Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Em-2-2021.pdf
PDF · 145.62 KB
Case nature
Subarea
10Em/2/2021
Uznesenie
Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou, v právnej veci oprávneného Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, S., proti povinnej P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, S., za účasti maloletého dieťaťa Q.N. V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia,
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 03.12.2021 na súd návrh na výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti úpravy styku, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým tak, že : Otec je oprávnený sa so synom stretávať každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod.; v deň Vianoc, teda 24.12. bude maloletý tráviť čas u otca od 8.00 hod. do 12.00 hod.
2. Návrh odôvodnil tým, že k styku nedochádza tak ako určil súd z dôvodu, že matka maloletého nerešpektuje znenie rozsudku. Matka maloletého nepripravuje na styk (maloletého odovzdáva príbuzná matky) tak, ako jej bolo uložené rozsudkom, a predovšetkým absentuje jej súčinnosť po psychickej stránke, pretože v čase, kedy má dôjsť k začatiu styku, a to pred vchodom do panelového domu, kde matka s maloletým býva, zo strany matky sa k maloletej nedostáva žiadneho pozitívneho povzbudenia na maloletého tak, aby k uskutočneniu styku aj reálne došlo. Matka častokrát ruší styk otca s maloletým z dôvodu buď choroby alebo, že maloletý chce hrať počítačové hry. Na základe uvedeného sa domnieva, že rozsudok obsahujúci vetu „Otec je oprávnený sa so synom, stretávať“ si matka vykladá inak, ako má v skutočnosti prebiehať. Pri preberaní maloletého matka nekooperuje a nenabáda syna vytvoriť si pozitívny vzťah k súdom ustanovenému styku s ním a vzbudiť tak v maloletom harmonický vzťah k obidvom rodičom. Matka mu maloletého odovzdáva mnohokrát v nepriateľskej nálade s nahnevaným postojom, pri komunikácií je chladná a odmeraná s nezáujmom k predmetnej veci. Má za to, že matka maloletého začala robiť obštrukcie pri stretávaní sa s maloletým, a to nepriamym a priamym psychickým vplyvom na syna, ktorý má za následok stratu citového puta k jeho osobe. Maloletý odmieta s ním kdekoľvek odísť, plače a matka ho k tomu nepovzbudzuje, následkom čoho k realizácii styku nedochádza. Je presvedčený o tom, že matka alebo príbuzní žijúci v spoločnej domácnosti vytvárajú u maloletého negatívny obraz o ňom, ktorý sa nezakladá na pravde, čo na maloletého a jeho vzťah k nemu vplýva negatívne. Takéto správanie matky a v neposlednom rade aj maloletého ho raní, v dôsledku čoho bol nútený obrátiť sa na ÚPSVaR a políciu, no bezúspešne. Výživné určené súdom platí pravidelne, vedie bezúhonný a príkladný život, chce byť vzorom pre svojho syna a trápi ho správanie sa matky a maloletého, ktorý je podľa neho pod neustálym psychickým nátlakom matky alebo príbuzných. Má za to, že správanie sa matky nekorešponduje so záujmom maloletého a že matka maloletého by sa
mala podieľať na vytváraní a udržiavaní citovej väzby medzi ním a maloletým, pretože ako jeho otec je dôležitou súčasťou jeho života a má právo aj záujem podieľať sa na jeho výchove, tráviť s ním čas a byť jeho oporou.
