Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CbZm-248-2013.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
18CbZm/248/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci navrhovateľa: W.e, zastúpeného JUDr. Michalom Triščákom, ml. - advokátom, Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, proti odporcovi: W. zastúpeného JUDr. Jánom Kišidajom, Wergerova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 20.000,- € zo zmenky s prísl. o námietkach odporcu proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 18. apríla 2013, č.k. 18 Zm/18/2012
- 15 p o n e c h á v a v p l a t n o s t i .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania o námietkach vo výške 3.717,70 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 66 eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Na základe navrhovateľom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu, vydal dňa 18.4.2013 tunajší súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 18 Zm/18/2012 - 15 , ktorým odporcovi uložil, aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 20.000,- € so 6 % úrokom ročne od 1.4.2012 do zaplatenia, 66,67,- € ako odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a trovy konania vo výške
-2- 18CbZm/248/2013
755,54,- €, alebo aby v tej istej lehote podal u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namieta.
Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca včas námietky s odôvodnením, v ktorých poukázal na to, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný, nakoľko pôžička vo výške 20.000,- € poskytnutá právnym predchodcom navrhovateľa - X. nebola reálne poskytnutá ako dlžníkovi odporcovi ale navrhovateľovi a to aj napriek skutočnosti, že odporca zmluvu o pôžičke zo dňa 21. 12. 2011 z pozície dlžníka podpísal. Dôvodom pre ktorý zmluvu a zmenku podpísal bola skutočnosť, že pre pôvodného veriteľa bol navrhovateľ osobou, s ktorou nemal v tom čase dostatok osobných skúsenosti vo veriteľsko - dlžníckych vzťahoch. Právny predchodca navrhovateľa bol so skutočnosťou, že skutočným prijímateľom pôžičky je navrhovateľ oboznámený a uzrozumený. Pôžička bola reálne poskytnutá na bankový účet obchodnej spoločnosti BAU - STAV, s.r.o. Košice vedený v Tatra banka, a.s. a to bezprostredne po podpísaní zmluvy o pôžičke. V obchodnej spoločnosti BAU - STAV, s.r.o. boli odporca spolu s navrhovateľom spoločníkmi a konateľmi až do prevodu obchodných podielov.
Bezprostredne po pripísaní pôžičky na bankový účet spoločnosti ju navrhovateľ z tohto účtu vložil na svoj súkromný účet a použil na úhradu svojho vlastného záväzku - úveru poskytnutého Tatra bankou a.s.. Predpokladá že k prevodom peňažných prostriedkov medzi bankovým účtom navrhovateľa a bankou došlo bezhotovostne. Podľa vyjadrenia právneho predchodcu navrhovateľa z júla 2012, pôžička mu bola navrhovateľom uhradená. Naproti tomu z nepochopiteľných dôvodov následne obdŕžal oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9. 7. 2012 od právneho predchodcu navrhovateľa. Všetci traja zúčastnení
- právny predchodca navrhovateľa, navrhovateľ a odporca boli uzrozumení, že pôžičku vráti ten kto ju v skutočnosti reálne obdŕžal a použil a takto do vzájomného vzťahu vstúpili. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo považuje za podstatné poukázať na podstatu právneho vzťahu medzi všetkými troma zúčastnenými subjektmi. Uvedený právny vzťah obsahuje 2 právne vzťahy a to medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, právny vzťah medzi veriteľom - odporcom a navrhovateľom ako dlžníkom. Pokiaľ by navrhovateľ dodržal pôvodné dojednanie medzi zúčastnenými subjektmi a pôžičku vrátil právnemu predchodcovi navrhovateľa, malo by to za následok zánik oboch právnych vzťahov medzi všetkými zúčastnenými subjektmi. Vzhľadom k tomu, že pôžička vrátená nebola, ale navrhovateľ pohľadávku titulom poskytnutej pôžičky nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky veriteľskom dlžnícky vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nezanikol. V nadväznosti na uvedené si preto oproti nároku navrhovateľa uplatnil kompenzačnú námietku v rámci ktorej započítal proti nároku navrhovateľa svoj nárok na zaplatenie 20.000 € spolu s 12 % ročným úrokom, ktorej právny základ tvorí suma pôžičky a zmluvného úroku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 12. 2011, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Na preukázanie dôvodnosti námietok navrhol výsluch svedka X. ako aj oboznámenie výpisu z bankového účtu obchodnej spoločnosti BAU - STAV, s.r.o. a z účtu navrhovateľa vedenom v Tatra banke, a.s.. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Súčasne namietol, že zmenka, ktorá je podkladom pre vydanie zmenkového platobného rozkazu obsahuje pluralitu údaja, ktorý sa týka platobného miesta. Z požiadavky určitosti náležitosti zmenky vyplýva, že údaj dvoch alebo viacej platobných miest sa nepripúšťa a zmenka s takýmto pluralitným údajom je neplatná.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k námietkam uviedol, že odporca vyslovene v podaných námietkach priznáva, že zmenku vlastnoručne podpísal, čím nie je dôvod pochybovať o jeho povinnosti z nej plniť. V podaných námietkach žiadnym spôsobom nepreukázal, že zaplatil navrhovateľovi, resp. pôvodnému vlastníkovi zmenky zmenečnú sumu, resp. že by jeho povinnosť zo zmenky inak zanikla. Časť námietok v rámci ktorej -3- 18CbZm/248/2013 - 74
odporca vzniesol kompenzačnú námietku považuje za nezrozumiteľnú nakoľko navrhovateľ ma za to, že voči odporcovi nemá žiaden záväzok, ktorý by bolo možné započítať s jeho pohľadávkou zo zmenky. Preto je táto námietka absolútne nedôvodná. Súčasne odmietol dôvodnosť námietky týkajúcu sa plurality údaja platobného miesta, keď uviedol, že v zmenke je jednoznačne uvedené jedno miesto plnenia zo zmenky a to Prešov, teda odmietol aby zmenka bola neplatná pre svoju neurčitosť. Preto navrhol, aby súd vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.
Na prejednanie námietok bolo v súlade s ust. § 175 ods. 3 O.s.p. nariadené pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby s prílohami, fotokópie zmenky, úradného záznamu o tom, že originál zmenky bol daný do úschovy pokladne tunajšieho súdu, zmenkového platobného rozkazu, Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2011, výsluchom účastníkov a svedka, výpisov Tatra banky, a.s., faktúry č. 201131 a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou sa odporca ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť X.ko remitentovi zmenkovú sumu 20.000,- € so splatnosťou 31.3.2012 a miestom platenia Prešov. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené v Prešove, 21. decembra 2011. X.ko indosant previedol v Prešove dňa 9.7.2012 rubopisom predmetnú zmenku na navrhovateľa.
Na základe zmenky mala byť navrhovateľovi vyplatená zmenková suma.
Z nespochybnených tvrdení účastníkov súd zistil, že indosament bol urobený po splatnosti zmenky (9.7.2012) a uplynutí lehoty na protest. V zmysle čl. I § 44 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“) totiž protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú
určitého dňa, v niektorý z dvoch pracovných dní nasledujúcich po sročnosti. Podľa čl. I § 20 ods. 1 ZoZŠ pritom ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie, alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Z uvedeného je zrejmé, že jeho účinky sú rovnaké ako pri zmluvnom prevode práv zo zmenky, navrhovateľ teda vstúpil do práv a povinností právneho predchodcu (remitenta ), a odporcovi tak na rozdiel od pravidla pri včasnej indosácii zakotveného v § 17 ZoZŠ zostávajú zachované i tzv. kauzálne námietky týkajúce sa vzťahov, z ktorých zmenka povstala (môže robiť majiteľovi aj námietky ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom). Doložka „bez protestu“ v zmysle čl. I § 46 ods. 1 ZoZŠ oslobodzuje majiteľa len od povinnosti dať urobiť protest na zachovanie postihových práv, ktoré majiteľovi v tomto prípade zostávajú zachované, nemá však vplyv na aplikáciu citovaného ust. čl. I § 20 ods. 1 ZoZŠ. Indosament po uplynutí lehoty na protest a po splatnosti na nej vyznačenej musel indosatárovi naznačovať, že ide o tzv. núdznu zmenku, takýto indosament má podľa vyššie uvedeného ustanovenia len účinky obyčajného postúpenia, zmenka sa rubopisom preto neoslobodila od mimozmenkových dôvodov (kauzy) svojho vystavenia a odporca môže vznášať aj námietky týkajúce sa vzťahov k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky (t.j. i tzv. kauzálne námietky vyplývajúce z právnych vzťahov, z ktorých zmenka povstala).
Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
-4- 18CbZm/248/2013
Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil ako dôvodné právo odporcu, týkajúce sa možnosti zmenkového dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky kauzálne námietky.
Podľa § 175 ods. 1 veta prvá O.s.p. - ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch - vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch - všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Podľa § 175 ods. 3 O.s.p. - ak odporca podá včas námietky, samosudca nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový (šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. - súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Námietky, ktoré sa zakladajú na osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné, avšak vzhľadom na formálnu abstraktnosť zmenky, ktorá je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú, ak dlžník popiera existenciu záväzku zo zmenky vyplývajúceho, nesie v tomto smere dôkazné bremeno a svoje námietky musí preukázať.
Na preukázanie sporných skutočností súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka.
Navrhovateľ ku skutočnostiam uvedeným odporcom v podaných námietkach uviedol, že s odporcom sú bývalí spoločníci, pričom ho odporca požiadal či nevie zabezpečiť pôžičku peňazí, z toho dôvodu oslovil I. a zaručil sa za neho. Peniaze boli odporcovi požičané a po splatnosti zmenky, ktorou boli zabezpečené, neboli vrátené. Súčasne predložil súdu pokladničný doklad zo dňa 21.12.2011 o prevzatí sumy 20.000,- €.
Odporca tvrdenie navrhovateľa odmietol, pričom uviedol, že on osobne poznal I. s ktorým obchodovali, ktorého sám požiadal o pôžičku peňazí pre navrhovateľa s tým, že sa z toho dôvodu zaručil a podpísal zmenku. Peniaze v celom rozsahu boli poslané na firemný účet. Tieto peniaze v celom rozsahu vybral navrhovateľ a z nich zaplatil hypotéku, aby sa uvoľnilo záložné právo na dom. Dôvod plnenia zo zmenky na účet -5- 18CbZm/248/2013-75
spoločnosti, vzhľadom na údaje na zmenke vysvetliť nevedel. Zdôraznil, že zmenku podpísal bez toho, aby peniaze prevzal, napriek tomu, že boli so I.hodnutí, že mu ich donesie v hotovosti. O tom, že peniaze boli poslané na účet sa dozvedel priamo od Stanislava Pecucha. V čase, keď zmenku podpísal a navrhovateľ peniaze prevzal, mu sám povedal, že peniaze vráti ST.. Niekedy v mesiaci marec, resp. apríl, mu telefonoval Stanislav Pecuch, že akým spôsobom sa zaplatí pohľadávka s tým, že polovicu mal zaplatiť odporca a polovicu navrhovateľ. Neskôr mu oznámil, že ho navštívil navrhovateľ a celá sumu uhradil. Potom sa dozvedel, že zmenka bola postúpená, resp. prevedená na navrhovateľa. K predloženému pokladničnému dokladu uviedol, že je na ňom jeho podpis, neskôr to doplnil, že to vyzerá ako jeho, keďže takýto doklad sa dá sfalšovať. K sporným tvrdeniam účastníkov bol ako svedok vypočutý X., ktorý sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril k okolnostiam uzavretia Zmluvy o pôžičke, ako aj k vystaveniu a prevodu zmenky. Ako uviedol s oboma účastníkmi sa poznal, pričom ho odporca požiadal či mu nepožičia peniaze. Nakoľko sa s nimi osobne poznal, bol ochotný pristúpiť na vystavenie zmenky v súvislosti s poskytnutím pôžičky, o čom svedčí uzavretá zmluva o pôžičke. V čase, keď sa stala zmenka splatnou a mala byť pôžička vrátená, mu odporca oznámil, že momentálne nemá peniaze, aby počkal. Po nejakom čase mu odporca navrhol, že mu poskytne auto, neskôr aj od tejto možnosti odstúpil, nakoľko by to prevyšovalo hodnotu pôžičky. Asi po mesiaci keď nedošlo k vráteniu pôžičky sa obrátil na navrhovateľa, ktorý bol ochotný peniaze vyrovnať len v prípade prevodu zmenky. Účel pôžičky mu nebol oznámený, ani to bližšie nezisťoval. Peniaze odporcovi odovzdal v hotovosti, iné peniaze ani účastníkom, ani spoločnosti BAU-STAV, s.r.o. neposkytoval. Po oboznámení sa s originálom príjmového pokladničného dokladu potvrdil, že je to doklad o poskytnutí pôžičky. Odporca súčasne v súvislosti so skutočnosťami uvedenými v podaných námietkach navrhol vykonať dokazovanie oboznámením výpisu z bankového účtu spoločnosti BAU-STAV, s.r.o. za obdobie od 15.12.2011 do 15.1.2012, vedeného v Tatra banke a.s., ako aj výpisu z účtu navrhovateľa čo malo preukázať, že reálne došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov prevodom z účtu svedka na účet spoločnosti. Zároveň vzhľadom na kategorické popretie prevzatia peňazí v hotovosti, ako aj popretie pravosti podpisu na príjmovom pokladničnom doklade navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odboru grafológia, na preukázanie pravosti podpisu. Tatra banka, a.s. listom zo dňa 22. 1. 2014 súdu oznámila, že navrhovateľ dňa 21.12.2011 uskutočnil z účtu spoločnosti BAU-STAV, s. r.o. výber sumy 20.000 eur a v ten istý deň sumu 20.000 eur vložil na svoj osobný účet vedený v Tatra Banke, a.s.. Súčasne právny zástupca odporcu upozornil na to, že ako vyplýva z predložených výpisov toho istého dňa 21.12.2011 boli prevedené bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti BAU-STAV , s.r.o. dve sumy bezhotovostným prevodom. Jedná suma vo výške 9.292 eur od spoločnosti PKSP Prešov, s.r.o., v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom Stanislav Pecuch, teda veriteľ a druhá suma vo výške 10.708 eur od spoločnosti DAGOLA, a.s., kde v období minimálne od 28.3.2007 do 4.5.2012 bol I. členom predstavenstva, a že tieto dve sumy predstavujú spolu sumu 20.000 eur, ktorá sa rovná sume vpísanej do zmluvy o pôžičke. Preto uvedené skutočnosti tvrdenia odporcu uvedené v obsahu námietok preukazujú. Právny zástupca navrhovateľa túto obranu odmietol, keď poukázal na v predmetnom bankovom výpisu uvedený variabilný symbol, ktorý zodpovedá číslu faktúry. V tejto -6- 18CbZm/248/2013 súvislosti predložil kópiu faktúry č. 201131, ktorou spoločnosť BAU-STAV, s.r.o. fakturovala spoločnosti PKSP Prešov, s.r.o. sumu 39.792 eur, čo znamená, že tieto úhrady zodpovedajú vystavenej faktúre. Zároveň poukázal na ďalšiu úhradu od tejto spoločnosti a to dňa 15.2.2011 na tú istú faktúru, ktorá
potvrdzuje obchodnú činnosť medzi spoločnosťami a nie pôžičku. Faktúru od spoločnosti DAGOLA, a.s. pri ktorej je tiež uvedený variabilný symbol sa v účtovníctve spoločnosti nepodarilo nájsť. Zdôraznil, však že právny vzťah vyplývajúci zo zmenky vychádza z pôžičky medzi fyzickými osobami, nie je možné ho plniť potom prípadne z účtu právnickej osoby. To by sa muselo zaúčtovať úplne iným spôsobom a nie ako to tvrdí odporca. Podľa čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (1) Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto konaní je možné navrhovateľovi priznať právo vyplývajúce mu z predloženej zmenky a to z nasledujúcich dôvodov: Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“) - vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa. Ako vyplýva z cit. ustanovenia zákon ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale neurčuje poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného papiera preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom vystaviteľa. Uvedené samozrejme nebráni, ak nejde o dobromyseľného následného majiteľa zmenky, vznášať pri jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností a vzťahov z ktorých zmenka povstala (súvisiacich s prvým majiteľom zmenky). Súd z formálneho hľadiska po preskúmaní zmenkovej listiny dospel k záveru, že predložená zmenka má všetky zákonom stanovené náležitosti, a keďže aj podpis vystaviteľa na nej odporca uznal za svoj vlastný, vyhodnotil zmenku ako platnú. Súčasne však bolo úlohou súdu v tomto konaní zaoberať sa kauzálnymi námietkami vznesenými odporcom, ktoré súd na základe vykonaného dokazovania posúdil v celom rozsahu ako nedôvodné.
-7- 18CbZm/248/2013-76 Postupom podľa § 17 ZoZŠ argumentom a contrario vyplýva, že námietky, ktoré sa zakladajú na osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné ako tzv. kauzálne námietky založené na vzťahoch z ktorých zmenka povstala. Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, že pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu. Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal spôsobilý zmenkový dlžník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlžník zmenkový záväzok neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna úprava pripúšťa. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nie je možné posúdiť právne vzťahy zo zmenky výlučne abstraktne, a teda jej abstraktný charakter bez ďalšieho nezakladá úspech a priznanie nároku. To súvisí so skutočnosťou, že v tomto konaní boli legitímne uplatnené kauzálne námietky zo strany odporcu, pričom aj cez tvrdenú funkciu zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu zo strany navrhovateľa došlo k nastoleniu potreby skúmania kauzality. Predpokladom na vydanie zmenkového platobného rozkazu je teda predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, predloženie ďalších listín, potrebných na uplatnenie práva, a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom ak sú splnené podmienky na jeho vydanie, súd je povinný ho vydať. Vlastná zmenka predstavuje tzv. konštitutívny listinný cenný papier, ktorý preukazuje nie len existenciu zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky priamo aj zakladá. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu,
pričom pre určenie aké práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú je podstatný práve jej skriptúrny obsah, teda forma, akou sa účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili. V konaní o námietkach dôkazné bremeno zaťažuje odporcu, pojednávanie bolo nariadené iba na prejednanie včas vznesených námietok, a preto ak chce byť odporca v konaní úspešný, musí ich preukázať. Formálna abstraktnosť zmenky totiž znamená, že zmenka jej vystavením zakladá abstraktný a nesporný záväzok, právo v nej inkorporované vzniká nezávisle od hospodárskeho dôvodu (kauzy) jej vystavenia, a jej majiteľ nemusí pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že je majiteľom platnej zmenky. Zmenkový zákon pritom odporcovi síce priznáva námietky založené na jeho osobných vzťahoch k majiteľovi zmenky a pri neindosovanej zmenke teda aj kauzálne námietky voči prvému majiteľovi (remitentovi) zmenky, avšak v takom prípade žalovaná osoba (podpísaný) musí dokazovať, že záväzok jej z kauzálneho vzťahu celkom alebo z časti nevznikol, a preto zmenečný nárok majiteľa zmenky nie je dôvodný. V tomto smere však odporca dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal žiadnu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, rovnako ako -8- 18CbZm/248/2013 nepreukázal ani ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku. Odporca v podaných námietkach okrem iného jednoznačne ustálil, že uplatnený nárok zo zabezpečovacej zmenky vyplýva z uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2011, ktorá nebola reálne poskytnutia ako dlžníkovi odporcovi ale navrhovateľovi a to aj napriek skutočnosti, že odporca zmluvu o pôžičke z pozície dlžníka podpísal, tak ako je to vyššie uvedené. Súd poukazuje na to, že sám navrhovateľ označil funkciu svojej zmenky ako tzv. zabezpečovaciu a teda sám aktivoval v konaní kauzu zmenky. Navrhovateľ vo vzťahu ku kauzálnym námietkam spochybnil kauzálny vzťah tvrdený odporcom, naopak mal za to, že zasielané platby v celkovom rozsahu 20.000 euro, boli uhrádzané titulom úhrady faktúr z obchodného styku, čo preukázal výpisom z účtu s uvedeným variabilným symbolom, ktorý zodpovedá číslu faktúry, ktorá potvrdzuje obchodnú činnosť medzi spoločnosťami a nie pôžičku. Z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplývajú závery k riešeniu otázky dôkazného bremena, a to tak, že v časti tvrdenia navrhovateľa o zabezpečovacej funkcii zmenky ku konkrétnemu záväzkovo právnemu vzťahu ho ťaží dôkazné bremeno a to v rozsahu tvrdenia a preukázania, že peniaze poskytol, že bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov a to Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2011, ktorá konštatuje poskytnutie peňazí v hotovosti, pokladničného dokladu, ako aj zmenky táto právna skutočnosť /reálne odovzdanie peňazí/ jednoznačne vyplýva. Tento záver potvrdili aj výpovede účastníkov a svedka, napriek neskoršej zmenenej výpovedi odporcu, v ktorej spochybnil svoj podpis a to iba na pokladničnom doklade, a súčasne aj predložene doklady o úhradách a údaje uvedené na týchto dokladoch. Návrh odporcu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológia súd ako nedôvodný zamietol, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel. Odporca pritom sám pôvodne potvrdil podpis na príjmovom doklade, ako aj na zmenke a Zmluve o pôžičke a až neskôr to doplnil, že podpis vyzerá ako jeho. V podaných námietkach súčasne vzniesol kompenzačnú námietku, kde započítava proti nároku navrhovateľa svoj nárok na zaplatenie 20.000 eur s 12 % ročným úrokom, ktorého právny základ tvorí suma pôžičky a zmluvného úroku zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom avšak ani v tomto rozsahu, vzhľadom na vyššie uvedené neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň ako nedôvodné súd posúdil námietky odporcu aj v namietanej časti pluralitného údaja platby, resp. platobného miesta. V predloženej zmenke je ako miesto platenia jednoznačne uvedené Prešov, pričom na zmenke uvedené meno navrhovateľa aj s uvedením jeho účtu v peňažnom ústave nie je pluralitným údajom, ktorý by spôsoboval neplatnosť zmenky.
-9- 18CbZm/248/2013-77 Po vyhodnotení dokazovania preto súd posúdil námietky odporcu ako nedôvodné, a v súlade s ust. § 175 ods. 3 O.s.p. ponechal námietkami napadnutý zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O trovách konania o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania o námietkach, a to na zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 1.200 eur a na trovách
právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, vyjadrenia k námietkam, zastupovanie na pojednávaní v dňoch 5.12.2013, 9.1.2014, 27.3.2014) po 370,14 eur 71,37 eur + náhradu režijného paušálu vo výške 2 x 7,63 eur + 2 x 8,04 eur, cestovné náhrady cesta Košice - Prešov a späť (74km) v dňoch 15.11.2013 a 5.12.2013, AUDI A6, priem. Spotr. 6,2 l/100km(cena nafty 22.1.2014-1,384 eura x 6,2/100 = 0,0858 eur/km + paušál 0,183 eura/km - 0,269 eura/km), t.j. 74x0,269 eura/km = 19,91 eura x 2 = 39,82 eura a náhradu za stratu času Košice - Prešov a späť, t.j. 4 x 1/2 hodina dňa 15.11.2014 x 12,71 eura = 50,84 eura + 4 x 1 hodina dňa 5.12.2013 x 13,01 eura = 52,04 eura + 8 x 1 hodina v dňoch 9.1.2014 a 27.3.2014 x 13,40 eura = 107,20 eura, spolu = 210,08 eura podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade na základe navrhnutého dokazovania odporcom Tatra banka, a.s. poskytla súdu požadovanú správu, na základe čoho vystavila súdu faktúru na zaplatenie 66 euro za poskytnutú službu. Preto súd odporcu ako neúspešného účastníka zaviazal na náhradu trov štátu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsah sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 1. O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-10- 18CbZm/248/0103
g/ ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.