Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1937-2007.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1937/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: KR PZ Trnava, Kollárová 31, 917 02 Trnava, proti povinnému B. K., G.. XX. XX. XXXX, K. E. K. XXX, XXX XX, Š. U. A., o vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 €, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, sp. zn. EX 2591/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 18,59 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu dňa 15. 05. 2013 podnet oprávneného na zastavenie prebiehajúcej exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie vymáhanej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch (v znení účinnom do 31. 08. 2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch musí byť rozhodnutie o uložení pokuty vykonané najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty na jej zaplatenie. V tomto prípade ide o lehotu prekluzívnu, po uplynutí ktorej už nemôže byť také rozhodnutie podkladom pre exekúciu a v jej priebehu musí byť exekúcia nielen začatá, ale aj skončená. Po uplynutí uvedenej lehoty rozhodnutie ostáva naďalej formálne platné, ale stáva sa neúčinným.
V predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom blok na pokutu vydaný OO PZ Trnava - Sever, č. AA 695143 zo dňa 15. 02. 2005. V zmysle tohto bloku mala byť pokuta zaplatená do 15 dní, teda do
03. 03. 2005. Vzhľadom na to, že lehota na vymáhanie uvedenej pokuty uplynula po troch rokoch od tohto dátumu, teda dňa 03. 03. 2008, súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala dňa 09. 10. 2007, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 54,58 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 € (200,- Sk) za 3 úkony, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie majetku povinného prostredníctvom zdravotnej poisťovne, dohromady vo výške 9,96 €. Súdny exekútor si uplatnil odmenu aj za zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Geodetického a kartografického ústavu, takáto lustrácia sa však v priloženom exekútorskom spise nenachádza, preto mu súd odmenu za tento úkon nepriznal.
Súdny exekútor si taktiež uplatnil hodinovú odmenu za 2 hodiny a 30 minút účelne vynaložených na exekúciu. Po preskúmaní tejto časti vyúčtovania súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil odmenu za vydanie žiadosti o udelenie poverenia (15 min.), vypracovanie upovedomenie o začatí exekúcie (20 min.), zisťovanie nehnuteľností povinného (15 min.) a zisťovanie majetku povinného v zdravotnej poisťovni (10 min.). Tieto úkony sú však zahrnuté pod úkony odmenené paušálnou sumou, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, dourčenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie majetku povinného, za ktoré súd už súdnemu exekútorovi odmenu priznal vyššie. Za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou už súdnemu exekútorovi nepatrí aj časová (hodinová) odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súdny exekútor si rovnako uplatnil aj odmenu za vrátenie poverenia v trvaní 10 minút. K vráteniu poverenia však ešte zo strany súdneho exekútora nedošlo, preto mu ani nemohol vzniknúť nárok na odmenu. Súdny exekútor si taktiež uplatnil odmenu za vyčíslenie trov v trvaní 1 hodina. Tento úkon však súd nepovažuje za čas účelne vynaložený na exekúciu, nakoľko exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech, nakoľko má v časti rozhodovania o trovách v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku postavenie účastníka konania. V tomto smere súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011 a č. k. 1CoE/437/2011. Súdny exekútor si taktiež uplatnil odmenu za "vyznačenie koľko opisov sa z poverenia vydalo a komu" v trvaní 20 minút. O takomto úkone však nie je v priloženom spise nijaký doklad. Vzhľadom na vyššie uvedené súdu súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu v zmysle § 14 vyhlášky nepriznal.
Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom za doručenie žiadosti o udelenie poverenia (1,33 €), upovedomenia o začatí exekúcie (1,33 €), výzvy na poskytnutie súčinnosti (1,47 €) a podnetu na zastavenie exekúcie na súdu (1,40), dohromady vo výške 5,53 €. Súdny exekútor si taktiež vyúčtoval poštovné za vrátenie poverenia (1,40 €), k tomu však zatiaľ zo strany súdneho exekútora zatiaľ nedošlo. Exekučný poriadok a vyhláška ustanovujú vo vyššie citovaných paragrafoch, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada vynaložených hotových výdavkov. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, no pokiaľ súdny exekútor do rozhodnutia súdu žiadne trovy v súvislosti s vrátením poverenia nevynaložil, nie je mu čo nahrádzať. Rovnako súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za doručovanie vyčíslenia trov (1,40 €). Ako je konštatované vyššie, v tomto prípade nejde o výkon exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, ale o činnosť, ktorú súdny exekútor vykonáva vo svoj vlastný prospech a má pri tom postavenie účastníka. Tieto trovy musí znášať ako účastník sám.
Súdny exekútor si taktiež vyúčtoval náhradu za stratu času za doručovanie upovedomenie o začatí exekúcie (1,32 €) a doručovanie súčinnosti zdravotnej poisťovni (2,64 €). Súdnemu exekútorovi síce patrí v zmysle § 23 vyhlášky náhrada za stratu času pri vykonávaní úkonov mimo sídla jeho exekútorského úradu a času stráveného na ceste do tohto miesta a späť, v tomto prípade aj za osobné doručovanie písomností, avšak v priloženom exekútorskom spise sa žiadny doklad o vykonaní osobného doručovania nenachádza. Rozhodnúť o výške trov exekúcie je úlohou súdu, pričom nemôže výšku hotových výdavkov len pasívne prevziať z vyúčtovania, ale musí ich opodstatnenosť ako aj účelnosť preskúmať. Bez preukázania, že k osobnému doručeniu skutočne došlo, súd nemôže súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času priznať. Z predloženého spisu práveže vyplýva, že súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie povinnému poštou, nakoľko sa v spise nachádza poštová doručenka a súdny exekútor si v súvislosti s týmto úkonom vyúčtoval aj poštovné, ktorého náhradu mu súd priznal.
Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady o 20 %, teda o sumu 3,10 €.
Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd ďalej posudzoval, kto je povinný uhradiť exekútorovi vzniknuté trovy. V zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie zásadne povinný. Súd môže zaviazať na ich náhradu aj oprávneného, ak zastavenie exekúcie zastavil. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia času (preklúzie). Pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie, nakoľko nemohol ovplyvniť postup súdu a súdneho exekútora, prípadne dĺžku trvania tohto postupu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2013 zo dňa 10. 02. 2014). V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 09. 10. 2007 a prekluzívna lehota uplynula dňa 03. 03. 2008. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 5 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty, čo možno považovať za včasné aj vzhľadom na pomerne nízku výšku vymáhanej sumy. Preto súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.