Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-215-2013.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/215/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Komenského č. 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460 proti odporcovi Q. S., nar. XX.XX.XXXX bytom X. XXX/XX, Q. zast. JUDr. Valéria Vassová, advokátka v konaní o zaplatenie 35,53 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,53 Eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 27.08.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.06.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 35,53 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytoval odporcovi služby vo forme dodávky vody (vodné) v zmysle zákona č. 442/2002 Zz o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Za poskytnuté služby navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúry: 2210013180 splatná 30.06.2010 suma 35,53 Eur.
V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. 14Ro/264/2013-10 zo dňa 18.06.2013, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor.
Odporca namietal, že predmetnú nehnuteľnosť - odberné miesto odpredal na základe zmluvy vyhotovenej formou notárskej zápisnice č. N 94/2008 zo dňa 16.07.2008. Kupujúci súčasne u navrhovateľa vykonali zmenu odberu vody na svoje meno. Odporca od tejto doby už neplatil ani žiadne platby, nebola mu doručená žiadna faktúra ani výzva na úhradu. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou č. VVS č. TV9010235/1/2006 zo dňa 08.11.2006 sa navrhovateľ zaviazal, že odporcovi do odberného miesta F. XXX dodá pitnú vodu z verejného vodovodu, bude odvádzať odpadové vody do verejnej kanalizácie a odvádzať vody z povrchového odtoku. V čl. 3 bod 3.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na výške vodného a stočného. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, od 08.11.2006.
Faktúrou č. 2210013180 zo dňa 13.05.2010 splatnou 30.06.2010 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi za služby (vodné) a nájom meradla obdobie 05.05.2009 do 04.05.2010 sumu vo výške 35,53 Eur, zaplatené zálohy 0 Eur, k úhrade zostala suma 35,53 Eur.
Výzvou - upomienka zo dňa 06.07.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 35,53 Eur, v lehote 7 dní od doručenia upomienky.
Z Notárskej zápisnice N 94/2008, Nz 30387/2008, NCRIs 30076/2008 zo dňa 16.07.2008 vyhotovenej na Notárskom úrade notárom JUDr. Ferdinandom Ontkom súd zistil, že odporca kúpnou zmluvou pojatou do predmetnej notárskej zápisnice odpredal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. F. kupujúcim: Q. W. a Q. P.. V zmysle predmetnej zmluvy, vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nadobudnú kupujúci dňom vkladu vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.
Z vyjadrenia navrhovateľa k odporu súd zistil, že v zmysle čl. 5.3 zmluvy je kupujúci povinný predávajúcemu oznámiť nové údaje súvisiace s odberom vody a odvádzaním odpadových vôd. V prípade ich neoznámenia kupujúci zodpovedá za vzniknutú škodu. Zo strany odporcu nedošlo k oznámeniu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti a ani k oznámeniu inej skutočnosti súvisiacej s dodávkou vody. Odporca neukončil zmluvný vzťah s navrhovateľom či už výpoveďou alebo dohodou o zániku zmluvy, takisto neoznámil zmenu korešpondenčnej adresy pre doručovanie faktúr. K zmene odberateľa došlo až dňa 23.09.2010, keď sa ako odberateľ prišla prihlásiť p. P.
Z výpisu LV č. XX k.ú. F. súd zistil, že k zmene vlastníckeho práva z odporcu na kupujúcich došlo kúpnou zmluvou V-40/10, č.z. 93/10.
Z výpovede odporcu súd zistil, že kúpnu zmluvu uzavrel v roku 2008, nevedel sa vyjadriť, prečo ku vkladu vlastníckeho práva došlo až v r. 2010. Doklad o tom, že kupujúci vykonali zmenu odberateľa, nemá. S kupujúcimi nebol na žiadnej inštitúcii odhlasovať sa. V predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval, zdedil ju. Bral to tak, že od r. 2008 nie je vlastníkom danej nehnuteľnosti.
Z prednesu navrhovateľa súd zistil, že nárok si uplatňuje titulom náhrady škody, nakoľko odporca tým, že navrhovateľovi neoznámil zmenu odberateľa, mu spôsobil škodu. Konkrétna škoda mu vznikla vo výške 35,53 Eur, nakoľko navrhovateľ bol v tom, že voda bola dodávaná odporcovi. Príčinná súvislosť je v tom, že tým, že odporca neoznámil zmenu odberateľa, navrhovateľ vystavil faktúru na neho a účtoval odber vody.
