Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/1/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: Z. H., bytom R. XX, XXX XX R., O. republika, proti odporkyni: B. H., bytom XXX XX J. XX, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. októbra 2013 č. k. -144 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného k plnoletej odporkyni zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa. Je síce pravda, že príjem navrhovateľa sa v rokoch 2011 - 2012 oproti roku 2009 znížil, avšak dôvodom bolo najmä to, že navrhovateľ prestal pracovať v spoločnosti K., a.s. Táto skutočnosť však bola zohľadnená už v rozhodovaní o zvýšení výživného v rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -75. Ak navrhovateľ v tomto konaní (opätovne) uvádzal, že dôvodom skončenia pracovného pomeru boli zdravotné dôvody, v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Z potvrdenia zamestnávateľa, ktoré navrhovateľ predložil, síce vyplýva, že navrhovateľ nevykonával profesnú činnosť z dôvodu úplnej pracovnej neschopnosti od 21.09.2009 do 21.11.2009 a pracovný pomer sa skončil 30.11.2009, avšak toto potvrdenie nepreukazuje, že by choroba, resp. dva mesiace trvajúca pracovná neschopnosť navrhovateľa bola dôvodom skončenia pracovného pomeru. Súd prvého stupňa preto v súlade s ustanovením 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na to, že navrhovateľ sa bez preukázaného dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a preto súd posudzoval jeho potenciálny príjem tak, ako keby nebolo došlo k skončeniu pracovného pomeru so spoločnosťou K., a.s. Podobne pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že spolupracoval s firmou J. M. a.s. ako úverový poradca, ale príjmy boli minimálne a náklady väčšie a v tejto súvislosti predložil súdu aj zmluvu o nájme nebytových priestorov, súd takéto konanie navrhovateľa vyhodnotil ako prevzatie neprimeraného majetkového rizika navrhovateľom a na túto skutočnosť neprihliadal. Pokiaľ ide o insolvenčné konania vedené voči navrhovateľovi a jeho manželke (ktoré ešte neboli ukončené), súd prvého stupňa k tomuto uviedol, že vyhlásenie konkurzu má následky predovšetkým vo vzťahu k dlhom vzniknutým v minulosti, samo o sebe však nič nevypovedá o schopnosti dlžníka nadobúdať majetok (či už ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba) v budúcnosti, pričom rozhodovanie o výživnom je rozhodnutím s účinkami do budúcnosti. Súd prvého stupňa teda zistil, že rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného má navrhovateľ aj v súčasnosti štyri vyživovacie povinnosti. Ak navrhovateľ uvádzal zdravotné problémy detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti (V. H. a Z. H.), súd konštatoval, že tieto zdravotné problémy sú dlhodobého charakteru a boli známe aj v čase rozhodovania o poslednej úprave vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal, že by

sa situácia oproti stavu spred rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -75 bola zmenila tak, že by si zdravotná starostlivosť o V. H. a Z. H. vyžadovala vyššie náklady než v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Po tom, čo súd prihliadol na vyššie uvedené (vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a preberanie neprimeraného majetkového rizika navrhovateľom), dospel k záveru, že jediná objektívna zmena oproti stavu v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni nastala v tom, že výživné navrhovateľa na mal. O. O. bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -119 zvýšené zo sumy 13,28 eur na sumu 35 eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov odporkyne, kým počas posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti bola síce už prijatá na konzervatórium do Bratislavy, ešte nebola jeho študentkou a súd v tom čase vychádzal len z nákladov na štúdium na S. akadémii v V.. S prechodom odporkyne na štúdium z Topoľčian (ktoré sú od miesta jej bydliska vzdialené len 20 km) do Bratislavy (vzdialenej 140 km) sú spojené zvýšené náklady na ubytovanie a cestovné. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni a z majetkového priznania odporkyne súd zistil, že odporkyňa v roku 2012 pracovala u viacerých zamestnávateľov, avšak vždy len krátky čas, pričom jej celkový hrubý príjem za rok 2012 bol vo výške 1096,60 eur. Z toho vyplýva, že nešlo o činnosti v stálom pracovnom pomere, ale o jednorazové, prípadne krátkodobé brigády. Takéto činnosti, vykonávané popri štúdiu, nemožno hodnotiť ako schopnosť odporkyne samostatne sa živiť, práve naopak, ako jej snahu popri štúdiu si brigádnicky privyrobiť, aby nemusela žiadať o zvýšenie výživného, čo však nemôže byť odporkyni na ujmu. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, jedinou objektívnou zmenou, na ktorú súd prihliadal, bolo zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na mal. O. O. zo sumy 13,28 eur na sumu 35 eur. V tom istom čase však narástli aj oprávnené náklady odporkyne (najmä na cestovné a ubytovanie v Bratislave). V obidvoch prípadoch však ide o zmenu, ktorá nie je zásadného charakteru a zvýšenie nákladov navrhovateľa a odporkyne sa vzájomne vyvažujú. Súd preto považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ,,,, , , , Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa a . Keďže odporkyňa, ktorá mala vo veci úspech, nežiadala o náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že súd prvého stupňa neposudzoval náklady jeho súčasnej rodiny ako celok vo vzťahu k jeho zárobkovým možnostiam a jeho príjmu. Aj keď by súd vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval v spoločnosti K., a.s. (12.000 - 15.000 Kč), na ktorý sa podľa zákona prihliada ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, poukázal na to, že tento zárobok bol po dobu materskej dovolenky jeho manželky zvýhodnený o sociálne úľavy, resp. príplatky. V súčasnej dobe by táto mzda bola nižšia o značnú čiastku. Uviedol, že mu bola ponúknutá práca živnostníka s väčším príjmom a v snahe vylepšiť svoju finančnú situáciu, túto možnosť využil. Keďže jeho predstava bola daná prísľubom väčších zárobkov, nepovažuje toto rozhodnutie za ľahkovážne. Rovnako tak sa rozhodol prenajať si kanceláriu v rámci v spolupráce s firmou J., pretože tým sa naskytla možnosť ešte väčších zárobkov. Bohužiaľ zmeny v zákonoch o nebankových úveroch sťažili značnou mierou možnosti predaja produktov (úverov), čo však v okamihu svojho rozhodnutia nemohol predpokladať. Svoje konanie v tomto smere nepovažuje za neuvážené alebo snáď priamo ľahkovážne. Uviedol, že po celú dobu mu išlo o dobro svojich detí, a to aj dcéry B., ktorej by nemohol plniť ani zvýšené požiadavky pre vysokoškolské vzdelanie. Štandardné vysokoškolské vzdelanie dosiahla odporkyňa za jeho podpory. Jeho syn V. navštevuje a syn Z. bude navštevovať v budúcom roku povinnú základnú školu. Myslí si, že náklady na základné školské vzdelanie, zdravotný stav jeho synov a komplikácie s psychickým stavom staršieho syna, ktoré vyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť, majú prednosť pred nadštandardným vzdelaním dcéry, čo by mala dcéra akceptovať. Pokiaľ sa matka odporkyne rozhodla, že umožní dcére vysokoškolské vzdelanie, je z jej strany nutná vyššia účasť na hradení nákladov. Ďalej uviedol, že odporkyňa nemá záujem len o štúdium na vysokej škole, ale tiež sa snaží presadiť v rôznych speváckych aktivitách a finančne nákladných súťažiach. Zároveň žiadal súd o dôkladné zistenie zárobkov odporkyne v tejto činnosti. Pokiaľ postaví na úroveň potreby svojich detí a jeho finančné možnosti a zákonné povinnosti, musí s ľútosťou konštatovať, že nemôže podporovať vysokoškolské vzdelanie odporkyne na úkor potrieb základného vzdelania a telesného vývoja synov.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že sa venuje speváckym

aktivitám, ktoré by mali prinášať určitý zárobok k tomu uviedla, že koncerty, ktoré navštevuje sú považované za praktickú súčasť vyučovania, sú riadne hodnotené známkou. Je pravdou, že sa zúčastnila aj benefičných koncertov, teda bez nároku na honorár. Čo sa týka súťaží, v ktorých účinkovala, tieto taktiež neprinášajú honorár, ale len náklady. Všetky súťaže a konkurzy, ktoré absolvuje, sú nevyhnutnou súčasťou jej budúcej profesie. S navrhovateľom sa nestretáva, nekomunikuje, považuje jeho tvrdenie, že jej osobné ambície nie sú reálne, za absolútne nekompetentné. Pokiaľ sa týka jej matky a rozhodnutia podporiť ju v ďalšom vzdelávaní umeleckým smerom, nevidí dôvod, prečo by ju mama nepodporovala v niečom, o čom by si sama myslela, že je zbytočné. S matkou žije v spoločnej domácnosti, nemá vlastný byt, má iba ubytovanie s ďalšími študentmi v Bratislave, pretože je nereálne cestovať každý deň do Pravotíc a späť (cca 150 km). Pokiaľ navrhovateľ už v čase, kedy mal iba ju, nemal finančné prostriedky na to vychovávať ďalšie dieťa, rovnako tieto prostriedky nemal, keď sa narodila jeho dcéra O., bolo z jeho strany neuvážené rozhodnutie mať ďalšie dve deti a v súčasnej dobe sa na ne vyhovárať nie je o nič zodpovednejšie.

F. súd v V. ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci, z ktorého titulu si osvojuje aj dôvody napadnutého rozsudku v zmysle . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne i na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle cit. zákonného ustanovenia treba pritom považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí zistiť, či a v akom smere došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného, vykonanej rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -75 zo dňa 14.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -116, ktorým súd zvýšil výživné na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 28.05.2009, nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania a ani okolností, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. V čase poslednej úpravy výživného mala odporkyňa 19 rokov, ukončila štúdium na Obchodnej akadémii v V. a bola prijatá na Cirkevné konzervatórium v L.. Navrhovateľ v čase poslednej úpravy výživného ukončil prácu pre spoločnosť K. a.s., kde pracoval do konca novembra 2009 a od marca 2010 začal v rámci živnosti vykonávať činnosť pokrývača. V roku 2009 pracoval popri zamestnaní zároveň ako živnostník. Celkový čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľa v roku 2009 (zamestnanie + živnosť) bol vo výške 686,97 eur. Navrhovateľ bol ženatý, mal s manželkou dve maloleté deti, jeho manželka bola v čase poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke. Okrem odporkyne a dvoch maloletých detí, pochádzajúcich z manželstva mal navrhovateľ vyživovaciu povinnosť aj k maloletej O. v sume 13,28 eur. V súčasnosti je odporkyňa študentkou 4. ročníka Konzervatória v L., žije v spoločnej domácnosti s matkou, avšak počas štúdia sa prechodne zdržiava u známych v Bratislave, kde prispieva na domácnosť sumou 100 eur mesačne, cestovné platí 33 eur mesačne, navštevuje tanečné tréningy, za ktoré platí 14 eur mesačne. Príjem navrhovateľa sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného znížil, keď podľa jeho tvrdení dosahuje zo živnosti priemerne cca 10.000,- Kč mesačne. Je však nepochybné, že k zníženiu príjmu na strane navrhovateľa došlo aj na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ prestal pracovať v spoločnosti K. a.s., kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 580,24 eur, pričom pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončil na vlastnú žiadosť. Za daného stavu bolo potrebné vyhodnotiť, že navrhovateľ sa bez preukázaného dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a preto bolo

potrebné vychádzať z jeho potencionálneho príjmu, ktorý by dosahoval u posledného zamestnávateľa, t. j. v spoločnosti K. a.s.. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil, že spolupracoval s firmou ProfiCredit Czech a.s. ako úverový poradca, z ktorej činnosti mal minimálne príjmy a náklady väčšie, k tomu je potrebné uviesť, že takéto konanie navrhovateľa aj odvolací súd vyhodnotil ako prevzatie neprimeraného majetkového rizika a na túto skutočnosť nebolo možné prihliadať. Súd prvého stupňa rovnako správne vyhodnotil, že pokiaľ ide o insolvenčné konania vedené voči navrhovateľovi a jeho manželke, vyhlásenie konkurzu má predovšetkým následky vo vzťahu k dlhom vzniknutým v minulosti, samo o sebe nič nevypovedá o schopnosti dlžníka nadobúdať majetok v budúcnosti, pričom rozhodovanie o výživnom je rozhodnutím s účinkami do budúcnosti. Navrhovateľ rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného má okrem odporkyne ďalšie tri vyživovacie povinnosti, t. j. k dvom deťom pochádzajúcim z terajšieho manželstva a k maloletej O., na ktorú platí výživné vo výške 35 eur mesačne. V porovnaní s poslednou úpravou výživného mu odpadla vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola na materskej dovolenke. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil, že má zvýšené náklady v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom maloletých detí pochádzajúcich z terajšieho manželstva k tomu je potrebné uviesť, že tieto zdravotné problémy sú dlhodobého charakteru a navrhovateľ nepreukázal, že by sa situácia oproti stavu v porovnaní s poslednou úpravou výživného podstatne zmenila. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní dôvodil, že odporkyňa má príjem z rôznych speváckych aktivít, k tomu je potrebné uviesť, že odporkyňa v roku 2012 pracovala u viacerých zamestnávateľov, avšak vždy len na krátky čas, pričom jej celkový hrubý príjem za rok 2012 bol vo výške 1.096,60 eur. Takéto krátkodobé činnosti, ktoré nevykonávala v stálom pracovnom pomere nemožno hodnotiť ako schopnosť odporkyne samostatne sa živiť. Navrhovateľ taktiež nepreukázal, že odporkyňa sa zúčastňuje finančne nákladných speváckych súťaží, keď z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že jej spevácke aktivity sa považujú za praktickú súčasť vyučovania a sú riadne hodnotené známkou. Pokiaľ sa aj zúčastnila nejakých koncertov, išlo o benefičné koncerty bez nároku na honorár. Za neopodstatnené považoval odvolací súd aj námietky navrhovateľa, že nemôže podporovať vysokoškolské štúdium dcéry na úkor potrieb základného vzdelania jeho maloletých synov, keď odporkyňa je výživou odkázaná na navrhovateľa, jej odôvodnené potreby sú v porovnaní s potrebami maloletých detí navrhovateľa podstatne vyššie. Za daného stavu aj odvolací súd dospel k názoru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, navrhovateľ si svoju terajšiu zhoršenú finančnú situáciu zapríčinil sám, nakoľko v predchádzajúcom období ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa na svoju žiadosť a pri podnikaní ako úverový poradca bral na seba neprimerané majetkové riziká, pričom táto skutočnosť nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a tak, že úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .