Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-344-2013.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/344/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., so sídlom Poprad, Hraničná 662/17, IČO: 36 500 968, proti žalovanému v 1. rade K., štátnemu občanovi SR, a žalovanej v 2. rade Obci Stráne pod Tatrami, so sídlom Stráne pod Tatrami, IČO: 00 326 593, o zaplatenie 468,12 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. S c h v a ľ u j e zmier účastníkov v tomto znení:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 105,19 eur a na náhrade trov konania 16,50 eur, to všetko v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom apríl 2014 tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V r a c i a žalobkyni súdny poplatok vo výške 14,85 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad Prešov.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 1. 10. 2013 domáhala na žalovaných zaplatenia 245,19 eur a náhrady trov konania. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že je prevádzkovateľkou verejného vodovodu v obci Stráne pod Tatrami. Podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVK“) je okrem iného oprávnená vyberať vodné od odberateľov pitnej vody. Žalovaný v 1. rade je v zmysle zákona ZVK odberateľkou na základe trojstrannej „Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd“, reg. č. zmluvy 888/166/09P uzatvorenej 4. 11. 2009 medzi ňou, žalovaným v 1. rade a vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorou je Obec Stráne pod Tatrami. V období od 2. 1. 2010 do 8. 11. 2012 dodala žalovanému v 1. rade spolu 317 m3 pitnej vody. Za toto bol žalovaný v 1. rade povinný uhradiť jej vodné v celkovej výške 375,91 eur na základe faktúr vystavených pod č. 410314076, 411715519, 412715961. Na základe zúčtovanej zálohovej platby a čiastočných úhrad žalovaný v 1. rade ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil časť dlhu vo výške 130,72 eur, zvyšnú časť dlhu vo výške 245,19 eur jej dlhuje naďalej. Nakoľko žalovaný v 1. rade nepristúpil k úhrade faktúr ani po márnom uplynutí lehoty ich splatnosti, upomienkami zo 4. 1. 2011, 3. 1. 2012 a 8. 1. 2013 vyzvala ho na úhradu dlhu za vodné. Aj napriek tomu, že jedna z upomienok bola riadne prevzatá (ďalšie dve sa vrátili ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote), žalovaný v 1. rade dlžné vodné ku dňu podania žaloby neuhradil. Po zistení všetkých skutočností 17. 6. 2013 zaslala poslednú výzvu aj žalovanej v 2. rade ako vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že ju predtým už listami z 18. 6. 2012 a 3. 12.
2012 informovala, že na odberných miestach vznikol dlh, a problematiku riešila na viacerých stretnutiach. Táto výzva bola 18. 6. 2013 žalovanou v 2. rade prevzatá, avšak táto žalovaná k dlhu nepristúpila a predmetné faktúry ku dňu podania žaloby neuhradila, v dôsledku čoho eviduje voči žalovaným v 1. a 2. rade aj naďalej pohľadávky v celkovej výške 145,19 eur.
K žalobe žalobkyňa pripojila v žalobe označené listinné dôkazy, a to faktúry a upomienky, ako aj fotokópie poštových doručeniek adresovaných žalovaným.
Súd 14. 10. 2013 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 3Ro 493/2013 - 19, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná v 2. rade včas odpor. V jeho odôvodnení uviedla, že nárok žalobkyne považuje za neopodstatnený v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ako nájomca obecného nájomného bytu si je vedomý svojej povinnosti hradiť náklady za odber pitnej vody. To, že odberateľ pitnej vody neuhradil faktúry za vodné považuje za skutočnosť, o ktorej obec nemala vedomosť. Má za to, že v čase vzniku dlhu za spotrebovanú pitnú vodu žalobkyňa naďalej dodávala pitnú vodu žalovanému v 1. rade a nepristúpila k takým opatreniam, ktoré by viedli k zastaveniu dlhu, a nie k jeho narastaniu. Ak by obec o tomto probléme vedela, začala by ho riešiť v čase, kedy nastal. Po ústnej dohode so žalobkyňou však žalovaná v 2. rade pristúpila k uhrádzaniu vniknutého dlhu v mesačných splátkach, túto dohodu plní, a preto nevidí dôvod k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany žalobkyne. Na podporu svojich tvrdení žalovaná v 2. rade pripojila k písomnému odporu proti platobnému rozkazu fotokópie príjmových pokladničných dokladov č. 1270 z 23. 5. 2013, č. 245/2013 z 20. 6. 2013, z 23. 7. 2013, z 22. 8. 2013, z 24. 10. 2013 a z 24. 10. 2013, a podania označené ako „Oznámenie o úhrade faktúr - predžalobná upomienka, oznámenie o odstávke vody z titulu nezaplatenia vodného“ z 23. 5. 2013, 20. 6. 2013, 22. 7. 2013, 21. 8. 2013, 23. 9. 2013 a 23. 10. 2013.
Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
V rámci prípravy pojednávania vo veci súd vyzval žalobkyňu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k odporu podanému žalovanou v 2. rade. Žalobkyňa v svojom písomnom vyjadrení z 19. 12. 2013 uviedla, že odpor považuje v plnom rozsahu za neopodstatnený. Uviedla, že žalovanú v 2. rade viackrát upozornila na nedoplatky občanov obecných nájomných bytov za vodné už v lete 2012, teda rok pred podaním tejto žaloby. Ako dôkaz pripojila fotokópie listinných dôkazov - výzvu na úhradu faktúr z 18. 6. 2012 a z 3. 12. 2012 spolu s doručenkami. Žalovanej v 2. rade musí byť zrejmé, aké práva a najmä povinnosti jej vyplývajú zo zmluvy o dodávke vody, ktorú v konaní predložila. Zároveň uviedla, že čo sa týka dohody o splácaní peňažného dlhu za všetkých obyvateľov obecných nájomných bytov, žalovaná v 2. rade nepíše, k akej dohode medzi nimi došlo a čo bolo jej obsahom. Preto nie je možné konštatovať, že žalovaná v 2. rade dohodu plní. Čo sa týka predložených dokladov o postupnom splácaní dlhov, žalovaná v 2. rade podľa nej doteraz plnila iba úlohu akéhosi prostredníka vo výbere vodného od občanov. Podľa nej zo strany obce nedošlo ani raz priamo k zaplateniu dlhu alebo jeho časti.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 22. 4. 2014, na ktoré predvolal všetkých účastníkov.
25. 3. 2014 bol tunajšiemu súdu doručený písomný súdny zmier uzavretý a podpísaný žalobkyňou, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade tak, ako je obsahom výroku I. tohto uznesenia, vrátane dojednania o náhrade trov tohto konania, spolu so žiadosťou účastníkov o jeho schválenie. Súčasťou podania vo veci zmieru je aj prehlásenie všetkých účastníkov, že podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku netrvajú na nariadení súdneho pojednávania vo veci, súhlasia s tým, aby Okresný súd Kežmarok rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, a výslovne sa vzdávajú práva na verejné prejednanie veci.
Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VVK“) odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o VVK prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie je fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo kanalizáciu.
Podľa § 28 ods. 3 zákona o VVK za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka písomne dohodne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
V danej veci predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce z ich záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, reg. č. zmluvy 888/166/09P uzatvorenej 4. 11. 2009. Takáto povaha sporu uzavretie zmieru nevylučuje. Účastníci pred prvým pojednávaním uzavreli zmier tak, ako je obsahom výroku I. tohto uznesenia. Zmierom sa žalovaný v 1. ako odberateľ a žalovaná v 2. rade ako vlastník bytu, do ktorého bola realizovaná dodávka vody, zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni ako prevádzkovateľke verejného vodovodu v Obci Stráne pod Tatrami dlžnú sumu 245,19 eur a trovy konania - súdny poplatok 16,50 eur za podanie žaloby. Súd prijal záver, že takýto zmier nie je v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi upravujúcimi predmetné vzťah medzi účastníkmi a zmier, vrátane dohody účastníkov o náhrade trov tohto konania, schválil.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) ak konanie skončia účastníci schválením zmieru do začatia pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uložení povinností zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok, súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok vráti.
V danej veci účastníci uzavreli zmier pred prvým pojednávaním. Preto súd spolu so schválením tohto zmieru rozhodol aj o vrátení 90 % súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu, čo predstavuje 14,85 eur (90 % zo 16,50 eur) a na jeho vrátenie upravil príslušný daňový úrad.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 99 ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku má zmier účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.