Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-8-2014.pdf
PDF · 100.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12 proti žalovanej W. W., T.. X.XX.XXXX, U. H. I., V.. U. XXXX/X t. č. na neznámom mieste zastúpenej opatrovníčkou G. Y., C. B. G. I. v konaní o zaplatenie 528,- s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 312,- eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania od 14.11.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30,86 eur za každý začatý mesiac omeškania od septembra 2010 do zaplatenia sa zastavuje.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.12.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 528,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 19.9.2010 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 30,86 eur za každý začatý mesiac omeškania od septembra 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 7.5.2010 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX/X na sumu 400,- eur za poplatok za správu úveru vo výške 216,- eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 616,- uhradiť v siedmych mesačných splátkach vo výške 88,- eur. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom na zmluve. Žalovaná ku dňu spísania žaloby však uhradila len 88,- eur, ktoré uhradila dňa 7.5.2010. V súlade s článkom II. zmluvy bola žalovaná povinná hradiť v siedmych mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas podľa splátkového kalendára žalobca jej oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 17.8.2010 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zoplatnení záväzku zo dňa 16.2.2011 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh zahrňujúci
nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru sa stal splatným k 18.9.2010. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neevidoval už žiadnu ďalšiu platbu od žalovanej. Ku dňu spracovania žaloby takto dlh žalovanej voči žalobcovi predstavuje sumu 528,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej výške 616,- eur a sumou, ktorú jedine žalovaná zaplatila, teda sumou 88,- eur. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je vo výške 216,- a úver bol poskytnutý na obdobie 7 mesiacov, mesačný poplatok a teda aj mesačná zmluvná pokuta je 1/7 teda predstavuje sumu 30,86 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť požadoval žalobca od žalovanej zaplatenie zmluvnej pokuty za nezaplatenie splátky za mesiac september 2010 vo výške 30,86 eur za každý začatý mesiac omeškania od mesiaca september 2010.
Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 1.4.2014 poskytol vo veci ďalšie vyjadrenie v ktorom uviedol, že podľa znenia zmluvy, prvá splátka bola zročná 17.5.2010 a len tú žalovaná uhradila dňa 7.5.2010, druhá splátka bola zročná dňa 16.6.2010, tretia splátka bola zročná dňa 16.7.2010, štvrtá splátka bola zročná dňa 15.8.2010, piata splátka bola zročná 14.9.2010, šiesta splátka bola zročná dňa 14.10.2010 a siedma splátka bola zročná dňa 13.11.2010. Druhú až siedmu splátku však žalovaná vôbec nezaplatila. Dlh bol zosplatnený k 18.9.2010 nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania 3 mesiacov s úhradou druhej splátky zročnej 16.6.2010 a žalobca žiadal vrátenie dlžnej sumy až po 3 mesiacoch a jednom dni omeškania s úhradou druhej splátky, čiže ku dňu 18.9.2010. Preto žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania od 19.9.2010. Pokiaľ bol žalobca žiadaný súdom, aby predložil, kedy list žalobcu zo dňa 16.2.2011 oznámenie o zosplatnení záväzku bol doručený žalovanej, tak tento bol doručovaný prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. doporučenými zásielkami avšak bez doručenky, čo žalobca považoval za súladné s ustanoveniami O. s. p. a so zákonnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná si doporučené zásielky v odbernej lehote neprevzala, čo je možné zistiť od doručovateľa na základe podacích čísel, ktoré sú uvedené v poštových podacích hárkoch, ktoré tvoria prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu. V priebehu konania žalobca potom ešte podaním zo dňa 19.3.2014 zobral žalobu čiastočne späť a to v časti, kde uplatnil nárok na zmluvnú pokutu. Čiastočné späťvzatie potvrdil aj listom zo dňa 16.4.2014.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd podľa § 96 ods. 1 tretia veta O. s. p. konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30,86 eur za každý začatý mesiac omeškania od septembra 2010 do zaplatenia zastavil.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého pobytu a miesto kde sa zdržiava sa súdu nepodarilo zistiť napriek rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanej podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá žalovanú potom v konaní zastupovala.
Na pojednávaní dňa 17.4.2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci. Dňa 7.5.2010 teda za účinnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 158/2001 Z. z. žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou uzavrel zmluvu o úvere, ktorej číslo je uvedené v žalobe a na základe nej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur s tým, že tento bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňoval ako odplatu tak aj dohodnutý úrok). Žalovaná prevzatie sumy 400,- eur teda istiny potvrdila svojim podpisom na zmluve a zaviazala sa úver spolu s poplatkom za správu úveru vrátiť podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Celkový poplatok za správu úveru podľa údajov v zmluve predstavoval potom sumu 216,- eur a žalovaná sa zaviazala veriteľovi celkovo zaplatiť sumu 616,- eur. Pokiaľ išlo o určenie, kedy sú zročné splátky vo výške 88,- eur tie boli dohodnuté tak, ako uviedol v žalobe žalobca. Teda prvá splátka bola zročná 10-ty deň po uzavretí tejto zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konkrétne dni splatnosti však v zmluve uvedené neboli. Súčasne však bolo uvedené, že doporučený termín úhrady jednotlivých splátok je 20-ty deň v mesiaci a priemerná RPMN ku
dňu podpisu zmluvy bola uvedená 44,77%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli obsiahnuté na rube predmetnej úverovej zmluvy a boli podpísané žalovanou. Z týchto obchodných podmienok vyplynulo, že RPMN pri úvere splatnom 13 mesiacov predstavuje 206,73% a pri úvere splatnom 7 mesiacov predstavuje 458,92%. Podľa týchto podmienok konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Záväzok vzniknutý z tejto zmluvy zaniká splatením dlžnej sumy úveru alebo odstúpením od tejto zmluvy za podmienok upravených v bode 7 obchodných podmienok.
Zo spisu bolo potom zrejmé, že listom zo dňa 17.8.2010 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy, keď poukázal, že žalovaná úver nespláca a ku dňu spísania listu dlžná suma predstavuje sumu 176,- eur. Vyzval preto žalovanú, aby najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti alebo na bankový účet dlžnú sumu zaplatila. V prípade, že žalovaná dlh nezaplatí uplatní si žalobca svoje právo a po uplynutí 15- dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči žalovanej sankcie. Tento list podľa poštového podacieho hárku bol odoslaný ako doporučená zásielka. Žalobca do spisu pripojil aj list zo dňa 16.2.2011, ktorým žalovanej oznámil zosplatnenie záväzku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy ku dňu 18.9.2010 z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Týmto listom informoval súčasne žalovanú, že týmto sa stáva celý dlh teda istina vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 528,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania celkom 154,30 eur a náhradou nákladov vynaložených veriteľov v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 20% úveru najmenej však 66,39 eur čiže 80,- eur zročný a celková dlžná suma k dnešnému dňu, teda ku dňu spísania listu zo dňa 16.2.2011 predstavuje sumu 762,30 eur. Súčasne žiadal žalovanú, aby dlh bezodkladne uhradila spôsobom uvedeným v liste. Aj tento list vzhľadom na dôkaz - kópiu poštového podacieho hárku, ktorú žalobca do spisu pripojil bol zasielaný ako doporučená zásielka. Žalobca v konaní však neprodukoval dôkaz kedy boli vyššie spomínané listy, a to list zo dňa 16.2.2011 a list zo dňa 17.8.2010 žalovanej skutočne doručené. Zároveň nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku bola zaplatila čo i len časť uplatneného nároku.
Nároky žalobcu súd posudzoval v zmysle ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Z. b.) v spojení s ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a prihliadal rovnako na ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Z. b.) zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Z. b.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určite, jasno a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Zákon č. 258/2001 Z. z. upravuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to nad rámec všeobecnej úpravy, ktorú obsahuje Obchodný zákonník.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V § 4 predmetného zákona sú upravené v ods. 2 ďalšie osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo ak na jej základe bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ - j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Po preskúmaní predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania súd vzhľadom na údaje o jej zmluvných stranách vyhodnotil túto zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela obsahovať náležitosti predpokladané citovanými ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z. a ďalšími tam uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom súd dospel k presvedčeniu, že zmluva o úvere postráda náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g/ a j/ a totiž postráda údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a explicitne nepomenúva náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva síce upravuje výšku úveru (400,- eur) a pomenúva celkový poplatok za správu úveru 216,- eur z ktorého nie je možné rozlíšiť, aká suma z tejto sumy predstavuje v zmluve uvedený 20% úrok z istiny ročne a ktorá suma predstavuje odplatu za úver. Zmluva uvádza celkovú sumu, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť avšak expresis verbis nepomenúva celkové náklady spotrebiteľa, ktoré vznikajú žalovanej za poskytnutie tohto úveru. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo všeobecných zmluvných podmienkach na rube predmetnej zmluvy a teda nie je uvádzaná prehľadným spôsobom v základných ustanoveniach zmluvy tak, aby žalovaná ako spotrebiteľ mohla zmluvnú RPMN porovnať s priemernou RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona. Avšak absolútne nezrozumiteľne vzhľadom na spôsob splácania úveru je vyjadrená konečná splatnosť úveru vyššie citovanými spôsobom vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu. K zisteniu, kedy by mal byť úver splatený je možné dôjsť len zložitým započítavaním dní s prihliadnutím na deň 7.5.2010, keď bola zmluva uzavretá. V tomto prípade absentuje zrozumiteľný a určitý údaj o konkrétnom dni, kedy je spotrebiteľský úver konečne splatný v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nezrozumiteľnosť stanovenia konečnej splatnosti úveru spôsobuje potom neplatnosť tohto ustanovenia podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Z. b.).
Absencia základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a j/ údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa potom podľa presvedčenia súdu spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. Ak teda istina, ktorá bola poskytnutá žalovanej predstavuje sumu 400,- eur, tak potom s ohľadom na jednu zaplatenú splátku vo výške 88,- eur žalovaná dlhuje žalobcovi na istine 312,- eur. Túto sumu súd žalobcovi priznal. Vzhľadom na skutočnosť, že dohodnutý poskytnutý úver je podľa zákona bezúročný a bez poplatkov nemôže žalobca žiadať naviac zaplatenie v zmluve uvedenej sumy 216,- eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca neprodukoval dôkaz, že by žalovanej skutočne doručil oznámenie o zosplatnení úveru a že by žalovaná mala vedomosť, že žalobca uplatňuje nárok na skoršie zaplatenie úveru, než by vyplývalo z úverovej
zmluvy. Preto, ak celý úver mal byť podľa neplatných dojednaní o konečnej dobe splatnosti splatený k 13.11.2010, tak sa žalovaná mohla dostať najskôr do omeškania s úhradou zvyšku poskytnutého úveru dňom 14.11.2010. Preto až od tohto dátumu súd žalobcovi priznal nárok na uplatnený úrok z omeškania v súlade s vtedy platným ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Teda úrok z omeškania bol priznaný podľa predpisov občianskeho práva, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy medzi účastníkmi konania. Vo zvyšku uplatneného nároku na istinu a úroky z omeškania, ktoré boli požadované od skoršieho obdobia (už od 19.9.2010) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalobca i žalovaná boli v konaní úspešní aj neúspešní a keďže rozdiel medzi úspechom a neúspechom nebol výrazný, súd sa rozhodol náhradu trov konania nekrátiť, ale rozhodnúť o trovách konania tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.