Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Csp-30-2022.pdf
PDF · 139.24 KB
Case nature
Area
Subarea
45Csp/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: I. B., M.. XX.XX.XXXX, A. M. G. XX, zastúpenej: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, Duchnovičovo námestie 1, Prešov o zaplatenie 2.741,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 110,-eur z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 31.05.2022 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia 2.741,98 eur s príslušenstvom a trov konania. V žalobe uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 17.09.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 26.01.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a
ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 13.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.
2. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3 731,98 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 299,26 eur, z riadneho úroku vo výške 1 117,54 eur, z úroku z omeškania vo výške 285,73 eur a z poplatkov vo výške 29,45 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby vykonala nasledujúce úhrady: platba vo výške 110,00 eur zo dňa 27.09.2021 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 27.10.2021 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 29.11.2021 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 23.12.2021 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 28.01.2022 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 28.02.2022 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 29.03.2022 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 26.04.2022 platba vo výške 110,00 eur zo dňa 25.05.2022. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2 741,98 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 309,26 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 117,54 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 285,73 eur, z neuhradených poplatkov vo výške 29,45 eur. Žalobca oznámil súdu, že v časti D) formulára v rámci položky "Istina" uvádza súčet neuhradenej istiny úveru, neuhradených poplatkov a neuhradeného poistenia splátok.
3. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania."
4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom navrhla zamietnuť žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom kvôli vágnym tvrdeniam žalobcu, keď výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ostatné výzvy nešpecifikoval dátumom a spôsobom doručenia. Skutkové tvrdenia žalobcu nepovažovala za konkrétne skutkové tvrdenia tak, ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok a preto žalovaná nemá čo konkrétne popierať. Z dôvodov právnej istoty žalovaná poprela doručenie výziev. Žalobca tiež neuniesol bremeno tvrdenia k tomu, pre nezaplatenie akej splátky pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, preto sa nedá overiť platnosť postupu zosplatnenia, prípadne otázku premlčania. Žalobca tiež podľa žalovanej nepreukázal doručenie alebo aspoň odoslanie výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, nemohla byť pohľadávka z postupcu postúpená na postupníka (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalovaná tiež poukázala na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, keďže zmluva obsahuje nesprávne uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, nesprávne uvedenie RPMN, nesprávne uvedenie čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru a nesprávne uvedenie doby trvania úveru.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k
vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu.
6. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca vo vyjadrení k odporu zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (13.12.2019) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 13.12.2019 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 05.12.2019 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 05.12.2019. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 05.12.2019 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 05.12.2019) a uplynula by najskôr dňa 05.12.2022. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 31.05.2022, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby.
7. Žalobca poukázal na platnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, keď možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť bola dohodnutá v úverovej zmluve. Postupca výzvou zo dňa 02.10.2019 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok v sume 287,73 eur (výška jednej splátky predstavuje sumu 91,74 eur, čo znamená, že bol v omeškaní s viac ako tromi splátkami) a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje priložený poštový podací hárok, ktorý je už súčasťou spisu. V záujme vylúčenia pochybností priložil aj Printscreen zo stránky Slovenskej pošty https://tandt.posta.sk/ , ktoré preukazuje že táto zásielka bola dňa 07.10.2019 prevzatá na doručovanie a v rovnaký deň uložená na pošte. Dňa 07.10.2019 teda začala plynúť 18 dňová odberná lehota, ktorá uplynula dňa 25.10.2019. Zásielka bola dňa 30.10.2019 vrátená odosielateľovi. Nakoľko žalovaná omeškané splátky neuhradila, podaním zo dňa 13.12.2019 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Priložená vrátená zásielka preukazuje, že táto bola dňa 17.12.2019 odoslaná a dňa 19.12.2019 bola uložená na pošte. Dňa 19.12.2019 teda začala plynúť 18 dňová odberná lehota, ktorá uplynula dňa 06.01.2020. Zásielka bola dňa 08.01.2020 vrátená odosielateľovi.
8. Žalobca mal za to, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to: - Treťou upomienkou zo dňa 02.10.2019 (podací hárok k upomienke je súčasťou Návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenku priložil žalobca k vyjadreniu) a Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.12.2019.
9. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2022, v ktorom uviedla, že pôvodný veriteľ konal v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (výzva zo dňa 02.10.2019 je neurčitá a neplatná keď neobsahuje uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní) a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na jednej strane spotrebiteľ z výzvy nemal možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť, aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a na druhej strane súd z tohto dokumentu nemá možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov, a teda či boli splnené požiadavky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
10. Žalobca sa k argumentom žalovanej vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.11.2022, v ktorom trval na platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru. Uviedol, že výzva na zaplatenie zo dňa 02.10.2019 a vyhlásenie splatnosti zo dňa 13.12.2019 sú listiny, ktoré nemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Existenciu takejto povinnosti žalobca odmietol. Povinnosť informovať dlžníka o splátke, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nenašiel v ust. § 53 ods. 9 OZ, v ust. § 565 OZ a ani v ust. 103 OZ. Dal do pozornosti skutočnosť, že okamih začiatku plynutia premlčacej doby v prípade sporu určuje vecne a miestne príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky v listine, ktorú zasiela dlžníkovi). Účelom citovaných zákonných ustanovení je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu. Tú realizuje cez
- zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa - zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku úveru - a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru spotrebiteľa informovať, a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru. Uvádzaním splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o snahu žalovaného, navodiť dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade so zákonom, hoci tak nepochybne konal.
11. Čo sa týka sporného doručovania zásielok žalovanej na adresu A. M. G. XX, keď v zmluve je ako adresa na doručovanie uvedená adresa B. XXX žalobca uviedol, že uvedenú skutočnosť preveril u postupcu. Ten uviedol, všetky listiny sú posielané na adresy, ktoré klient v minulosti nahlásil. Je preto zrejmé, že v konkrétom prípade došlo k zmene adresy na doručovanie z popudu žalovanej. Pre úplnosť však uviedol, že túto skutočnosť nevie postupca preukázať osobitnou listinou. Správnosť adresy na doručovanie však potvrdzuje to, že obe zásielky boli vrátené odosielateľovi s príznakom „neprevzatá v odbernej lehote“ a nie s príznakom „adresát neznámy“. V prípade ak sa žalovaný na uvedene adrese v čase doručovania nezdržiaval, je práve on kto znáša dôkazné bremeno o tejto skutočnosti. Za súčasného dôkazného stavu je však potrebné uzavrieť, že zásielky boli riadne doručené do dispozičnej sféry adresáta, pričom len v dôsledku jeho konania sa s obsahom uvedených zásielok neoboznámil. Správnosť adresy na doručovanie podporuje aj to, že na plnomocenstve zo dňa 26.07.2022 uvádza žalovaná práve adresu A. M. G. XX a aj to, že na túto adresu jej bol doručovaný aj platobný rozkaz súdu č. k.: 45Csp/30/2022 - 87, ktorý si podľa uznesenia č. k.: 45Csp/30/2022 - 152 prevzala dňa 13.07.2022. Zastával preto názor, že zásielky boli doručené do dispozičnej sféry adresáta.
12. Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2022 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 110,- eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť pre úhradu uvedenej sumy žalovanou dňa 28.06.2022. V súlade s § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
13. K skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu (ex offo).
14. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je odvodená od postúpenia žalovanej pohľadávky uskutočneného na základe hmotnoprávneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 17.09.2021, preto je nepochybné, že pre vyslovenie záveru o jej danosti je nevyhnutné, aby došlo k platnému postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu. Súd teda skúmal platnosť postúpenia pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.
Skutkový stav čo do aktívnej vecnej legitimácie:
15. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou bola ako korešpondenčná adresa žalovanej uvedená adresa: B. XXX. Dátum čerpania úveru bol dohodnutý na 26.01.2015. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 05.01.2025.
16. Podľa čl. X bod 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom: Ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru
spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Pre vylúčenie pochybnosti za poslednú známu adresu dlžníka sa považuje adresa klienta/dlžníka uvedená v úverovej zmluve, ibaže by dlžník banke písomne oznámil zmenu adresy predo dňom odoslania výzvy na zaplatenie zostatku úveru. Tieto písomnosti vrátane iných písomností (napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie), a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie. V prípade keď sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa takáto písomnosť za doručenú desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu. Uvedené platí pre všetky zasielané písomnosti. V prípade, ak sa veriteľovi vráti dlžníkovi zaslaný výpis z úverového účtu ako nedoručiteľná zásielka, veriteľ je oprávnený takýto výpis skartovať. Tým nie je dotknuté právo dlžníka vyžiadať si aktuálny výpis z úverového účtu mimo určených pravidelných termínov ich zasielania.
17. Treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 02.10.2019 vyzval pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 287,73 eur (z toho istina 112,43 eur, úroky 153,40 eur, úroky z omeškania 1,03 eur, poplatky 20,87 eur), pričom zároveň bola žalovaná upozornená, že v opačnom prípade bude banka požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Vo výzve bol úver identifikovaný reg. Číslom úverovej zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, dátumom poskytnutia úveru 18.11.2016 a dátumom splatenia úveru 21.12.2024. Ako adresát v upomienke bola uvedená žalovaná s adresou A. M. G. XX. Zásielka s podacím č. D. bola prevzatá na doručenie a uložená na pošte A. M. G. dňa 7.10.2019. Dňa 28.10.2019 bola zásielka odoslaná naspäť odosielateľovi s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“.
18. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.12.2019 oznámila Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyzvala ju na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. V úvode výzvy banka konštatovala, že žalovaná napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila dlžnú pohľadávku z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2016. Ako adresát vo výzve bola uvedená žalovaná s adresou A. M. G. XX. Zásielka bola uložená na pošte dňa 19.12.2019 a vrátila sa odosielateľovi dňa 08.01.2020 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
19. Dňa 13.11.2020 uzatvorili Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj odplatné postúpenie pohľadávky voči žalovanej (preukázané žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 09.09.2021 a prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 17.09.2021).
20. Oznámením zo dňa 20.09.2021 Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky (adresované žalovanej na adresu A. M. G. XX). Z podacieho hárku č. V. vyplýva odoslanie zásielky dňa 21.09.2021.
Právne posúdenie čo do aktívnej vecnej legitimácie:
21. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, čím medzi nimi vznikol právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
22. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení
postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.
23. O platné postúpenie pohľadávky pôjde teda v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky postúpenia upravené v Občianskom zákonníku (§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka) aj osobitné zákonné podmienky požadované osobitnými právnymi predpismi. Vzhľadom k tomu, že na strane žalobcu ide o postúpenie pohľadávky z banky (Všeobecná úverová banka, a.s.) na nebankový subjekt (žalobcu), pre platné postúpenie tejto pohľadávky nepostačuje, aby boli splnené len všeobecné podmienky postúpenia upravené v Občianskom zákonníku, ale vyžaduje sa tiež splnenie osobitných podmienok upravených v osobitnom zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne v ust. § 92 ods. 8 tohto zákona v znení účinnom ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky. Skutočnosť, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách upravuje osobitné podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou; a že postúpenie pohľadávky v rozpore s týmto ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd SR, a to konkrétne v rozsudku zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo 147/2017, a tiež v uznesení zo dňa 20.11.2019, sp. zn. 1Obdo 92/2018.
24. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách upravuje osobitné podmienky, za splnenia ktorých je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inému (aj nebankovému) subjektu, a to aj bez súhlasu klienta, čím zároveň poskytuje klientom ako dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Takýmito podmienkami je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky klientovi (dlžníkovi) za účelom splnenia peňažného záväzku voči banke, s ktorým je v omeškaní, a následné nepretržité omeškanie klienta (dlžníka) s plnením tohto peňažného záväzku trvajúce dlhšie ako 90 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník sa dostáva do omeškania, keď neplní riadne a včas (§ 517 Občianskeho zákonníka), teda z časového hľadiska v prvý deň nasledujúci po dni splatnosti peňažného záväzku alebo jeho časti, súd mal za nepochybné, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predpokladá postúpenie iba splatnej pohľadávky banky, a nie aj nesplatnej. Pokiaľ teda došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej splatnosť mala nastať na základe využitia práva podľa ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. mimoriadnym zosplatnením celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej jej splátky, je zároveň nevyhnutné, aby bola postupovaná pohľadávka zosplatnená v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami, čiže v prípade pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy sa vyžaduje, aby banka ako dodávateľ mimoriadne zosplatnila celú túto pohľadávku pre nesplnenie niektorej jej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia dlžníka ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Až na základe preukázania splnenia všetkých uvedených podmienok, a samozrejme za súčasnej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok je na mieste konštatovať platnosť uskutočneného postúpenia pohľadávky.