V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že k zmene odberateľa došlo dňa 23.09.2010, keď sa ako odberateľ prišla prihlásiť p. P.. Pri prepise odberného miesta predložila list vlastníctva. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že ku vkladu do katastra nehnuteľností došlo až v r. 2010. Navrhovateľ sa teda z predloženého LV nemal možnosť dozvedieť o tom, že odporca uzatvoril kúpnu zmluvu v roku 2008 a že predmetnú nehnuteľnosť od r. 2008 neobýva. V zmysle §106 ods. 1 OZ pri práve na náhradu škody sa subjektívna lehota premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zo zákonnej dikcie teda vyplýva, že poškodený sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá musí dozvedieť, nestačí, že sa o nej mohol dozvedieť. Z predloženého LV pri prepise odberného miesta dňa 23.09.2010 sa navrhovateľ reálne nemal ako dozvedieť, že v čase vystavenia faktúry odporca v odbernom mieste už nebýval. Faktúra bola vystavená dňa 30.05.2010 a splatná 30.06.2010, teda predtým, ako došlo k prepisu odberného miesta. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel až doručením odporu dňa 07.10.2013. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu tá je 3-ročná. Faktúra bola splatná 30.06.2010, trojročná lehota začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti, t. j. 01.07.2010, uplynula 01.07.2013. Žaloba bola doručená dňa 10.06.2013, teda pred uplynutím tejto lehoty.
Z písomného vyjadrenia odporcu z 30.12.2013 a následne z prednesu odporcu súd zistil, že navrhovateľ sa dozvedel najneskoršie dňa 23.09.2010 o tom, že nastala zmena odberateľa a poznal aj nových vlastníkov ako odberateľov. Ďalší rozhodujúci dátum je 06.05.2010, deň odpojenia. Tento dátum odporca považuje za začiatok plynutia subjektívnej lehoty. Poukázal aj na konanie 13Ro/253/2010 z ktorého navrhovateľ vedel, že nastala zmena odberného miesta.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1,3 OZ, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol zmluvou zo dňa 08.11.2006 založený záväzkový vzťah na dodávku a odber vody z verejného vodovodu a odvádzanie vôd. V konaní nebolo preukázané, že zo strany odporcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu z dôvodu zmeny vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti - odbernému miestu.
Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi vodné za obdobie uvedené v predmetnej faktúre od 05.05.2009 do 04.05.2010. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 16.07.2008 odpredal predmetnú nehnuteľnosť novým vlastníkom, čo bolo preukázané notárskou zápisnicou, z LV mal však súd za preukázané, že právne účinky prevodu vlastníctva nastali až v roku 2010, nakoľko vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol zapísaný pod číslom V 40/2010. Odporca tvrdil, že v spornom období, za ktoré je faktúra vyúčtovaná, predmetnú nehnuteľnosť neužíval. Z vyššie menovaných listín však vyplynulo a bolo to aj výslovne uvedené v zmluve, že vlastnícke právo nadobudnú kupujúci dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V zmysle zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom bolo povinnosťou odberateľa oznámiť navrhovateľovi zmenu odberateľa, čo v danom prípade zo strany odporcu preukázané nebolo. Z uvedeného dôvodu odporca zodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti. Výška škody zodpovedá sume 35,53 Eur, čo predstavuje výšku sumy vyúčtovanej predmetnou faktúrou, nakoľko navrhovateľ sa domnieval, že vodu dodáva odporcovi. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou je daná tým, že pokiaľ by odporca splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, navrhovateľ by nebol dodával a vyúčtoval dodávku vody voči odporcovi ale voči skutočným (faktickým) odberateľom titulom ich bezdôvodného obohatenia.
Odporca vzniesol v konaní námietku premlčania.
