Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. X., Y. XXXX/X, proti odporcovi: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. X., G. XXXX/XX, v čase konania pred okresným súdom za účasti matky navrhovateľky H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenej Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -108 zo dňa 13. 11. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že odporca je povinný platiť zvýšené výživné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám navrhovateľky a k rukám navrhovateľky je povinný splácať aj zročné výživné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -52 zo dňa 03. 09. 2004 vo výroku o výžive Z. L., nar. XX. XX. XXXX (pozn. odvolacieho súdu - v tom čase maloletej) tak, že odporcovi (otcovi navrhovateľky) uložil povinnosť prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 49,79 eura (1 500,- Sk vtedy platnej meny) mesačne na sumu 90 eur mesačne od 01. 11. 2013. Zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2013 do 13. 11. 2013 v sume 40,21 eura povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.

V čase rozhodovania okresného súdu bola navrhovateľka maloletým dieťaťom.

Okresný súd vec právne posúdil s poukazom na ust. , a , a o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca (odporcu) bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -52 zo dňa 03. 09. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 11. 2004. V tom čase mala maloletá (navrhovateľka) 8 a pol roka a navštevovala 3. ročník základnej školy. Matka dieťaťa bola v tom čase riadne zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 16 710,83 Sk (t.j. 554,69 eura) a nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa bol riadne zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 9 186 Sk (t.j. 304,91 eura) a mal vyživovaciu povinnosť k synovi H. K., nar. XX. XX. XXXX, na výživu ktorého bol zaviazaný prispievať mesačne sumou 1 500 Sk (t.j. 49,79 eura). Okresný súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ubehla dlhšia doba, počas ktorej sa výrazným spôsobom zmenili pomery najmä na strane dieťaťa, ktoré má toho času 17 rokov a navštevuje 3. ročník Gymnázia J. G. O. v X. X.. Náklady

spojené s ošatením, obutím, stravovaním, s krytím odôvodnených kultúrnych, školských, športových ako aj zdravotných potrieb dieťaťa sú blízke nákladom dospelého. Matka dieťaťa je v súčasnej dobe riadne zamestnaná, nemá inú vyživovaciu povinnosť a jej priemerný mesačný čistý príjem je 1 079,50 eura. U matka tak došlo k zvýšeniu jej priemerného mesačného čistého príjmu o sumu 524,87 eura oproti príjmu, aký dosahovala v časti ostatného rozhodnutia súdu o výške výživného. Otec dieťaťa je tiež riadne zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom 502,72 eura. Oproti príjmu, aký dosahoval v čase ostatného rozhodovania súdu u neho došlo k zvýšeniu o sumu 197,81 eura. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej Q. K., nar. XX. XX. XXXX, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti spolu s jeho manželkou, ktorá je zamestnaná a zarába 620 eur mesačne. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd zistil, že u oboch rodičov dieťaťa došlo k zvýšeniu priemerných mesačných čistých príjmov a tým aj k zvýšeniu ich životnej úrovne. Na takto zvýšenej životnej úrovni má právo zásadne sa podieľať aj maloleté dieťa. Na strane otca okresný súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej Q. K.. Okresný súd tak dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových, zárobkových možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným v sume 90 eur mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy a výživy ďalšieho jeho dieťaťa. Výživné zvýšil od 01. 11. 2013 tak, ako požadovala matka dieťaťa. Takto stanovená výška výživného spolu s rodinným prídavkom a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o maloleté dieťa takto vyspelé v plnom rozsahu nevynahrádza povinnosť platiť výživné, zodpovedá všetkým odôvodneným potrebám a záujmom maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhovateľky. Okresnému súdu vytkla, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že okresný súd pri rozhodovaní jednostranne prihliadol na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo u matky dieťaťa k zvýšeniu jej priemerného mesačného príjmu o sumu 524,87 eura a u otca došlo k zvýšeniu čistého príjmu o sumu 197,81 eura, pričom sa dostatočne nezaoberal širšími skutkovými okolnosťami súdenej veci a neprihliadol na tú skutočnosť, že otec (odporca) sa o dcéru nezaujíma a okrem platenia výživného sa dlhodobo (od poslednej úpravy výživného) ničím iným nepodieľal ani nepodieľa na zabezpečení jej potrieb. Podľa jej názoru tiež okresný súd nedostatočne prihliadol na vývoj životných nákladov, ktoré podstatne od poslednej úpravy výživného stúpli. Uvedené zdôvodnila už v podanom návrhu na zvýšenie výživného a podložila tiež listinnými dôkazmi, kde preukázala odôvodnenú výšku výdavkov, pričom výdavky na dieťa spolu s výdavkami na bývanie mesačne predstavujú sumu 725 eur. V odvolaní matka navrhovateľky prehľadne špecifikovala pravidelné mesačné výdavky na dieťa, ktoré vyčíslila spolu sumou 527,80 eur a zaradila medzi ne: výdavky na školu ZRPŠ+ISIC Karta 3,50 eura, triedny fond + stužková 3,50 eura, snowbording-rekreač. ročne 50 eur, cestovné 20 eur, zošity + pomôcky 5 eur, lieky 30 eur, strava 200 eur, oblečenie 50 eur, dovolenka 41 eur, hygienické potreby 20 eur, životná poistka 44,80 eura, stavebné sporenie 47 eur, mobilný telefón 13 eur. Vyčíslila tiež náklady na bývanie spolu sumou 197,64 eura, pozostávajúce z nájmu 80 eur, poplatku za elektrinu 22 eur, TV +internet 26 eur, plyn 65 eur a poplatku za smeti 4,64 eura. Zdôraznila, že aj v čase poslednej úpravy výživného mal otec jednu vyživovaciu povinnosť k synovi H. K. tak, ako ju má teraz k ďalšej dcére Q. K.. Je potrebné zohľadniť tiež osobnú starostlivosť matky o dieťa. Mala za to, že výška výživného v sume 90 eur mesačne je nízka, neprimeraná veku, potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Odporcovi nič nebráni v tom, aby si našiel lepšie platenú prácu. Na základe uvedeného navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a výživné na dieťa zvýšiť na sumu 250 eur mesačne počnúc od 01. 11. 2013.

