020, 20.09.2022, ako aj z informácií z aktuálnych verejne dostupných zdrojov, je India považovaná za relatívne bezpečnú krajinu pôvodu. Za problematické sa považujú len oblasti zväzového štátu Džamú a Kašmír. Samotný štát Pandžáb je teda hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili menovanému v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Ďalej boli získané prostredníctvom ODZS aj informácie o zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu menovaného. V Indii sú základné zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zdarma z čoho je zrejmé, že dostupnosť primeranej liečby v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu je reálna. Okrem toho štátny a súkromný sektor v oblasti starostlivosti o osoby s psychickým postihnutím, osoby so závislosťou na alkohole a staršie osoby dopĺňa celý rad mimovládnych organizácii. Menovaný ako člen sikhskej komunity môže navyše počítať aj s pomocou rôznych programov, ktoré zabezpečujú rôzne sikhské nadácie a organizácie, ako je poskytovanie jedla, ubytovania alebo zdravotnej starostlivosti. Sikhovia kladú dôraz na komunitné služby pre každého, kto ju potrebuje. Po celej Indii sú v sikhských komplexoch prostredníctvom finančných alebo vecných darov poskytované služby ako ubytovanie, strava a základná zdravotná starostlivosť pre tých, čo ju nutne potrebujú. Aj Sikhovia, ktorí žijú v zahraničí prostredníctvom rôznych charitatívnych projektov prispievajú na svoje centrá, ktoré poskytujú pomoc v Indii chudobným a tým, ktorí potrebujú lekársku starostlivosť. 14. Podľa lekárskej správy z 21.09.2022 je zdravotný stav žalobcu stabilizovaný, obtiaže neudával, je pozitívny na vírusovú hepatitídu typu C, v krvi sa nachádzajú známky prekonaného syfilisu a trpí na hypertenziu II. stupňa. Momentálne nie je pod dohľadom žiadneho odborného lekára ani nenavštevuje odborné ambulancie. Je mu predpisovaný liek Tramal na bolesti hlavy, ale vzhľadom na denné dávky, ktorých sa dožaduje, je vysoko pravdepodobné, že u neho dochádza k užívaniu lieku ako náhrada drogovej závislosti z minulosti, lieky na hypertenziu užíva pravidelne podľa odporúčania. 15. V dňoch 14.11.2019 až 05.12.2019 bol menovaný hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce za účelom pozorovania a nastavenia liekov na základe odporúčania ošetrujúceho lekára PT Rohovce. Z výsledkov správy z hospitalizácie vyplýva že menovaný je závislý na liekoch typu Tramadol a preto mu bola nastavená detoxikačná liečba, pričom po kombinovanej terapii po stabilizácii stavu bol prepustený do PT. Tiež bola konštatovaná závislosť od alkoholu. Z vyhodnotenia lekárskeho stavu vyplýva, že v jeho prípade nedošlo k zásadnej zmene jeho zdravotného stavu, lebo závislosť na opiátoch
bola známa už aj v minulosti a bola posudzovaná v predchádzajúcich konaniach. V čase od 18.06.2013 do 27.06.2013 bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku, čo bolo zohľadnené a posúdené v rozhodnutí MU-129/PO-Ž-2014. 16. Podľa výpisu zo sociálneho profilu zo 06.09.2022 u žalobcu je pozorovaná frustrácia z toho. že ani po opakovaných žiadostiach mu nebola poskytnutá nejaká forma medzinárodnej ochrany. Život v azylovom zariadení mu plne vyhovuje, lebo tu má zabezpečené všetky potrebné služby a na takýto život je už zvyknutý. Menovaný v minulosti odmietol systémové riešenie, ktoré spočívalo v tom, že sa mu ponúkalo ubytovanie, stravovanie a jeho stavu zodpovedajúca práca. Odmietnutie tejto ponuky úzko súviselo s nadmerným používaním alkoholu, pričom bolo objektívne preukázané, že v stavoch ťažkej opilosti sa vracal do azylových zariadení, narušoval kľud a obťažoval nielen personál ale aj ostatných žiadateľov o medzinárodnú ochranu.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 17. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 18. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.11.2022. 19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol nasledovné: „Po komplexnom posúdení žiadosti menovaného dospel teda migračný úrad opakovane k záveru, že v súčasnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V konaní bolo opätovne preukázané, že jeho prioritnou snahou je prostredníctvom azylového konania zlegalizovať svoj pobyt na území SR. Túto pohnútku však nie je možné subsumovať pod zákonné dôvody na udelenie azylu. K jeho snahe o legalizáciu pobytu na území SR je potrebné uviesť, že v minulosti už mal udelené povolenie k pobytu na základe manželstva so slovenskou štátnou občiankou, pričom v tej dobe na Slovensku aj legálne pracoval. Návrh na rozvod podala jeho manželka, pričom ho zdôvodnila žiadateľovou závislosťou od alkoholu. Po rozvode si menovaný inú formu pobytu nevybavil a legalizáciu pobytu na Slovensku riešil opakovaným vstupom do azylovej procedúry. Jeho konanie preto migračný úrad vyhodnotil ako zneužívanie azylového systému.
Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa neposudzuje žiadosť o azyl v jej merite. teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie predpokladov v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná len tá skutočnosť, či sa už v minulosti právoplatne rozhodlo a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch, resp. môže sa jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.
Keďže v minulosti už bolo v prípade menovaného právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a menovaný po podaní opakovanej žiadosti dňa 03.06.2022 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné opätovne zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. K tomuto záveru dospel migračný úrad po tom, ako komplexne posúdil jeho opakovanú žiadosť, dôvody, ktoré uviedol pri vyhlásení a pohovoroch, ako aj aktuálnu situáciu v Indii. Migračný úrad v konaní nezistil žiadnu takú podstatnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na to, že v prípade žiadateľa L. ide o opakovanú žiadosť a v minulosti sa už právoplatne rozhodlo o neudelení azylu, zamieta sa jeho žiadosť ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle.“
Vyjadrenie žalovaného
20. Podaním zo dňa 20.01.2023 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 21. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom k dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí doplnil nasledovné:
„Správny orgán považuje žalobcovu ostatnú žiadosť o udelenie azylu za účelovú, ktorou sa zneužíva inštitút azylu. Žalobca v pohovore zo dňa 30.06.2022 ako aj v doplňujúcom pohovore zo dňa 26.08.2022 pred povereným pracovníkom migračného úradu opäť uviedol totožné dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak, ako v predchádzajúcom azylovom konaní. Neuviedol však žiadne nové dôvody, kvôli ktorým požiadal o udelenie azylu, pričom opakovane poukázal na svoj zlý zdravotný stav, kvôli ktorému sa údajne nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, kde žije už iba jeho sestra asi sedemdesiatpäť ročná, s ktorou už niekoľko rokov nie je v žiadnom kontakte. Ako však vyplýva z lekárskej správy zo dňa 21.09.2022 žalobcov zdravotný stav je stabilizovaný a v súčasnosti nie je pod dohľadom žiadneho odborného lekára a ani nenavštevuje odborné ambulancie. Žalovaný je toho názoru, že súčasný zdravotný stav menovaného dovoľuje jeho transfer do krajiny pôvodu. Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného zistil zo všeobecne dostupných informácií, že štát Pandžáb, odkiaľ menovaný pochádza, je hodnotený ako relatívne bezpečný, pričom neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by žalobcovi bránili v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Taktiež poznamenávame, že žalobca mal svojho času povolený pobyt na území SR na účely uzavretia manželstva so slovenskou štátnou občiankou. Zároveň treba tiež poznamenať, že menovaný počas pobytu na Slovensku nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom, prečo podala jeho, t.č. už bývalá manželka návrh na rozvod. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal taktiež zo všeobecne dostupných informácií o zdravotnej starostlivosti poskytovanej v Indii, na základe ktorých možno žalobcovi poskytnúť primeranú zdravotnú, resp. liečebnú starostlivosť priamo v krajine jeho pôvodu, ktorá je poskytovaná bezplatne. Žalovaný poukazuje tiež na podporu zo strany komunity Sikhov, ku ktorým patrí aj žalobca, a mimovládnych organizácií, ktoré Sikhom poskytujú jedlo, ubytovanie a zdravotnú starostlivosť v žalobcovej krajine pôvodu. Taktiež treba poznamenať, že žalobca už v predchádzajúcej žiadosti o udelenie azylu, o ktorý požiadal dňa 29.01.2021 (išlo už o šestnástu žiadosť), v konaní o udelenie azylu tiež uvádzal dôvody svojej žiadosti, že bol v krajine pôvodu odsúdený k trestu smrti a uvádzal taktiež aj svoje zdravotné problémy. Žalovaný, nakoľko skutkový stav sa v jeho prípade podstatne nezmenil, vydal dňa 15.07.2021 rozhodnutie ČAS: MU-PO-16-26/2021-Ž, ktorým zamietol žalobcovu žiadosť ako neprípustnú, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2021-31 zo dňa 08.03.2022 správnu žalobu žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného zamietol. Nakoľko bolo v minulosti už v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 03.06.2022 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, bolo potrebné opätovne zamietnuť žalobcovu ostatnú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Právna zástupkyňa žalobcu neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by vyžadovali žalobcovu žiadosť v merite veci znovu prehodnotiť.“
Ďalšie vyjadrenia
22. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 27.1.2023, v ktorom trval na tom, že ako cudzinec potrebuje ochranu štátu, ktorého nie je príslušníkom z dôvodov prenasledovania. Nesúhlasil s tým, že v jeho prípade nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Poukázal aj na to, že na území SR sa zdržiava už 21 rokov, na život tu si už zvykol a v žiadnom prípade nemôže byť braný na zodpovednosť za nečinnosť slovenských orgánov pri jeho ochrane. Skutkové a právne závery správneho súdu 23. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle. 24. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 25. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 26. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2. 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, 27. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 28. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 29. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 30. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. 31. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 35. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 36. Podľa § 206 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 37. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 38. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 40. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 41. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 42. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 43. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl
v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany, ale preveruje iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa neudeľuje azyl a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu (právne relevantná zmena skutkového stavu). 44. V novom konaní o (ďalšej) žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže spočívať jednak v dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Je však potrebné zdôrazniť, že podstatná zmena okolností musela nastať v čase odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o azyle. 45. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k takej podstatnej zmene okolností nedošlo. 46. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu (z dôvodu možného vykonania trestu smrti, ktorý žalobcovi hrozí a vo vzťahu k zhoršenému zdravotnému stavu žalobcu) ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti (pre neuvedenie vykonaných dôkazov v napadnutom rozhodnutí). Žalobný dôvod nesprávneho právneho posúdenia žalobca bližšie nezdôvodnil. 47. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že skôr už bolo opakovane právoplatne rozhodnuté o žiadostiach žalobcu o udelenie azylu tak, že žalovaný žiadostiam žalobcu nevyhovel. Správny súd poznamenáva, že žalovaný o dosiaľ podaných žiadostiach žalobcu o udelenie azylu rozhodoval buď tak, že žalobcovi azyl neudelil alebo tak, že jeho žiadosť zamietol ako neprípustnú). Zo všetkých nevyhovujúcich rozhodnutí žalovaného je však na účely aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle relevantné iba rozhodnutie o neudelení azylu, pretože toto zákonné ustanovenie nepredpokladá, že bude aplikované v prípade zamietnutia žiadosti o azyl ako neprípustnej. Posledným rozhodnutím žalovaného o neudelení azylu bolo jeho rozhodnutie ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2017 (nasledujúce žiadosti žalobcu o udelenie azylu boli zamietnuté z dôvodu neprípustnosti). 48. Na účely posúdenia správnosti a dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle sa správny súd zameral na to, či od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu a či orgán verejnej správy tieto skutočnosti náležite a správne vyhodnotil. 49. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že na účely aplikácie § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle nie je relevantná skutočnosť, či si žalobca dôvod, pre ktorý žiada o udelenie azylu uplatnil už skôr alebo nie, ale výlučne to, či sa jedná o dôvod, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať podstatnú zmenu skutkového stavu a nastal v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o neudelení azylu. 50. Zásadný dôvod, ktorým žalobca argumentuje je hroziaci trest smrti v krajine pôvodu, ktorý však podľa vlastných slov žalobcu bol žalobcovi nariadený pred 21 rokmi (cca v roku 2003). Pretože táto skutočnosť nastala skôr, ako nadobudlo právoplatnosť približne 10 rozhodnutí o neudelení azylu (presný počet nie je možné zistiť pre nemožnosť zistiť čas vydania dotknutého rozhodnutia, avšak tento presný dátum nie je pre rozhodnutie podstatný), rozhodne nemožno túto skutočnosť považovať za skutočnosť, ktorá nastala odo dňa právoplatnosti posledného rozhodnutia o neudelení azylu žalobcovi. Ako nedôvodnú je potom potrebné vyhodnotiť aj námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k možnej hrozbe vykonania trestu smrti na žalobcovi). 51. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k zhoršenému zdravotnému stavu žalobcu. Zhoršený zdravotný stav žalobcu, aj v prípade že by u žalobcu nastal, nie je samostatne zákonným dôvodom na udelenie azylu, najmä ak v krajine pôvodu žalobcu je dostupná príslušná zdravotná starostlivosť. Žalobca žiadne takéto skutočnosti ani len netvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z lekárskej správy zo dňa 21.09.2022 (ako vyplýva zo strany 2 napadnutého rozhodnutia) a žalobca neoznačil žiadny konkrétny zdravotný problém, ktorý v tejto alebo predchádzajúcej správe zahrnutý nebol alebo by vznikol po jej vydaní. 52. Čo sa týka poslednej námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neuvedenie vykonaných dôkazov v napadnutom rozhodnutí, táto námietka nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia, keď vykonané dôkazy a ich obsah súd obsiahnuté na strane 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. 53. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vôbec nešpecifikoval, preto k nej súd nemohol zaujať relevantné stanovisko. 54. Pretože žalobca v správnej žalobe neoznačil žiadnu právne relevantnú podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v čase od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie
azylu (t.j. odo dňa 15.6.2017) a ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, hoci tak urobiť mal a správny súd takúto zmenu nezistil zo správnej žaloby ani z administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť vyhodnotil správne (t.j. v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu). Posúdenie splnenia ostatných zákonných predpokladov vymedzených v § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle sporné nebolo. 55. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu podľa § 219 SSP zamietol. 56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).