3. Okresný súd Humenné uznesením č.k. 10Em/2/2021-12 zo dňa 06.12.2021 nariadil výkon rozhodnutia
- rozsudku Okresného súdu Humenné , č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo doručené dňa 23.12.2021 uviedla, že je pravdou, že otec nemal syna dlhší čas a to z dôvodu choroby. Avšak podotkla, že dňa 16.12. mu dala syna v popoludňajších hodinách, aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia súdu by ho mal mať až v piatok od 17:00. Následne bol otec so synom v sobotu a taktiež v nedeľu. Dodala, že otec nemá syna cez noc, keďže syn odmieta prespávať u otca. Týmto veľmi oceňujem, že otec toto rozhodnutie syna rešpektuje. Predtým mal otec maloletého naposledy 21.11.2021 (t.j. nedeľa). Poobede mi volal, že meral synovi teplotu - mal okolo 38,00. Už ráno vravela otcovi, že bude chorý, keďže v sobotu ako ho, mal mi syn povedal, že jedol „zmrzlinu“ V noci už spal nepokojne, upchatý nos, zhoršené dýchanie. Ešte v nedeľu sa otca spýtala, či mu vážne dal zmrzlinu - vraj to bolo mascarpone s džemom. V nedeľu keď jej otec syna odovzdal mu opätovne zmerala teplotu, mal 38,00. Podala mu potrebné lieky, teplý čaj. Neskôr keď teplota stúpla na 39,00 písala synovej obvodnej lekárke ohľadom podávania liekov. Celú noc poriadne nespala a starala sa o syna. V pondelok mu obvodná doktorka predpísala ďalšie lieky. V utorok mal teplotu dokonca 40,00. Syn sa liečil 2 týždne. Na tretí týždeň ho chcela už dať do škôlky, no stále sa jej nepozdával (javil sa nachladený). Dňa 3. decembra boli zase u doktorky na kontrole. Predpísala mu ďalšie lieky, následne 4. a 5. decembra ho mal mať otec, v piatok jej písal čas kedy si príde po syna v sobotu. Odpísala, že syn je chorý, že pokračujú v liečbe. Bola ochotná mu ho dať v nedeľu aspoň na trošku aby boli spolu, keďže bolo Mikuláša. Otec mu nakoniec doniesol len balíček. Matka ďalej uviedla, že je pravdou, že k styku nedochádza tak ako určil súd a to v prípadoch keď je syn chorý. Vôbec tu nejde o nerešpektovanie znenia rozsudku. Taktiež sa jedná o dni keď si otec nemôže v daný deň prísť po syna. Naposledy to bolo, lebo sa otec nahneval a vyjadril, že po syna si príde vtedy keď to bude chcieť on (syn). Zároveň je pravdou, že nie vždy syna odovzdáva ona. Keďže pracuje na smeny ako recepčná v hoteli, stáva sa, že syna musí odovzdať jej teta. Základom však ostáva, že otec je so synom podľa rozhodnutia. To, že ona mu dieťa nemôže fyzicky odovzdať neznamená, že k styku nedochádza. Čo sa týka súčinnosti po psychickej stránke, už vážne niekedy nevie ako má motivovať syna aby bol s otcom. V minulosti keď bol menší tak to bolo jednoduchšie, no žiaľ čím je starší tým si viac sám vyhodnocuje veci na základe správania sa otca. Veľakrát sa stalo, že otec na ňu pred synom kričal, hanlivo urážal a vždy vykrikoval, že pôjde na políciu udať ju a ona skončí v base. Alebo, že jej zoberú deti. Všetko za prítomnosti maloletého. Vysvetliť potom vlastnému dieťaťu, ktoré sa jej pýta, či pôjde do basy je neskutočne stresujúce, namáhavé a ťažké. Ako matka v prípadoch, keď syn odmieta ísť s otcom - nechá priestor synovi a otcovi nech si to vyjasnia medzi sebou. Keď to nejde povie synovi, že pôjde sa trošku „pohrať" ku tatovi a príde domov. Otec mnohokrát netrávil čas so synom zmysluplne. A ona ako matka to má pri stretnutí naprávať? (Príklad z praxe: otec viac krát nasľuboval synovi veci a nakoniec to nechal na ňu - že mama pôjde. Tak to bolo s kolotočmi /autíčka/, kde počas hromov a bleskov šla do mesta - aby sa syn povozil. Alebo keď mal ísť otec so synom na kúpalisko a nakoniec sa po pár hodinách vrátil so synom, že mama pôjde s tebou - oni vraj boli, ale syn sa údajne nekúpal. Tak som sa obliekla - bola po nočnej- vzala obe deti a išli sme na kúpalisko, tento rok, prišiel za ňou do práce s maloletým, objednal si kávu, išiel do fajčiarky. Syn ostal s ňou. Ešte kolegyňu poprosila, nech mu odnesie kávu, lebo ona dávala pozor na syna. Reakcia otca: „To mi nemohla doniesť kávu? Zjavne ho absolútne nezaujímalo, že dáva pozor na syna, či má nejakú prácu a podobne. Tieto a mnohé iné momenty pri fungovaní sú len malými príkladmi o tom ako realizovanie styku s dieťaťom prebieha.) Čo sa týka zrušenia styku z dôvodu choroby, stane sa, že dieťa ochorie. Otcovi veľakrát vravela, keď spochybňoval chorobu syna, že ako otec má právo kontaktovať synovu obvodnú lekárku a žiadať informácie o zdravotnom stave. Žiaľ ani raz tak neučinil. Ako matka môže povedať, že stokrát by bola radšej keby bolo dieťa zdravé a nie riešiť konšpirácie otca. Dodala, že syn nehrá žiadne počítačové hry- keďže ich doma nemajú. Mali Playstation, ktorú mal otec doma (kde s malým spolu na nej hrali) a dal ju synovi k nej domov. Daná Playstation je už dávno odložená a syn sa na nej absolútne nehrá. Čo sa týka kooperácie, veľakrát za tie roky sa snažila. Ako matka musela nespočetne veľakrát syna motivovať, prehovárať vysvetľovať, prosiť, aby išiel s otcom. Zároveň nechápe ako má ona pri odovzdávaní syna nabádať a vzbudiť pozitívny vzťah k súdne ustanovenému styku. Syna odovzdáva v neutrálnej nálade. Otcovi dá čaj, podá základné informácie a tým je proces preberania ukončený.
