Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-234-2012.pdf
PDF · 117.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV pred samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q., zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka K., štátna občianka SR, v zastúpení: Advokátska kancelária NIKU & Partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, otec - K., štátny občan SR, v zastúpení: AK Neuschlová, s. r. o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o určenie výživného rozhodol
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou XXX eur mesačne k rukám matky maloletého počnúc dňom 01.03.2011 do 08.10.2012.
II. Zročné výživné za dobu od 01.03.2011 do 8.10.2012 vo výške XXXX,XX. eur je otec povinný platiť formou splátok po XXX.- eur mesačne spolu s bežným výživným do 15.- dňa každého mesiaca k rukám matky počnúc mesiacom jún 2014 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky nastáva zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.04.2012 žiadala matka, aby súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške XXX eur mesačne počnúc februárom 2010. Uvedené podanie matka podala v rámci konania o rozvod, a preto súd postupoval podľa § 112, ods. 2 O. s. p. tak, že návrh matky vylúčil na samostatné konanie uznesením č. k. 15P 8/2012-25 zo dňa 14.06.2012.
Návrh na určenie výživného matka odôvodnila odhadom otcových zárobkových pomerov, ako aj potrebami maloletého dieťaťa. Matka žiadala o výživné od februára 2010, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval a na syna jej nič neprispel. Na pojednávaní dňa 10.06.2013 matka navrhla určiť výživné za dobu od februára 2010 do 08.10.2012 vo výške XXX eur mesačne vzhľadom na to, že v takejto výške súd určil výživné v konaní o rozvod. Matka vyčíslila zročné výživné vo výške X XXX,XX eur, ktoré navrhla splácať spolu s bežným výživným v splátkach vo výške určenej súdom, pričom navrhla započítať do výživného dve platby výživného vo výške XXX eur. V tejto súvislosti matka uviedla, že otec zaplatil 20.04.2010 sumu XXX eur, v čom je zahrnuté nájomné a úhrada domácnosti, pričom otec sám uviedol, že prispieval sumou XXX eur mesačne a na tomto istom princípe žiadajú započítať sumu XXX eur z ďalšej platby XXX eur zaplatenej 24.05.2010.
Otec sa k návrhu vyjadril tak, že súhlasí s výškou výživného XXX eur mesačne, avšak nesúhlasil so zaplatením zročného výživného, pretože výživné v navrhnutej sume prispieval. V roku 2009 si zobral pôžičku XX XXX eur, ktorá mala pokryť všetky platby na ďalší rok a mala slúžiť do domácnosti, pričom
ju spláca výlučne sám po XXX eur mesačne. Otec uviedol, že poslal matke dve platby po X XXX eur a to v januári 2010 a v júli 2010. Otec namietol zaplatenie spätného výživného od februára 2010, nakoľko matka v návrhu neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal rozhodnúť o výživnom spätne. Otec poukázal na skutočnosť, že matka v návrhu na rozvod maželstva uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že otec sa stará o dcéru A., si výživné na maloletého Q. nenárokuje. Z uvedeného je podľa otca zrejmé, že návrh na určenie spätného výživného je špekulatívny v snahe vyťažiť od otca čo možno najvyššiu sumu, napriek tomu, že otec sa od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti podieľal podľa svojich schopností a možností nielen na výchove a výžive dcéry a maloletého syna, ale aj na naturálnych formách plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu 15P/8/2012, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav:
Účastníci boli manželia, pričom počas manželstva sa narodila dcéra A. a maloletý Q.. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 15P 8/2012-68 zo dňa 12.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.10.2012. V rámci konania o rozvod súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého Q. sumu XXX eur mesačne. Z obsahu spisu 15P 8/2012 súd zistil, že matka v návrhu uviedla, že odporca sa voči nej začal správať agresívne, opakovane ju fyzicky napádal, od februára 2010 jej prestal prispievať na domácnosť a výživu maloletého syna. V návrhu matka tvrdila, že otec ju vydiera prostredníctvom detí. Deti si kupuje drahými darčekmi, pričom plnoletá dcéra už býva u odporcu. V návrahu na rozvod matka uviedla, že si vzhľadom na skutočnosť, že otec sa stará o dcéru A., výživné na maloletého Q. nenárokuje.