25. Zmyslom a účelom ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. je umožniť klientovi (v danom prípade žalovanej), aby v dodatočne zákonom stanovenej lehote splnil omeškaný záväzok pod hrozbou postúpenia pohľadávky inému subjektu. Aj NS SR v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 147/2017, zo dňa 24. 04. 2018 (uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 60/2018) uviedol: „Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie by sa priečilo účelu a zmyslu Zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou“.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Pravidlá pre postúpenie pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú ďalej upravené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), podľa ktorého je možnosť postúpenia práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bankou obmedzená ustanovením § 17 ods. 1 z ktorého vyplýva, že v zásade práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
28. Jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase postúpenia pohľadávky je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, na čo potom nadväzuje § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
29. Pri spotrebiteľských úveroch plnenie dlhu si veriteľ a dlžník dohodnú v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
30. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 05.01.2025, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/?ucinnost=19.04.2014>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
33. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka upravujúce právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nevyžaduje akúkoľvek predchádzajúcu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, či upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský úver, postup pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka upravuje aj § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dodávateľ môže predčasne zosplatniť úver za súčasného upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva (na možnosť zosplatnenia; možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky) v lehote nie kratšej ako 15 dní. Inak povedané samotnému zosplatneniu úveru musí predchádzať výzva na zaplatenie omeškanej splátky úveru spolu s upozornením, že v prípade, ak dlžná splátka so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní najmenej 3 mesiace nebude zaplatená v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, môže dodávateľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky
34. Preskúmaním spisu súd nezistil, že by žalobcovi v posudzovanej veci prislúchala aktívna vecná legitimácia. Súd totiž nemal za preukázané splnenie všetkých podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a to konkrétne splatnosť postupovanej pohľadávky, nakoľko k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti nedošlo v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď zo spisu nevyplýva, že by Všeobecná úverová banka, a.s. ako pôvodný veriteľ pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru ku dňu 13.12.2019, žalovanú ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva upozornila, a ani to, že by pred postúpením žalovanej pohľadávky (ktoré nasledovalo po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) žalovanú ako svojho klienta vyzvala na splnenie peňažného záväzku zo žalobou dotknutej úverovej zmluvy, s plnením ktorého bola v omeškaní.
29. Obsahom spisu nie sú listinné dôkazy preukazujúce doručenie takéhoto upozornenia, ani výzvy žalovanej. Pôvodný veriteľ totiž upozornenie zo dňa 02.10.2019 a výzvu zo dňa 13.12.2019 adresoval žalovanej na adresu A. M. G. XX, avšak v úverovej zmluve bola jednoznačne dohodnutá odlišná adresa na doručovanie písomností žalovanej, a to B. XXX. Žalovaná opakovane doručenie upozornenia a výzvy poprela. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná v minulosti pôvodnému veriteľovi oznámila zmenu adresy na doručovanie, preto nebolo jej povinnosťou preberať zásielky na inej adrese ako na adrese dohodnutej s pôvodným veriteľom a doručovanie na inú ako dohodnutú adresu nespôsobuje žiadne právne následky. Žalobca teda nepreukázal, že zásielky boli žalovanej zasielané do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá tak nemala objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Písomná výzva banky vyžadovaná pre platné postúpenie podľa zákona o bankách v spise absentuje úplne. Súd má za to, že výzva na zaplatenie zo dňa 13.12.2019, v ktorej banka žalovanej oznámila vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nemôže byť zároveň výzvou vyžadovanou § 92 ods. 8 zákona o bankách.
30. V konaní tiež nebolo preukázané, že by Všeobecná úverová banka, a.s. pred postúpením žalovanej pohľadávky žalovanú vyzvala na splnenie peňažného záväzku zo žalobou dotknutej úverovej zmluvy. V danom prípade teda nebolo preukázané, že by došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky banky a k písomnej výzve banky na splnenie záväzku, čo sú okrem iných podmienky postúpenia pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách.
