Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zast.: JUDr. Marek Czompoly, advokát, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: L. S., L.. X.XX.XXXX, D. Č.. XX, XXX XX G., zast. opatrovníkom: M. K., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie sumy 924,97 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zo dňa 5.10.2012 zamieta.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 5.10.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 924,97 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že na základe časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol úver formou úverového rámca vo výške 20.000 Sk. Ďalej uviedol, že žalovaný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.237,75 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu sa dňa 30.9.2011 stal splatným celý žalovaného v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy.

Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt súdu nie je známy. Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Písomným podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaného. Vedľajší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd v súlade s zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 22.4.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.9.2004, všeobecnými podmienkami žalobcu, odstúpením od zmluvy zo dňa 22.8.2011, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 15.5.2013, potvrdením o prijatých splátkach zo dňa

14.5.2013, výpisom z účtu žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 15.9.2004 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 19.791 Sk. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) uvedenej úverovej zmluvy vydal žalobca žalovanému úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000 Sk. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.237,75 eur. Žalobca uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca dňa 22.8.2011 odstúpil od úverovej zmluvy. Dňa 30.9.2011 sa stal splatným celý dlh žalovaného vo výške 924,97 eur, ktorý pozostáva z úverovej istiny vo výške 767,66 eur, z dlžných úrokov vo výške 107,21 eur, z dlžného poistného vo výške 14,63 eur a zo zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 35,47 eur.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

, účinným od 1.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške od 200 eur do 20 000 eur.

V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C - 240/98 a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo, C - 242/98, Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

V danej veci súd konštatuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, bola rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2011, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.5.2012, sp. zn. vyhlásená za neprijateľnú.

Ustanovenie je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorentného úveru, je v rozpore s druhá veta , v zmysle ktorého predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. Poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci je nepriamo viazané na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ automaticky bez možnosti odmietnutia.

Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“ neobsahuje náležitosti podľa , najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje podmienky podľa , ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa Podľa citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol kontokorentný úver poskytnutý len na základe žiadosti, súd je názoru, že nebola dodržaná písomná forma pre absenciu písomného prijatia návrhu zmluvy. Na základe uvedeného možno konštatovať, že daný zmluvný vzťah je platný len z dôvodu začatia čerpania prostriedkov zo strany žalovaného. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí zmluvy súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle

Súd ďalej z potvrdenia žalobcu zo dňa 14.5.2013 zistil, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.129,85 eur a žalovaný zaplatil z dôvodu čerpania úveru žalobcovi celkovú sumu 2.602,50 eur.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov) a žalovaný zaplatil žalobcovi z titulu čerpania úveru viac ako mu žalobca požičal. Preto súd žalobu o zaplatenie sumy 924,97 eur s príslušenstvom zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, vznikol im teda nárok na náhradu trov konania. Súd však v prvom rade skúmal účelnosť vynaložených trov.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinnosťou súdu vždy skúmať účelnosť vynaložených trov. Základnou úlohou občianskeho súdneho konania je poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Za účelne vynaložené trovy konania

je nutné považovať iba také výdavky, bez ktorých by účastník nemohol riadne brániť svoje porušené právo. Zastupovanie advokátom je ústavne legitímnym prostriedkom odbornej asistencie poskytovanej účastníkovi pri participácii na súdnom konaní. Nemá však absolútnu povahu a môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých aj zastúpenie účastníka advokátom nebude možné považovať za účelné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva. Podľa o advokácii advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s , ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväzne právnym predpismi.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov na jeho zastupovanie v súdnom konaní. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa, z čoho možno považovať za dôvodný predpoklad, že samo združenie bude disponovať kvalifikovanými a odbornými prostriedkami na zabezpečenie pomoci spotrebiteľovi. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá poskytnúť ochranu spotrebiteľovi aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činností zamerané na ochranu práv spotrebiteľa na súde.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov konania. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu).

Súd prvého stupňa bol názoru, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme procesných úkonov vykonaných konkrétnej právnej veci neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí osôb vykonávajúcich činnosť v prospech združenia, ktoré má reálne, a nielen formálne, napĺňať obsah a účel právnej normy ochrany spotrebiteľa podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Na základe uvedených zákonných ustanovení a ich interpretácie dospel súd prvého stupňa k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne, a preto mu ich náhradu nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).