Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/43/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého H. C., X.. X. X. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: H. J., X.. X. X. XXXX, L. X. C. XXX/X, H., zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Kolárska 8, Bratislava, a F. C., X.. XX. XX. XXXX, L. R. X. Y. XX, zast. JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, Trnava, o zníženie výživného a zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 28.3.2011 č.k. -8 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod., v prítomnosti starej matky maloletého.

Rodičia sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy štátu, a to matka vo výške 638,11 eur a otec vo výške 424,37 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Zároveň sa domáhal zmeny úpravy styku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada znížiť výživné zo sumy 140 eur na 70 eur mesačne na tom základe, že od poslednej úpravy došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, keď predtým pracoval v Holandsku, kde dosahoval zárobok 1000 eur mesačne, pracovný pomer s ním bol skončený, pretože firma sa sťahovala na Slovensko. Predtým do 28. 2. 2013 rok pracoval v Čechách, kde mal príjem 13000 Kč, pracovný pomer ukončil, lebo priateľka tam nemala zamestnanie. Nad rámec bežného výživného na maloletého neprispieva. V domácnosti žije s priateľkou, ktorá je brigádnicky zamestnaná. Žiadal tiež zmenu úpravy styku. Návrh matky na zákaz styku je účelový. Je pravdou, že od Veľkej noci 2012 sa nedomáhal úpravy styku, pretože pracoval v Čechách. Nepožíva žiadne návykové látky, alkohol požíva príležitostne. Má záujem stretávať sa so synom čo najčastejšie, ale neumožňuje mu to vzdialenosť miesta bydliska.

Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Maloletý od septembra nastupuje do škôlky, má zvýšené náklady s ortopedickými pomôckami - každé tri mesiace má s tým spojené náklady 50 eur. Rýchlo rastie, musí mu kupovať oblečenie. Býva u rodičov v rodinnom dome, platí 80 eur energie a 40 eur na stravu. Otcovi nebráni v styku s maloletým, tento má upravený v prítomnosti starej matky vzhľadom na to, že rodičia spolu nekomunikujú. Otec si bol pre maloletého dva alebo trikrát. Napriek tomu, že styk sa realizoval, otec ju oznámil na polícii, že styk mu neumožňuje. Z Holandska sa vrátil 6. 2. 2013, v septembri išiel pracovať do Čiech. Otec nadmieru užíval marihuanu aj počas ich vzťahu, výživné neplatí pravidelne a nad rámec bežného výživného na maloletého neprispieva. Žiadala zákaz styku otca s maloletým, nakoľko otec užíva nadmieru alkohol a tiež marihuanu, nie je schopný sa o maloletého postarať. Doposiaľ upravený styk sa riadne nerealizoval pre nezáujem otca.

Svedkyňa Y. stará matka maloletého, uviedla, že asi 2 mesiace po narodení maloletého sa otec odsťahoval, pretože maloletý plakal. Dcéra mala ovčie kiahne, teploty, nepomáhal jej a o maloletého sa staral len keď bol dobrý. Potom k nim chodil raz za dva týždne. Ale keď bol maloletý mrzutý, nevenoval sa mu a pozeral stále na hodiny. Potom mal upravený styk na každý týždeň, zo začiatku chodil, potom telefonoval, že má niečo s rukou. V júni odišiel do Holandska, neozval sa až do Veľkej noci 2012, keď bol na Slovensku, ale oznámila mu, že ďalšie stretnutie sa nemôže uskutočniť, pretože majú plánovaný pobyt na chate a on jej neskoro oznámil, že je na Slovensku. Odvtedy sa neozval. K maloletému podľa svedkyne nemá žiadny vzťah a keď aj prišiel, javil sa ako pod vplyvom návykovej látky. Pokiaľ u nich býval, javil tieto známky tiež a dcéra mu našla marihuanu. Maloletý otca nepozná a uteká od neho. Naposledy s maloletým strávil asi hodinu a pol, sledovala komunikáciu. Otec si k maloletému iba čupol a knísal sa. Maloletý nechtiac do neho sotil, otec mu povedal „nebi ma“. Po odchode otca bol maloletý nervózny a mali problém ho utíšiť, asi sa otca bál. V kontakte s cudzími ľuďmi je maloletý kľudný.

Zo znaleckého posudku Mgr. H. č. 14/2013, ktorý doplnil na pojednávaní, vyplýva, že vzťah maloletého s otcom je vzhľadom na absenciu pravidelného kontaktu nerozvinutý. Maloletý otca nepozná a nemá vytvorenú k nemu citovú väzbu. Na prítomnosť otca reaguje indiferentne. V prítomnosti oboch rodičov pri hre nejaví známky psychického napätia ani subjektívnej neistoty, strachu z otcovej blízkosti. Maloletý s otcom priamo nekomunikuje, neprejavuje voči nemu emócie. U otca ide o nezrelú osobnosť so sklonom k úzkostne-depresívnym náladám, s tendenciou k látkovej či vzťahovej závislosti, pretrvávajúcou zhoršenou sociálnou a existenčnou adaptáciou. Otec nie je aktuálne dostatočne osobnostne a prakticky pripravený na realizáciu požadovaného pravidelného stretávania s maloletým, preto znalec odporučil pokračovať v stretávaní sa otca s maloletým za prítomnosti matky, resp. starej matky v mieste trvalého bydliska maloletého. Podľa vyjadrenia otca tento je schopný realizovať styk iba každú druhú sobotu na 3-4 hodiny. Znalec neodporúčal zákaz styku otca s maloletým, nakoľko neboli zistené známky psychického distresu, napätia, strachu u maloletého. Rovnako u otca neboli zistené skutočnosti, ktoré by zákaz styku odôvodňovali. Je potrebné pravidelné a dlhodobé stretávanie sa otca s maloletým, aby sa ich vzťah mohlo postupne rozvíjať. Otec sa v kontakte s maloletým prejavuje pasívne, nedáva dostatočne najavo, že mu na maloletom záleží. Momentálne nie je dostatočne motivovaný a pripravený prispôsobiť si svoj súkromný život tak, aby s maloletým mohlo udržiavať čo najintenzívnejší kontakt. Otec udal sporadickú konzumáciu alkoholu a ukončené experimentovanie s užívaním marihuany, nebola zistená klinická abstinenčná symptomatika. Je vhodné upraviť styk v prítomnosti tretej osoby. Nie sú dané osobnostné charakteristiky zo strany otca, ktoré by ho diskvalifikovali pre realizáciu styku s maloletým. Stretávanie otca je limitované možnosťami otca, jeho osobnostnými charakteristikami a motiváciou. Nie je možná úprava styku na každý druhý celý víkend vzhľadom na objektívne prekážky na strane otca a jeho samotné vyjadrenie realizovať styk maximálne každú druhú sobou 3-4 hodiny. Sám otec nemá záujem bývať bližšie k maloletému. Snaha, resp. záujem otca o dieťa, je malá, na strane druhej maloletý na otca nereagoval negatívne. Ak bude maloletý na styk pripravený a otec úpravu nevyužije, môže do viesť k frustrácii maloletého.

Kolízny opatrovník doporučil návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého a styk upraviť podľa posudku, nakoľko rozvíjanie vzťahu otca s maloletým je v jeho záujme.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 6. 2012 č. k. -22, keď výška výživného bola určená sumou 140 eur mesačne, súd matka mala pred podaním návrhu na zvýšenie výživného príjem z brigádnickej činnosti 360-400 eur, bývala s maloletým u rodičov, ktorým prispievala sumou 80 eur na energie, iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec mal príjem 1000 eur mesačne /pracoval v Holandsku/, iné vyživovacie povinnosti nemal.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28. 3. 2011 č. k. -8 bol upravený styk otca s maloletým na každú párnu stredu od 13,00 do 15,00 hod., na každý nepárny piatok od 14,00 do 16,00 hod. v prítomnosti starej matky.

V čase podania návrhu matka bola na MD, poberala rodičovský príspevok 217,24 eur, býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť. Otec pred podaním návrhu ukončil prácu v Holandsku, od 14. 12. 2012 pracoval v spoločnosti H. a.s., kde ukončil pracovný pomer dobrovoľne na vlastnú žiadosť, pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem 12.750 Kč mesačne, osobné ohodnotenie 4250 Kč mesačne. V súčasnej dobe otec pracuje znova v Holandsku. Vyživovacia povinnosť otcovi ku ňu rozhodovania vo veci nepribudla.

Otec návrh na zníženie výživného odôvodnil zmenou pomerov na jeho strane, keď v čase posledného rozhodnutia pracoval v zahraničí - v Holandsku, v čase podania návrhu v Českej republike a príjmom 13.000 Kč. Rozhodnutie o poslednej úprave výživného nadobudlo právoplatnosť 27. 6. 2012, návrh podal otec 3. 12. 2012.

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby maloletého v súvislosti s jeho vekom a rastom, v neposlednom rade zdravotným stavom - ortopedické pomôcky, ktoré sa týmto zvýšili. Predmetom konania nie je síce zvýšenie výživného, ale na tieto okolnosti je potrebné prihliadnuť aj v prípade návrhu na zníženie výživného.

V danom prípade je potrebné skúmať podstatnú a trvalú zmenu na strane otca, ktorý sa domáha zníženia vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodnutia, od ktorého do podania návrhu uplynulo krátke časové obdobie, však nedošlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane otca ako povinnej osoby. Otec prestal pracovať v Holandsku, kde v čase poslednej úpravy pracoval a dosahoval príjem 1000 eur mesačne, v čase rozhodnutia už však znova v Holandsku pracoval. Súd v záujme hospodárnosti konania nepreveroval terajší aktuálny príjem otca /nejavilo sa to ani ako účelné a naviac ak otec žiada výživné znížiť, dôkazné bremeno o znížení príjmu a zmene pomerov spočíva na otcovi/. I napriek tomu, že terajší pracovný pomer otca je na dobu určitú do 29. 6. 2014, nemožno na jeho strane konštatovať, že by došlo k trvalej a podstatnej zmene pomerov. Naviac medzičasom sa otec dobrovoľne vzdal zamestnania v Čechách s príjmom 13.000 Kč, teda je potrebné vychádzať i z tohto zárobku. Nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý tento pracovný pomer ukončil /podľa jeho vyjadrenia jeho priateľka nemala prácu/, rozhodujúcou je práve skutočnosť, že sa v rozpore s citovaným ustanovením zákona dobrovoľne vzdal zamestnania. Otec sa opakovane zamestnal v Holandsku, teda ním uvádzané dôvody

boli len prechodného charakteru, ktoré nemôžu byť dôvodom na zníženie výživného. Samotný návrh bol predčasný a v priebehu konania sa ukázal ako nedôvodný.

Neboli zistené také zásadné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, pretože toto by ani nebolo v záujme maloletého, ktorého objektívne potreby neustále rastú. Pri rozhodovaní o takom návrhu je potrebné, aby došlo k podstatnej a dlhodobej, resp. trvalej zmene pomerov, čo však v danom prípade na strane otca zistené nebolo. V každom prípade otec je povinný počínať si tak, aby bol schopný plniť si riadne vyživovaciu povinnosť tak, aby výchova a výživa maloletého nebola ohrozená. Na strane matky je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloletého, rovnako je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec nad rámec bežného výživného na maloletého neprispieva.

V zmysle ust. § 25 ods. 5 Zák. o rodine súd zmenil úpravu styku otca s maloletým s prihliadnutím na jeho potreby a závery znalca. Súd pri úprave styku dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku o styku s oboma rodičmi. Zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletým. Súd prihliadol na skutočnosť, že maloletý nemá k otcovi vytvorený vzťah vzhľadom na absenciu realizácie doterajšej úpravy styku, na druhej strane je potrebné rozvíjať vzťah otca s maloletým a je na otcovi, do akej miery túto možnosť využije. Nebolo zistené, že by stretávanie maloletého s otcom ohrozovalo zdravý vývoj maloletého. Rovnako neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by sa otec s maloletým nemohol stretávať / nadmerné požívanie alkoholu alebo iných omamných látok/ a i v tomto smere pre taký prípad je maloletý chránený prítomnosťou starej matky. Je aj v záujme maloletého tráviť dostatok času s otcom v záujme udržiavania a rozvíjania sa tohto vzťahu, i s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý potrebuje aj mužský vzor. Upravený styk je podľa názoru súdu postačujúci práve z dôvodu, že maloletý otca v podstate nepozná, otec sám nejaví záujem stretávať sa s maloletým viac ako 3-4 hodiny každý druhý týždeň. Prihliadnuc na skutočnosť, že styk sa nerealizoval pomerne dlhé obdobie, upravený styk považuje za súčasnej situácie súd za postačujúci s možnosťou jeho prípadného rozšírenia. Upravený styk sa javí primeraným z hľadiska dĺžky jeho trvania i s prihliadnutím na režim maloletého vzhľadom na jeho vek.

Styk súd ponechal v prítomnosti starej matky v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím súdu, nakoľko je to v záujme maloletého, ktorý k otcovi nemá vytvorený vzťah.

Podľa súd zaviazal rodičov na platenie trov štátu titulom znalečného, keď na strane matky bolo potrebné odrátať zložený preddavok 150 eur, otcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 30%. Znalečné predstavuje čiastku 1192,56 eur, za pojednávanie 19,92 eur, spolu 1212,48 eur. Na každého z rodičov by pripadala potom čiastka 606,24 eur /1212,48:2/, otec je oslobodený do výšky 30%, teda na neho pripadajúcu čiastku 181,87 eur znáša matka a zvyšok je povinný uhradiť otec vo výške 424,37 eur. Matka je tak potom povinná uhradiť na znalečnom 606,24 eur + 181,87 eur = 788,11 eur, z ktorej sumy je potrebné odrátať zloženú zálohu 150 eur, teda matka bola zaviazaná na úhradu čiastky 638,11 eur. Na zaplatenie trov štátu zaviazal súd oboch rodičov z dôvodu, že nemožno ani u jedného z nich konštatovať úspech v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie

nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.