Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-31-2014.pdf
PDF · 68.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/31/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovaného V. L. proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp.zn. 2 T 187/13 zo dňa 29.1.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného V. L. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. L. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 27.júna 2013 o 07.25 h ako vodič po štátnej ceste I.triedy č.67 v Tornali na ul.Mierovej, okres Revúca, viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 530 D, evidenčného čísla L. XXX F., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Tornaľa, pričom kontrolou bolo zistené, že osobné motorové vozidlo viedol napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 7 T 53/12 zo dňa 18.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2012, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 600,-€ a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 18 mesiacov od 19.12.2012 do 19.06.2014.
Bol za to odsúdený podľa § 348 ods.1, § 38 ods.2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods.1, § 50 ods.1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr.zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu písomné odvolanie. Uviedol v ňom, že v priebehu celého trestného konania uznával, že viedol v inkriminovaný deň osobné motorové vozidlo napriek tomu, že táto činnosť mu bola rozhodnutím súdu zakázaná. Vozidlo riadil preto, lebo trpí dlhodobými zdravotnými problémami a v daný deň mu bolo veľmi zle, pričom nemal k dispozícii telefón a nemal možnosť niekoho požiadať o pomoc. Po prejdení asi 300 metrov bol zastavený hliadkou polície. Podľa nebo sa okresný súd dostatočne nezaoberal otázkou, či v jeho prípade neboli naplnené znaky krajnej núdze. V prípravnom konaní viackrát predložil návrh na znalecké skúmanie, ktoré by posúdilo, či bol v danej dobe jeho život v ohrození. Má za to, že bez tohto znaleckého posudku nebolo možné urobiť spoľahlivý záver o jeho vine. Na spoľahlivé a objektívne posúdenie nepostačujú totižto výpovede svedkov policajtov a ich laický pohľad na zdravotný stav, pričom aj ošetrujúci lekári sa vyjadrovali, že otázku jeho zdravotného stavu v danej dobe môže posúdiť len znalec. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno považovať za dôvodné.
Obžalovaný sa od počiatku bránil rovnakým spôsobom ako je to uvedené aj v odvolaní. Tvrdil, že v daný deň v ranných hodinách sa cítil veľmi zle a vzhľadom na predchádzajúce zdravotné ťažkosti začal sa obávať o svoje zdravie a o svoje život. Nevedel si však privolať pomoc, pretože nevedel nájsť telefón, nikto z rodiny nebol doma, nemohol sa obrátiť na susedov, pretože s nimi nevychádzal dobre a taktiež sa nevedel dočkať svojho vodiča, s ktorým mal v ten deň podniknúť cestu. Rozhodol sa preto obstarať si lekársku pomoc sám tým, že začal riadiť motorové vozidlo, hoci mal uložený trest zákazu činnosti riadiť takéto vozidlá. Po krátkej dobe bol zadržaný príslušníkmi polície, neskôr musela byť privolaná lekárska pomoc, a to opakovane a napokon bol hospitalizovaný.
Obhajoba obžalovaného bola však vyvrátená výpoveďami zasahujúcich policajtov a to B. N., E. M., ktorí uvádzali, že mali správy o tom, že obžalovaný napriek zákazu činnosti riadi motorové vozidlá. Chceli si to overiť, preto svoju pomoc zamerali týmto smerom. Zaregistrovali obžalovaného prichádzať na motorovom vozidlo, ktoré riadil, nereagoval na zastavenie terčíkom, preto ho zablokovali. Pri kontrole nejavil známky zdravotných ťažkostí a ani sám sa na zdravotný stav nesťažoval. Podobne vypovedal aj ďalší policajt W. K.. Obžalovaného potom predviedli na políciu, po viac ako hodine obžalovaný uvádzal, že mu je zle, bola preto privolaná lekárska pomoc, čo vyplynulo z výpovede policajta na stálej službe O.. Privolaná lekárka zistila u obžalovaného mierne zvýšený krvný tlak a pulz, podala mu preto potrebné lieky, neskôr bola opäť privolaná a vzhľadom na subjektívne ťažkosti obžalovaného po konzultácii so všeobecným lekárom obžalovaného zabezpečila jeho odvoz do nemocnice.
Svedok G. N. uvádzal, že robil šoféra obžalovanému a v daný deň s ním mal vykonať dohodnutú cestu. Býva neďaleko obžalovaného asi 500 metrov, v ranných hodinách mu zavolal obžalovaný, že je na polícii a žiadal, aby mu doniesol lieky a jedlo.
Vzhľadom na tieto dôkazy správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d) Tr.zák., pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Pri skúmaní námietky obžalovaného, že nebolo dostatočne skúmané, či nejednal v krajnej núdzi, vychádzal krajský súd z ustanovenia § 24 ods.1, ods.2 Tr.zák., v zmysle ktorého čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom, nie je trestným činom. Nejde však o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo hroziace chránenému záujmu za daných okolností odvrátiť inak.
Je pritom nepochybné, že obžalovaný býva na dostupnom mieste a napriek jeho tvrdeniu, že si nemohol privolať pomoc telefónom, ktorý našiel až neskôr v motorovom vozidle, mohol požiadať o pomoc kohokoľvek, kto prechádzal v ranných hodinách okolo jeho domu na pomerne frekventovanej ulici. Mohol tiež požiadať o pomoc svojho vodiča, ktorý býval veľmi blízko a to okolo 500 metrov od jeho domu. Naopak, keď uvádzal, že sa cítil veľmi zle, mohol byť potenciálnym nebezpečenstvom pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Aj krajský súd preto považuje vzhľadom na uvedené za nadbytočné, aby bolo vykonané znalecké skúmanie jeho zdravotného stavu v danej dobe.
Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri ukladaní trestu, ktorý bol uložený pri spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov. Výkon tohto trestu zákonne odložil prvostupňový súd na skúšobnú dobu jeden rok. Správne si počínal okresný súd, keď uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu troch rokov vzhľadom na všetky okolnosti prípadu i na to, že obžalovaný v minulosti bol už mnohokrát potrestaný za priestupky spáchané v doprave.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.