Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-51-2014.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl.Clementisa 10, IČO 35 855 673 proti odporkyni Y. Y., štátnej občianke L. republiky, bytom M., R. Q. XXXX/X o zaplatenie 374,64 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 220,64 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 02.11.2012 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania v sume 19,30 eur , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 220,64 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 2.11.2012 do zaplatenia za neuhradené služby a 154,- eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 2.11.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody. Uviedol, že odporkyňa s ním uzatvorila zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej navrhovateľ zapožičal odporkyni SIM, kartu, ktorá umožnila odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporkyňa titulom nezaplatenej ceny vyúčtovaných telekomunikačných služieb dlží navrhovateľovi 220,64 eur. Okrem toho navrhovateľ odporkyni odpredal mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporkyňa zaviazala zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnila, riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatila a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:
Účastníci spolu dňa 29.5.2012 uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6327007. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti navrhovateľa. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ zapožičal odporkyni jeden kus SIM karty, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo a zaviazal sa odporkyni umožniť prístup do siete svojej spoločnosti a užívanie svojich služieb v rámci zvoleného
užívateľského programu. Odporkyňa sa v zmysle všeobecných podmienok vydaných navrhovateľom, ktoré sú súčasťou zmluvy, zaviazala platiť za poskytované služby cenu podľa zmluvy a cenníka navrhovateľa, ktorá cena jej bude navrhovateľom vyúčtovaná vo forme faktúry po skončení zúčtovacieho obdobia. Dňa 29.5.2012 uzatvorili účastníci k predmetnej zmluve dodatok, podľa obsahu ktorého sa okrem iného dojednali na predaji koncového telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu Nokia 500 odporkyni za cenu 1,- euro. Odporkyňa sa v predmetnom dodatku v zmluve o pripojení zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 24 mesiacov. Podľa interného dokladu navrhovateľa bola nezľavnená predajná cena daného mobilného telefónu 155,- eur.
Z faktúr navrhovateľa na odporcu č. 2159936697 zo dňa 16.7.2012 na cenu 139,28 eur so splatnosťou dňa 30.7.2012, č. 022505679 zo dňa 16.7.2012 na cenu 1,33 eur so splatnosťou dňa 30.7.2012, č. 0222505679 zo dňa 16.6.2012 na cenu 74,05 eur so splatnosťou dňa 30.6.2012 a č. 2163407346 zo dňa 16.8.2012 na cenu 5,98 eur so splatnosťou dňa 30.8.2012 vyplynulo, že navrhovateľ vyfaktúroval odporkyni cenu za služby poskytnuté jej v zmysle vyššie uvedenej zmluvy v celkovej sume 220,64 eur. Z tejto sumy odporca doposiaľ navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia neuhradil nič.
Keďže odporkyňa v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr nezaplatila cenu fakturovaných služieb, navrhovateľ jej zaslal pokus o pokonávku zo dňa 18.10.2012, v ktorom ju žiadal, aby do 1.11.2012 zaplatila vyfakturovanú cenu služieb. Podľa pripojenej doručenky odporkyňa list navrhovateľa prevzala dňa 23.10.2012.
Podľa § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.
Odporca sa zmluvne zaviazal platiť navrhovateľovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny poskytnutých služieb 220,64 eur, ktoré navrhovateľ vyfaktúroval odporkyni vyššie uvedenými faktúrami však odporkyňa neuhradila v lehote splatnosti jednotlivých faktúr nič. Neurobila to ani v navrhovateľom dodatočne poskytnutej lehote do 1.11.2012.
Navrhovateľ sa teda v tejto časti v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáha aby súd rozhodol o splnení povinnosti, ktorá odporkyni vyplýva z uzatvorenej zmluvy - záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Preto súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej ceny služieb 220,64 eur.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr navrhovateľa na odporcu, ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.
Keďže odporkyňa v stanovenej lehote do 1.11.2012 /podľa pokusu o pokonávku/ nezaplatila navrhovateľovi dlžnú cenu služieb 220,64 eur, dostala sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od nej v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na zaplatenie úroku z omeškania a úrok z omeškania určil v súlade so zákonom, súd odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny 220,64 eur a to vo výške 8,75 % ročne od 2.11.2012 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Takto súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 220,64 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 2.11.2012 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o ďalší z uplatnených nárokov navrhovateľa, nárok na náhradu škody v sume 154,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, tu súd dospel k záveru, že navrhovateľovi právo na náhradu uvedenej škody nevzniklo. Zo skutkového vymedzenia uvedeného nároku navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady tejto škody domáha z dôvodu, že odporkyni odpredal mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporkyňa zaviazala zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnila a tiež riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatila a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa citovaného § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škodu spôsobenej porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporkyne, ktorým mala porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie škody, túto navrhovateľ vidí v rozdiele medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú predal odporkyni mobilný telefón a nezľavnenou kúpnou cenou, za ktorú takýto mobilný telefón inak predával. Takýto rozdiel podľa navrhovateľa pravdepodobne predstavuje tzv. skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa názoru súdu však za skutočnú škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón za cenu nižšiu ako skutočnú. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou navrhovateľa v zmysle skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. S tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - odporkyne a vznikom škody. Navrhovateľom tvrdená škoda, uvedený rozdiel v cenách mobilného telefónu, celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania odporkyne /v tom zmysle, že porušila zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb/ ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny v dodatku k zmluve o pripojení. O nedostatku príčinnej súvislosti svedčí aj to, že vznik tvrdenej škody predchádza porušeniu právnej povinnosti zo strany odporkyne, teda tvrdená škoda vznikla navrhovateľovi ešte skôr ako odporkyňa porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré porušenie malo vznik škody vyvolať.
Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej veci bol navrhovateľ úspešný v pomere 17,79 % /priznaných
220,64 eur - 154 eur zamietnutých = 66,64 eur, čo je v pomere k predmetu konania 374,64 eur 17,79 %/ a v takomto pomere mu preto súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa sú 22,- eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a 86,47 eur za trovy právneho zastúpenia / tarifná odmena 28,22 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,81 eur režijný paušál, tarifná odmena 28,22 eur za písomný návrh na začatie konania + 7,81 eur režijný paušál a 14,41 eur ako 20 % DPH. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2013, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Celkovo tak trovy konania navrhovateľa sú 108,47 eur /22 eur + 86,47 eur/, z čoho 17,79 % je 19,30 eur. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 19,30 eur uložil súd odporkyni k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.