Matka uviedla ako dôvody hodné osobitného zreteľa, že otec ju niekoľkokrát fyzicky napadol, vydieral jej matku, na ktorú bola napísaná firma a prinútil ju prepísať ju na neho, pričom zabezpečil, aby telefóny, internet a médiá písané na firmu, boli odpojené. Matka uviedla, že otec jej robil dva roky zo života peklo a nebola schopná riešiť tieto záležitosti, pretože sa musela starať o domácnosť a deti, chodiť do práce. Otec neprispieval na domácnosť, všetko musela hradiť zo svojho učiteľského platu. Nemala záujem rozvádzať sa. Otec ju napadol fyzicky aj pred deťmi, pričom fyzické útoky riešila cez políciu, ale po príchode policajtov, otec uvádzal policajtom, že chcela vyskočiť z okna, že je psychopatka. Otec permanentne klame, tvrdí že tri roky je nezamestnaný a že ho živia rodičia.
Otec nemá vedomosť o tom, že by matka na políciu hlásila fyzické útoky. Vyslovil pochybosť o schopnosti matky financovať všetko z platu učiteľky, pričom poukázal na to, že je naďalej spoločníčkou firmy O. Ohľadom fyzických útokov otec uviedol, že z jeho strany neboli žiadne útoky voči matke, ohľadom fyzických útokov pred deťmi uviedol, že posledné roky boli možno nejaké strkanice, bol to skôr flirt. Otec potvrdil, že u nich jedenkrát bola polícia, ktorú zavolala matka. Príchodu policajtov podľa otca predchádzalo to, že oznámil matke, že chce odísť. Matka ho vulgárne napadla, uviedla mu, že zavolá políciu, čomu on neveril, že by spravila a v byte zostal. Keď prišla polícia, vyzvali matku, aby išla na ošetrenie a ona to odmietla.
Matka uviedla, že otec sa jej opakovane vyhrážal. Raz ju napadol tak, že jej vrazil a rozbil jej peru. Raz prišiel domov, maloletého zavrel do izby a fyzicky ju napadol tak, že do nej kopal, pričom toto bolo ohlásené polícii, ktorá jej však oznámila, že domáce násilie sa ťažko dokazuje. Matka vyhľadala psychologickú pomoc nielen kvôli sebe, ale aj kvôli synovi, u ktorého bolo podozrenie, že bude autistom. Maloletý syn od psychológa však utiekol, a preto matka situáciu riešila tak, že chodila sama do ambulancie. Situácia v rodine sa stabilizovala po rozvode. Psychické problémy ona a syn mali po útokoch otca v r. 2011. Čo sa týka výdavkov, matka uviedla, že výdavky, ktoré prezentovala v rozvodovom konaní, boli rovnaké aj v roku 2010, aj v roku 2011.
Z výpovede matky súd zistil, že od februára 2010 do apríla 2011 bývali s ňou v spoločnej domácnosti obidve deti. Vo februári 2010 sa otec odsťahoval a vrátil sa v apríli 2010 a býval v domácnosti do leta 2010 a z tohto dôvodu otec platil náklady v domácnosti a poslal na jej účet dve platby po XXX eur. Dcéra A. bývala s matkou do apríla 2011, potom odišla k otcovi. V súčasnosti už u otca nebýva. Všetky poplatky od februára 2010 až do rozvodu hradila matka, vrátane poplatkov za garáž, ktorú financovala do konca roka 2011.
Z výpovede otca súd zistil, že vo februári 2010 pracoval, pričom v tomto mesiaci skončil v skúšobnej dobe, následne od 01.03.2010 do 15.08.2011 bol vedený na úrade práce a od septembra 2011 je dobrovoľne nezamestnaný, pričom dostal od štátu príspevok na podnikanie vo výške X.XXX eur a v tej súvislosti v roku 2011 založil živnosť, na ktorú mal byť tento príspevok použitý. Otec si prostriedky na živobytie zaobstaral z pôžičky XX.XXX eur, pričom uviedol, že jeho otec mu dáva mesačne X.XXX eur. Otec uviedol, že jeho živnosť je aktívna, ale príjem z nej nemá. Z titulu živnosti si platí odvody XX eur. Ohľadom výdavkov na deti nevedel preukázať všetky platby z dôvodu, že sa platia aj v hotovosti. Otec uviedol, že pôžička XX.XXX eur, ktorú dal matke, nebola určená na výživu maloletého, ale na chod domácnosti. Otec nesúhlasil s tvrdením matky ohľadom odchodu z domácnosti, pričom uviedol, že z domácnosti odišiel v roku 2011 tesne pred tým, než mala ísť k nemu bývať dcéra.
Otec uviedol, že v decembri 2011 sa stal konateľom spoločnosti D. pričom z tejto funkcie mu neplynuli žiadne odmeny. Jeho otec mu prispieval od januára 2011.
Z lekárskeho potvrdenia z Centrálneho prijímacieho oddelenia nemocnice W. súd zistil, že dňa 27.03.2011 sa matka dostavila na ošetrenie z dôvodu zranenia, ku ktorému malo dôjsť dňa 26.03.2011. V lekárskom potvrdení sa konštatuje, že objektívny nález mechanizmu úrazu pravdepodobne zodpovedá údajom pacienta, pričom objektívnym nálezom bol zmliaždenie bedra vľavo, zmliaždenie pravého predlaktia, zmliaždenie mäkkých tkanív, hlavy a zmliaždeniny hrudníka.
Z potvrdenia o príjme matky za obdobie apríl 2011 až marec 2012 súd zistil príjem XXX,XX eur netto mesačne priemerne. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že v kalendárnom roku 2010 mala priemerný príjem XXX eur netto, v kalendárnom roku 2011 mala priemerný príjem XXX eur netto, v kalendárnom roku 2012 mala priemerný príjem XXX eur netto.
Z daňového priznania otca za kalendárny rok 2011 súd zistil, že mal príjem zo živnosti X XXX eur ročne, výdavky X XXX eur ročne, základ dane X XXX eur, daňovú povinnosť 0 eur.
Z čestného prehlásenia K. súd zistil, že matka ho kontaktovala telefonicky, keď ju manžel zbil v júli 2010. V decembri 2010 ho kontaktovala v súvislosti so sprístupnením e-mailovej adresy gmail.com, pričom zistila, že jej adresu prevzal manžel, ktorý jej vymazal aj údaje z počítača. Taktiež ho matka kontaktovala s tým, že niekto jej prepichol pneumatiky na aute. V čestnom prehlásením uviedol, že 19.03.2011 navštívil spolu so svojimi deťmi matku, pričom prítomným bol doma aj jej syn Q.. V čase návštevy matke zavolal manžel s tým, aby ho okamžite vyhodila. Po jeho odchode z matkinej domácnosti, mu matka telefonovala asi o hodinu - hodinu a pol s plačom, že ju manžel zbil a že volala policajtov. Z tohto dôvodu prišiel po ňu a odviezol ju na pohotovosť.
Z čestného prehlásenia T. - starej matky maloletého súd zistil, že po rozchode účastníkov, začal na matku bývalý manžel vyvíjať nátlak a takisto na ňu osobne s tým, aby prepísala spoločosť O. na neho. Stará matka maloletého v čestnom prehlásení uviedla, že otec po rozchode matku atakoval vulgárnymi a výhražnými sms-kami, fyzicky ju napádal, bola niekoľkokrát nútená volať políciu, jej psychický stav sa zhoršoval. Koncom roku 2010 začal vyvíjať tlak na prepis spomínanej spoločnosti, pričom tento tlak vyvrcholil v júni 2011 s tým, že otec ukradol z bytu všetky dokumenty o založení spoločnosti, a preto stará matka podala na otca oznámenie na políciu. Vzhľadom na to, že otec toto poprel a neboli dôkazy, prepísala stará matka spoločnosť na otca.
Z predpisu zálohovej úhrady za užívanie bytu matky súd zistil, že výška mesačnej úhrady od 01.12.2011 je XXX,XX eur, náklady na energiu XX, XX. eur, daň XX,XX. eur ročne. Celkové náklady na domácnosť matka vyčíslila v hodnote XXX eur mesačne.