Podľa ust. §100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523101-110'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. §101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. §106 ods. 1 OZ, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ust. §106 ods. 2 OZ, Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania nakoľko mal za to, že k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo a nárok bol uplatnený včas. Posúdenie plynutia premlčacej doby obidvoma účastníkmi bolo rozdielne.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
Podľa názoru súdu, subjektívna premlčacia doba (Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá) navrhovateľovi začala plynúť dňom 07.10.2013, teda dňom, keď bolo navrhovateľovi doručené podanie odporcu - odpor. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že premlčacia doba začala plynúť dňom 24.09.2010 (zmenou odberateľa), nakoľko navrhovateľ z listín predložených novým odberateľom (LV č. XX, kópia katastrálnej mapy) nemal reálnu možnosť sa dozvedieť, že k uzavretiu zmluvy došlo ešte v roku 2008, nakoľko samotná zmluva navrhovateľovi predložená nebola a na LV je vyznačené vkladovanie zmluvy v roku 2010, mohol sa to dozvedieť až z odporu odporcu, ktorý mu bol zo strany súdu doručený na vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že tu treba vychádzať z preukázania skutočnej vedomosti navrhovateľa o týchto prvkoch, nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že sporná faktúra je vystavená za obdobie predchádzajúce zmene odberateľa, teda zo skutočnosti, že sa nový odberateľ prihlásil na odber vyplýva, že navrhovateľ mal účtovať novému odberateľovi odber vody do budúcna od 24.09.2010, čo zrejme aj urobil a nie spätne, za obdobie 05/2009-05/2010, ktoré je predmetom konania. Ak odporca poukázal na konanie 13Ro/253/2010, tak súd konštatuje, že navrhovateľ sa nemal možnosť dozvedieť, že odporca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko odporca platobný rozkaz prevzal, voči nemu nepodal opravný prostriedok, aj keď uplatnené obdobie zahŕňalo aj obdobie po predaji nehnuteľnosti a tak platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Navyše listiny predložené v konaní boli predložené iba navrhovateľom a nie odporcom, jednotlivé faktúry boli za dodávku vody v období od 11/2006 do 05/2007, od 05/2007 do 05/2008, od 05/2008 do 05/2009 a odpojenie 14.05.2010, teda navrhovateľ počas predmetného konania vôbec s odporcom nekomunikoval. Navyše navrhovateľ ani nemohol vedieť, že odporca nebýva na predmetnej adrese, nakoľko skutočnosti, kde je platobný rozkaz prevzatý (doručený), sa účastníkom neoznamujú. Navrhovateľ tak nemohol vedieť, že odporca si neprevzal zásielku na adrese Pribeník 181 ale na adrese nového trvalého bydliska.
Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňom 07.10.2013.
Čo sa týka objektívnej premlčacej doby (Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla), súd dospel k záveru, že začala plynúť dňom 01.07.2010, teda dňom nasledujúcim po splatnosti predmetnej faktúry. Premlčacia doba tak uplynula dňom 01.07.2013, žalobný návrh bol súdu doručený dňa 10.06.2013, teda v rámci objektívnej premlčacej doby, z uvedeného dôvodu súd na vznesenú námietku premlčania prihliadnuť nemohol.
Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že odporca pohľadávku navrhovateľa vo výške 35,53 Eur uhradil, súd v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.
Podľa ust. §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. §3 nar. vl. č. 87/1995 Zz v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si uplatnil ako príslušenstvo úrok z omeškania z dôvodu omeškania s plnením peňažného dlhu počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry titulom dodávky vody vo výške 9% ročne. V tejto časti súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy titulom škody, počnúc dňom 27.08.2013 do zaplatenia.
V konaní nebolo preukázané, kedy navrhovateľ doručil odporcovi predmetnú faktúru, rovnako nebolo preukázané, že navrhovateľ doručil odporcovi upomienku. Odporca tak nemal reálnu možnosť dozvedieť sa o predmetnom dlhu. Až doručením platobného rozkazu s prílohami dňa 26.08.2013 sa mohol o dlhu dozvedieť a prípadne ho aj uhradiť. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania až počnúc dňom 27.08.2013, teda dňom nasledujúcim po doručení listín zo strany súdu a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Podľa zistenia súdu, výška diskontnej sadzby ECB platná k prvému dňu omeškania t. j. 27.08.2013 bola 0,5%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov je 5,5%; nakoľko si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok vo výške 9%, súd mu priznal úrok vo výške 5,5% a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy úspešného navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.