31. Ako už bolo uvedené vyššie zmyslom a účelom ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. je umožniť klientovi (v danom prípade žalovanej), aby v dodatočne zákonom stanovenej lehote splnila omeškaný záväzok pod hrozbou postúpenia pohľadávky inému subjektu. Žalovaná však dňa 13.12.2019 ešte nebola v omeškaní so zaplatením celého predčasne zosplatneného úveru, keď banka jej vo výzve zo dňa 13.12.2019 poskytla lehotu na zaplatenie 7 dní od doručenia výzvy. Doporučená zásielka sa považuje v zmysle bodu X.1. Všeobecných zmluvných podmienok VÚB, a.s. za doručenú posledným dňom lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie (18 dňová lehota). Výzva bola považovaná za doručenú dňom 06.01.2020. Žalovaná sa teda dostala do omeškania so zaplatením predčasne zosplatneného dlhu dňa 14.01.2020, preto výzva zo dňa 13.12.2019 (a logicky ani výzva zo dňa 02.10.2019) nemôže byť zároveň výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z.z., ktorá mala vyzvať na splnenie už omeškaného záväzku. Súd je toho názoru, že v prípade platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňom 13.12.2019 by sa dlh, pôvodne rozložený na mesačné splátky do 05.01.2025, stal okamžite splatným po prvýkrát, čo vylučuje, že týmto úkonom banka upozorňovala
spotrebiteľa na omeškanie dlhu tak, ako to predpokladá ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto kontexte žalobca nepreukázal naplnenie podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
32. Okrem nepreukázania doručenia výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách súd poukazuje na zmätočnosť výzvy zo dňa 02.10.2019, keď pôvodný veriteľ v rámci identifikácie úverovej zmluvy uviedol nesprávny dátum poskytnutia úveru a nesprávny dátum splatenia úveru (termín konečnej splatnosti). Je pravdou, že reg. číslo úverovej zmluvy bolo uvedené správne, ale ostatné nesprávne uvedené údaje mohli vyvolať pochybnosti u žalovanej pri identifikácii úveru. Taktiež vo výzve zo dňa 13.12.2019 pôvodný veriteľ označil úverovú zmluvu správnym registračným číslom ale nesprávnym dátumom uzavretia zmluvy o úvere. Obe výzvy pôvodného veriteľa teda obsahovali nesprávne údaje minimálne čo do dátumu uzavretia zmluvy, čím nebola úverová zmluva jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná, preto neboli spôsobilé vyvolať zamýšľané právne následky.
33. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 13.12.2019 by aj v prípade jeho doručenia žalovanej považoval súd za neplatné z dôvodu, že v čase vyhlásenia žalovaná nebola v omeškaní so splátkou, kvôli ktorej pôvodný veriteľ predčasnú splatnosť vyhlásil, viac ako tri mesiace. Žalobca totiž výslovne uviedol, že v posudzovanom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 05.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 13.12.2019 nebola žalovaná so zaplatením splátky splatnej dňa 05.12.2019 v omeškaní viac ako tri mesiace. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka však umožňuje dodávateľovi predčasne zosplatniť úver najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky pre nezaplatenie ktorej dodávateľ využije právo na zosplatnenie, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
34. Súd teda vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom žalobou uplatneného nároku a prislúcha mu aktívna vecná legitimácia, keď z obsahu spisu nevyplýva splnenie podmienok vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch (postúpenie výhradne splatnej pohľadávky) a splnenie podmienok vyžadovaných zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky z banky Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu.
35. Opomenutím postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z.z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu.
36. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nepreukazuje ani oznámenie o postúpení pohľadávky, súd totiž prihliada na absolútnu neplatnosť postúpenia ex offo a je povinný skúmať splnenie podmienok vyžadovaných pre platné postúpenie (v danej veci týkajúcej sa spotrebiteľského úveru vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. a zákonom č. 438/2001 Z.z.) Samotné oznámenie o postúpenie pohľadávky neplatnosť postúpenia nie je spôsobilé zhojiť.
37. Keďže splnenie podmienok vyžadovaných zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky z banky Všeobecná úverová banka, a.s., na žalobcu (výzva banky na splnenie peňažného záväzku pred postúpením pohľadávky) a splnenie podmienok vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. (preukázateľné odoslanie písomného upozornenia banky žalovanej ako klientovi o možnosti okamžitého zosplatnenia úveru vyžadované pre platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) z obsahu spisu nevyplýva, nemohol súd konštatovať platné postúpenie pohľadávky. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý teda nie je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia, súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez zaoberania sa dôvodnosťou žalovaného nároku zamietol.
38. V súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%, nakoľko mala v konaní čiastočný úspech. Žalobcu považoval súd za úspešného v späťvzatej časti, keď zastavenie zavinila žalovaná zaplatením sumy vo výške 110,- eur po podaní žaloby (čo tvorilo úspech žalobcu v rozsahu 4%), vo zvyšnej časti bola úspešná žalovaná, keď súd žalobu zamietol (úspech žalovanej 96%), teda miera úspechu žalovanej tvorila 92% (96% - 4%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov