Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-52-2014.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/52/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany proti povinnému: M. W.: 35 922 494, so sídlom v L. XX, L. XXX XX, o vymoženie 5.422,29 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/891/2008 - 16 zo dňa 29. januára 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ku dňu 11.07.2012 vymazaný ex offo z Obchodného registra a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej, so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch trovy exekúcie vo výške 35,86 €. V odôvodnení uviedol, že dôvodom výmazu povinného z Obchodného registra bolo to, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/49/2008 - 32 zo dňa 27. apríla 2012, právoplatným dňa 23.06.2012 zrušený bez likvidácie. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012, podľa ktorého v prípade, že bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. § 196 Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení spolu vo výške 35,86 € vrátane 20% DPH (5,98 €), ktoré predstavujú: 1/ paušálnu odmenu za úkony (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, zisťovanie majetku povinného 1x) spolu 5 úkonov x 3,32 € = 16,60 €; 2/ časovú odmenu za 2 začaté hodiny 2 x 6,64 € = 13,28 € podľa § 14 ods. 1, 2, 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky; 3/ DPH v sadzbe 20 % zo základu 29,88 € (paušálna odmena + časová odmena), t.j. 5,98 €.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že tento dôvod zastavenia exekúcie by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, teda v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 11.07.2012, stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Je toho názoru, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol,
že procesne nezavinil zastavenie exekúcie; v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z Obchodného registra. S poukazom na uvedené nie je daný dôvod, aby znášal trovy exekúcie. Navrhol, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý rovnako ako súd prvého stupňa pri rozhodovaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z Obchodného registra.
Podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri, súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.11.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 163.352,00 Sk (poistné), a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX. I., právoplatné dňa 30.08.2006 a vykonateľné dňa 14.09.2006.
Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.01.2014, súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra a súčasne navrhol, aby súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra má súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/49/2008 - 32 zo dňa 27. apríla 2012, právoplatným dňa 23.06.2012 súd zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok. Povinný tak bol dňa 11.07.2011 podľa § 8a ods. 1 písm. c) Obchodného registra ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa ako aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012 dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V súlade s ust. § 68 Obchodného zákonníka zánik obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu, v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k právnemu nástupníctvu, z čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28CbR/49/2008 - 32 zo dňa 27. apríla 2012 zrušil obchodnú
spoločnosť (povinného) bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie, krajský súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto aj keď oprávnený v posudzovanom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanie bolo preukázateľne zastavené pre nemajetnosť povinného.
Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.