Odporca (otec navrhovateľky) vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že finančné pomery matky sú na vyššej úrovni ako finančné pomery celej jeho rodiny. S dcérou sa nestretáva nie z dôvodu vlastného nezáujmu o ňu, ale z dôvodu odmietavého postoju matky voči jeho osobe. Od augusta 2001 mu matky nedala ani možnosť pozdraviť sa s dcérou na ulici, nie to sa s ňou ešte stretnúť. Výživné, ktoré matka žiada je neprimerané a nezodpovedá jeho majetkovým pomerom. Zamestnanie ktoré má, zodpovedá jeho zdravotnému stavu. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením a v súlade s ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a rozsudok okresného súdu potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (ust. ). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Výživné na navrhovateľku (v tom čase maloleté dieťa) určil v primeranej výške. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolanie matky navrhovateľky neuznal odvolací súd za dôvodné. Odvolateľka v podanom odvolaní tvrdila, že okresný súd pri rozhodovaní len jednostranne prihliadol k zvýšeniu príjmov na strane rodičov dieťaťa bez toho, aby zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa o dieťa dlhodobo nezaujíma. K tomu odvolací súd poznamenáva, že uvedený argument nie je dôvodný, nakoľko hoci okresný súd túto skutočnosť výslovne v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval, pri určovaní výživného vychádzal zo zákonných hľadísk rozhodných pre určenie výživného, medziiným prihliadol aj k (výlučne) osobnej starostlivosti matky o dieťa ( prvá veta ). Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ustanovenia zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení , podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna, tieto sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Na základe skutkového stavu tak, ako bol v danej veci zistený v konaní pred súdom prvého stupňa, bolo správne rozhodnutie okresného súdu, ktorý výživné na navrhovateľku zvýšil na sumu 90 eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca a premieta sa v ňom aj právo navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni odporcu. Otec navrhovateľky je riadne zamestnaný a jeho príjmové pomery s prihliadnutím k tomu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nedovoľujú, aby výživné bolo určené vo väčšom rozsahu. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd opomenul rozhodnúť o podmienkach splatnosti výživného ako aj vzhľadom k tomu, že Z. L. medzičasom nadobudla plnolesť, odvolací súd musel uvedený nedostatok odstrániť doplnením výroku o zvýšení výživného.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.