Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-147-2013.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Š.: H., A.. XX.XX.XXXX a X., A.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca L. Š., A.. XX.X.XXXX, S. W. O., W. Č.. XX, F. W. O., P. Č.. XX, za účasti matky P. O., A.. XX.X.XXXX, W. O., W. Č.. XX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Z n i ž u j e výživné zo strany otca pre maloleté deti ŠS., H., A.. XX.XX.XXXX a X., A.. X.X.XXXX od 1.10.2013 do budúcnosti zo sumy 50,- Eur na sumu životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Tým m e n í výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 13C/150/2010 - 289 zo dňa 8.10.2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí podal dňa 1.10.2013 návrh na zníženie výživného zo sumy 50,- Eur, ktorou mal prispievať na ich výživu na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č. 13C/150/2010 - 289 zo dňa 8.10.2012 pri rozvode manželstva s matkou ich detí.
V návrhu uviedol, že nikde nepracuje, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zo sumy, ktorú mu poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nie je schopný takouto sumou na potreby detí prispievať.
Matka s jeho návrhom nesúhlasila. Tvrdila, že deti rastú a ich potreby sa ich vyspievaním stále zvyšujú.
Kolízny opatrovník odporučil o výživnom pre deti rozhodnúť podľa ich potrieb a schopností a možností ich rodičov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I č. 13C/150/2010 a ďalšími písomnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
O výživnom pre maloleté deti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 13C/150/2010-289 zo dňa 8.10.2012 v konaní o rozvod manželstva. Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca bolo určené pre každé dieťa výživné vo výške 50,- Eur.
Maloletý H. mal 12 rokov a X. 9 rokov.
Ich otec bol invalidným dôchodcom, bol mu poskytovaný dôchodok vo výške 290,50 Eur a okrem toho pracoval ako výčapník s odmenou 2,- Eur na hodinu.
Uviedol, že návrh na zníženie výživného podal preto, lebo jeho invalidný dôchodok mu bol pozastavený dňa 30.1.2013. Chýbalo mu šesť bodov, v rámci novej kvalifikácie zdravotných obmedzení na to, aby naďalej mohol poberať invalidný dôchodok. Naďalej však má 30% - né zdravotné obmedzenie. Do septembra 2013 však naďalej na deti platil tak, ako sa dohodol s ich matkou. Hľadal si brigádnické zamestnania, pracoval v rôznych záhradných reštauráciách, avšak v októbri 2013 sa takéto práce ukončili a už nebol ďalej schopný poskytovať deťom toto výživné. Má ukončený 3. ročník bakalárskeho štúdia na Fakulte bezpečnostného manažmentu, ale ďalej už v štúdiu nepokračoval. Od 4.6.2013 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako uchádzač o zamestnanie. Do decembra 2013 poberal príspevok na bývanie vo výške 118,30 Eur. Od januára 2014 už poberá len dávku sociálnej pomoci vo výške 61,60 Eur mesačne, viac nedostáva. Nemá vlastné bývanie, býval u svojich rodičov, u svojej bývalej priateľky a u jej rodičov, momentálne znovu býva u svojich rodičov. Obaja rodičia sú vážne chorí a nemôže od nich žiadať, aby namiesto neho prispievali na výživu jeho detí.
Vzhľadom k tomu, že jeho zdravotný stav sa nezmenil, len došlo k prehodnoteniu bodov za určité ochorenia, stratil pri chýbajúcich šiestich bodoch nárok na invalidný dôchodok, ale prácu si nájsť nevie, pretože v zdravotnej karte má napísané, aký je jeho zdravotný stav. Na robotnícke profesie, kde treba pracovať či už v popoludňajších hodinách, alebo kde je nejaká ťažšia fyzická práca, ho zamestnať nechcú. Zaujíma sa zase o podobné brigádnické práce, aké vykonával v minulom roku, ale zatiaľ nemá nič prisľúbené. Verí však, že si v lete nájde prácu a znovu bude na deti riadne prispievať, ale teraz si to dovoliť nemôže.
Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že ich deti sú už veľké, H. má 14 rokov a X. má 11 rokov. H. chodí do 8. ročníka ZŠ a X. do 6. ročníka ZŠ. Nemôže súhlasiť s tým, aby otec na deti neprispieval, pretože deti sú na výživné od otca odkázané. Deti sa od rozvodu ich manželstva veľmi zmenili, otec to nemôže vedieť, pretože sa o ne vôbec nezaujíma. Nechodí za nimi, deti sa tiež prestali o neho zaujímať, keďže vidia, že otec ich ignoruje. Vidí však, že im chýba to, že otec s nimi nie je a že nemajú s ním žiaden vzťah. Takisto nemajú žiaden kontakt so starými rodičmi, ktorí takisto neprejavujú záujem o svoje vnúčatá. Už len na hygienické potreby, ktoré potrebujú, vynakladá dosť veľkú finančnú čiastku. Rovnaké výdavky sú s návštevou školy, ktoré sa takisto zvyšujú s ich vekom. Ich syn má záujem študovať na dopravnej priemyslovke. Mimoriadne výdavky v škole nemá. Syn rád hrá vo voľnom čase futbal a hokej. Dcéru zaujíma basketbal. Chodili aj do klubov, ale tam už žiaľ nemôžu chodiť, lebo za to bolo treba platiť. H. má odmalička problémy s chrbticou, musí pravidelne navštevovať ortopéda. V jeho vývine od narodenia boli problémy súvisiace s ťažkým pôrodom. S dcérou chodí matka k neurológovi. Dcéra sa doteraz nevedela vysporiadať s ich rozvodom, dospelo to do takého štádia, že má depresívne stavy a musí brať antidepresíva a lieky proti migréne. Každý polrok im musí matka kupovať nové veci na oblečenie, obuv, pretože deti veľmi rýchlo rastú. V minulom roku otec raz prispel nad rámec súdom určeného výživného sumou 100,- Eur, ale odvtedy nikdy viac a nijakým spôsobom deti nekontaktuje, čo deťom veľmi chýba. Vie ho pochopiť ako človeka, že sa momentálne ocitol v zlej finančnej situácii, ale nedokáže pochopiť to, že ako otec úplne zanevrel na svoje deti a že sa s nimi nekontaktuje, že za nimi nechodí. Úplne by stačilo, keby si našiel v týždni aspoň dve hodiny, aby za nimi prišiel a opýtal sa ich, ako sa majú, čo im chýba a čo potrebujú.
Matka detí do apríla 2014 nikde nepracovala, bola dlhodobo nezamestnaná. Poberala dávky sociálnej pomoci vo výške 144,70 Eur. V minulosti pracovala aj brigádnicky, ale za posledný rok nemala žiadnu brigádu. Od 1.4.2014 sa zamestnala ako sanitárka s príjmom 425,- Eur brutto, ale zatiaľ ešte výplatu nedostala.
Otec detí uviedol, že od októbra 2013 na obe deti posiela 55,- Eur spolu. Ak si nájde brigádu bude im znova prispievať minimálne sumou 50,- Eur. Uvedomuje si, že je to málo, ale momentálne nemá ani toľko. Matka podala návrh na exekučné vymáhanie sumy určenej rozsudkom o rozvode, ale exekútor čaká na to, ako bude rozhodnuté v tomto konaní.
Čo sa týka toho, že nenavštevuje deti, je si toho vedomý, ale je mu veľmi trápne prísť za deťmi bez toho, aby im bol schopný priniesť čo i len jeden keks, alebo čokoládu a má problém kúpiť aj lístok na MHD.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd vyhovel žiadosti otca o zníženie výživného, pretože zistil, že nie jeho pričinením sa zmenili pomery na jeho strane tým, že prišiel o svoj invalidný dôchodok a v dôsledku svojich zdravotných obmedzení si nenašiel zamestnanie a v tomto období ani brigádnickú prácu. Aj keď pomery na strane maloletých detí odôvodňujú skôr zvýšenie výživného, nie je momentálne v silách a schopnostiach otca zabezpečiť si potrebný príjem. Otec detí sa zaviazal, že ak sa zamestná, bude na deti prispievať minimálne takým výživným, ako mal doteraz určené a ak tak dobrovoľne neurobí, matka detí môže požiadať o zvýšenie výživného.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.