Z ambulantnej spávy psychiatričky K. súd zistil, že matka jedenkrát navštívila ich ambulanciu v auguste 2012, pričom je stav bol uzatvorený ako depresívna porucha a bolo jej doporučené užívanie antidepresívnej medikácie, ktorú i začala. Posledná kontrola v ambulancii bola v januári 2013.
Z výpisu zdravotnej karty matky súd zistil, že dňa 21.03.2011 navštívila všeobecnú lekárku, pričom ako subjektívne ťažkosti sú v karte zaznamenané napadnutie manželom, údery na hlavu, predlaktie s tým, že bola vyšetrená na pohotovosti. Bola je doporučená práceneschopnosť a lexaurin.
Zo správy Centra špeciáneho pedagogického poradenstva (ďalej aj CŠPP) zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že matka navštívila CŠPP v súvislosti s obtiažnou situáciou a jej dopadom na vznikajúce problémy počas
vyučovacieho procesu a v školskom klube maloletého Q.. Zmena rodinnej situácie pôsobila nepriaznivo na emočné prežívanie a zvládanie bežných situácií dieťaťa. Zo správy súd zistil, že sa zrealizovali dve stretnutia: 19.03. a 20.03.2012, pričom bola odporučená dlhodobá terapia.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd zistil, že otcovi bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške XX XXX eur dňa 17.12.2009, ktorý sa otec zaviazal splácať po dobu piatich rokov v splátkach XXX eur mesačne.
Právna zástupkyňa otca žiadala započítať sumu X XXX eur, ktorú otec poukázal matke na účet od decembra 2009 do júna 2010 titulom zabezpečenia domácnosti a výživy maloletého Q.. Okrem toho hradil náklady na telefón maloletého, poplatky súvisiace so športovou činnosťou maloletého, školu v prírode a podobne.
Právna zástupkyňa matky ohľadom započítania sumy X XXX eur uviedla, že v prípade zohľadnenia obdobia roku 2009 až 2010 ide v skutočnosti o 24 mesiacov, pričom mesačný príspevok otca na domácnosť činí z tejto sumy XXX,XX. eur z čoho polovica nákladov na domácnosť pozostáva z nákladov na bývanie. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že otec bol v tom čase spoluvlastníkom bytu.
Z prehľadu transakcií na účte otca (čl.82 - 139) súd zistil, že otec prijal na účet za január až september 2012 sumu XX.XXX,XX. eur, za kalendárny rok 2011 sumu XX.XXX,XX eur, za marec až december 2010 sumu XX.XXX,XX eur. Z transakcií (čl. 103) je zrejmé, že otec má k dispozícii zlatú kreditnú kartu ( splátka zlatej karty vo výške XXX.- eur).
Z prehľadu transakcií na účte otca súd zistil, že v období marec 2011 až máj 2012 realizoval zo svojho účtu platby v prospech maloletého v celkovej výške XXX,XX. eur.
Z daňového priznania spoločnosti O. za rok 2012 súd zistil výsledok hospodárenia pred zdanením X.XXX,XX eur, daň XXX,XX eur. Matka je štatutárom uvedenej spoločnosti.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti D.. súd zistil, že od 16.12.2009 do 11.04.2012 bol otec spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom od 12.04.2012 je spoločníkom starý otec maloletého, H. pričom otec naďalej vykonáva funkciu konateľa.
Otec kreditné informácie, ktoré vo výpisoch sú popísané ako jeho vklad na svoj účet, zdôvodnil tým, že sa jedná o finančné prostriedky pochádzajúce z rodinných pôžičiek poskytnutých na základe podnikania. Jednalo sa o sumu XX.XXX eur, ktoré si otec požičal od svojho švagra a sestry v roku 2010, resp. 2009-2010. Pôžičku si požičal ako fyzická osoba bez určenia splatnosti, pričom to nebola jednorázová pôžička poskytnutá na zakúpenie strojov a na jednorázový vklad do spoločnosti na kúpu hardvéru, softvéru. Ohľadom vkladov na účet otca realizovaných v máji 2012 vo výške XX.XXX eur otec uviedol, že prostriedky pochádzajú z pôžičiek. Následne uviedol, že pôvod týchto peňazí je od majiteľa firmy - od jeho otca.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.01.2012 súd zistil, že matke bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške X.XXX eur. Na dobu 30 mesiacov, so splátkami vo výške XXX,XX eur mesačne.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2012 súd zistil, že matke bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške X.XXX eur na dobu 48 mesiacov, so splátkami vo výške XX,XX eur mesačne.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.08.2010 súd zistil, že matke bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške XX.XXX eur na dobu 48 mesiacov, so splátkami vo výške XXX,XX eur mesačne.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2012 súd zistil, že matke bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške X.XXX eur na dobu 24 mesiacov, so splátkami vo výške XXX,XX eur mesačne.
Z daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za rok 2012 súd zistil, že spoločnosť D.. mala za rok výsledok hospodárenia XXX,XX eur, základ dane XXX,XX eur. Zo súvahy za rok 2012 spoločnosti
D. súd zistil, že majetok spoločnosti činil XX.XXX eur brutto. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti D.. k 31.12.2012 súd zistil, že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti činil XXX eur po zdanení.
Z daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za rok 2011 súd zistil, že spoločnosť D. mala za rok výsledok hospodárenia X XXX eur, základ dane X XXX eur. Zo súvahy za rok 2011 spoločnosti D. súd zistil, že majetok spoločnosti činil XX XXX eur brutto. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti D. k 31.12.2011 súd zistil, že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti činil X XXX eur po zdanení.
Z daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za rok 2010 súd zistil, že spoločnosť D.. mala za rok výsledok hospodárenia X XXX eur, základ dane X XXX eur. Zo súvahy za rok 2010 spoločnosti D. súd zistil, že majetok spoločnosti činil XX XXX eur brutto. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti D. k 31.12.2011 súd zistil, že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti činil X XXX eur po zdanení.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd určil výživné vo výške XXX.- eur mesačne tak, ako v konaní o rozvod s tým, aby súd určil aj spätné výživné, pričom dobu ponechal na úvahu súdu.
Z prehľadu transakcií na účte otca súd zistil, že dňa 11.10.2011 prijal na účet sumu X.XXX eur, ktorá mu bola vyplácaná z úradu práce. Dňa 21.07.2010 a 13.01.2010 poukázal otec sumu X.. eur, pričom obe transakcie boli označené ako platba na domácnosť. V kalendárnom roku 2011 otec preukázal výdavky na plnoletú A. vo výške X.XXX eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania otca za rok 2012 súd zistil, že vykázal základ dane 0 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských rpvá a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu an čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovaťa spravovať jeho majetok, súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 Ods. 2 ZR Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 Ods. 3 ZR Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 ZR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého za trvania manželstva prestali žiť v spoločnej domácnosti, pričom z výpovede účastníkov bolo preukázané, že otec v roku 2010 opustil spoločnú domácnosť a z jeho výpovede bolo preukázané, že z domácnosti odišiel tesne pred odsťahovaním sa dcéry A. k nemu. Zo zhodných výpovedí rodičov mal súd preukázané, že plnoletá dcéra A. odišla bývať k otcovi v apríli 2011. Vzhľadom na to,ž e otec si preukázateľne prestal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému za trvania manželstva, bolo potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti. Matka sa domáhala zvýšenia výživného spätne od februára 2010 do právoplatnosti rozsudku o rozvode t. j. od 01.02.2010 do 08.10.2012. V prejednávanje veci bolo sporné, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za dobu pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Predpokladom priznania spätného výživného najdlhšie za dobu troch rokov je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Dôvod hodný osobitného zreteľa je najmä špecifický dôvod, pre ktorý sa nemohlo viesť konanie o zvýšenie výživného skôr, ide najmä o objektívny dôvod zakladajúci prekážku iniciovať konanie o zvýšenie výživného. Je pravdou, že matka v návrhu na rozvod uviedla, že si výživné na maloletého Q. od otca nenárokuje. Matka však uviedla aj to, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní od februára 2010. Matka sa teda "nároku na výživné nevzdala" preto, že otec by si plnil vyživovaciu povinnosť, ale preto, že sa otec v čase podania návrhu na rozvod staral o ich plnoletú dcéru. V prejednávanej veci súd nemal preukázané, že by dôvody hodné osobitného zreteľa existovali už od februára 2010. Z listinných dôkazov, a to z lekárskej správy zo spisu 15P/ 8/2012 mal súd preukázané, že v marci 2011 navštívila polikliniku v W. , bola ošetrená na pohotovosti, pričom ošetrujúci lekár konštatoval zranenia zhodné s ťažkosťami popísanými matkou. Jednalo sa o zmliaždeniny bedra, predlaktia, mäkkých tkanív hlavy, hrudníka. Súd prisvedčil tvrdeniu matky, že zo strany otca došlo voči nej k agresívnemu správaniu, ktoré preukazujú nielen uvedený záznam z polikliniky, ale aj výpoveď otca, ktorý síce poprel fyzické útoky, na druhej strane však uviedol, že došlo medzi nimi pred deťmi k nejakým strkaniciam, ale on to považoval za flirt. Taktiež otec potvrdil, že bola k nim privolaná matkou hliadka polície, ktorá posielala matku na ošetrenie. Uvedené dôkazy súd považuje za dostatočné a vedúce k záveru, že nevhodné správanie otca, jeho fyzický útok potvrdený lekárskou správou je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje priznanie spätného výživného. Vzhľadom na to, že súd mal preukázanú existenciu tohto dôvodu v marci 2011, kedy došlo k útokom a matka bola ošetrená u praktického lekára a na pohotovosti, ustálil súd vznik dôvodu hodného osobitného zreteľa a v tej súvislosti aj vznik nároku na spätné výživné dňom 1.3.2011. Aj tvrdenia matky ohľadom zlého psychického stavu jej osoby a maloletého, ako dôvody hodné osobitného zreteľa, boli preukázané až v roku 2012 a to zo správy CŠPP, z ktorej vyplýva, že toto centrum navštívili v marci 2012; a v prípade matky boli preukázané zo správy K. návštevy až v auguste 2012. Nakoľko matka žiadala výživné spätne od februára 2010, avšak nepreukázala existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa k februáru 2010, súd zamietol vo zvyšnej časti návrh matky.
V prejednávanej veci nebola sporná výška výživného, nakoľko otec s výškou výživného XXX.- eur mesačne súhlasil, a matka uviedla, že výdavky na maloletého boli v roku 2010, 2011 rovnaké ako v roku 2012. Z dôvodu zhodných tvrdení ohľadom potrieb maloletého a z dôvodu, že otec prezentoval schopnosti navrhované výživné platiť, čo vyplýva zo skutočnosti, že otec má živnosť, je konateľom spoločnosti a má príjem síce nie z podnikania, ale zo zdrojov, ktoré mu umožňujú byť dobrovoľne nezamestnaný a ktorých výšku mal súd preukázanú výpismi z účtu otca, dospel súd k záveru, že otec je schopný určené výživné platiť.
Súd určoval výživné za dobu od 1.3.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode, spätne, a teda v čase vyhlásenia rozsudku súd rozhodoval už len o zročnom výživnom, pričom určením výživného XXX eur od 01.03.2011 do 08.10.2012 vznikol dlh na výživnom vo výške X.XXX eur (19 mesiacov po XXXeur). Otec zaplatil na výživu maloletého v tomto období sumu XXX,XX eur ( vyplýva to z výpisov z účtu otca), ktorú sumu súd započítal do zročného výživného, a preto zostáva zaplatiť zročné výživné X.XXX,XX eur.
Podľa § 160ods.1 OSP v súlade s návrhom matky súd uložil otcovi zaplatiť zročné výživné formou splátok po XXX.- eur mesačne spolu s bežným výživným , ktoré je v zmysle rozhodnutia o výživnom v rámci rozvodového konania splatné do 15. dňa každého mesiaca k rukám matky. Otec je povinný začať splácať výživné počnúc mesiacom jún 2014. Vzhľadom na príjem otca preukázaný v rokoch 2010-2012 a počet jeho vyživovacích povinností, je súd názoru, že výšky splátok, ktoré súd určil, je v možnostiach a schopnostiach otca splácať spolu s bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.