Nezáujem k predmetnej veci má skôr otec, keď mu viackrát radila, čo treba a čo nie. (Príklad z praxe : Syn zahlienený - upozorňujem otca: „Nedávaj mu prosím nič mliečne". Čo urobil otec-dal mu sladký tvaroh.) Nevie o akých obštrukciách otec píše. K realizácii styku nedošlo buď v prípade keď bol syn chorý alebo keď odmietal s otcom ísť. Jej ako matke je tiež situácia keď syn odmieta ísť na stretnutie nepríjemná, keďže dobre vie, že potom nastanú problémy. Snaží sa syna prehovárať, motivovať ho. Otec by si mal uvedomiť, že rovnako bezradne sa cítim ona, keď syn odmieta ísť. Tiež by bola najradšej keby syn chodil bez problémov ku otcovi. Aj keď si otec myslí, že niekto u maloletého vytvára o ňom negatívny obraz - pravdou ostáva, že negatívny obraz si u syna vytvára sám. (Príklad z praxe: Minulého roku v lete keď mal otec syna, volal, že je s ním na polícii, že ide podať návrh na väzbu na mňa a na moju tetu, že sa chce dohodnúť. Išla som na políciu. Danému službukonajúcemu policajtovi vysvetľovala, že nechápe čo sa deje. Spýtal sa, kto má mať teraz dieťa. Odpovedala som: „On". Otec neustále riešil, že bol za mnou aj so synom v práci a ona nemala rúško, na čo oponovala, že bola s vlastným dieťaťom. Otec neustále kričal, že jej dieťa nedá, kým nebude mať hotový PCR test. Policajtovi vysvetľovala, že musí večer do práce a nemôže si dovoliť neprísť, že nemá problém prísť na druhý deň vypovedať ak je to potrebné. Celá situácia sa vyostrila, až tak, že po nej otec kričal a nadával, že je k*rva a hlupaňa, všetko za účasti syna. Chudák sa z toho potom pocikal. Celú cestu domov strašne plakal a opakoval, že mama nepôjdeš do basy). Ju rovnako ako otca raní, keď vidí, že veci nefungujú ako majú. Raní ma keď musí dieťaťu vysvetľovať prečo „musí byť s vlastným otcom“. K vyjadreniu otca, kde píše, že bol nútený sa obrátiť na ÚPSVa R a políciu, no bezúspešne - v piatok (17.12.) bola vypovedať na Okresnom riaditeľstve PZ. Po sviatkoch má ísť aj na ÚSPVaR. Kiež by bol otec takým človek a otcom ako to o sebe tvrdí. Aj ona by bola rada, keby syn videl v otcovi svoj „mužský vzor", aby sa mu otec venoval a robil s ním „chlapské veci“ (Príklad z praxe: naposledy čo syn nechcel ísť s otcom lebo sa s ním nehrá. Telefonický rozhovor. „Malý povedal, že nechce ísť lebo sa s ním nehráš, prečo sa s ním nehráš?" Krásna odpoveď otca: „Azda sa nebudem s takým veľkým chlapcom hrať.".....Telefonická hádka, vyjadrenie otca: „Keď malý kašle na mňa ja kašlem na neho. Budem s ním vtedy keď bude on chcieť. Budem čakať kým mi zavolá. .... a polámem mu všetky hračky....) Ako matka nemá najmenšiu potrebu hovoriť o otcovi pred synom niečo zle, lebo on sám je chodiacim príkladom toho ako sa dá pokaziť vzťah otec - dieťa. Nepotrebuje vravieť synovi niečo negatívne o otcovi. O to sa zväčša postará sám otec a to vlastným pričinením a správaním. O vytváraní a udržiavaní citovej väzby otca so synom by sa mal podieľať podľa môjho názoru najmä otec. A to svojím správaním, vhodne vybranými aktivitami, načúvaním potrieb dieťaťa, rozvíjaním vzájomnej dôvery. (Príklad z praxe: už to bolo dávnejšie, po stretnutí s otcom, syn sa mi večer rozplakal, že on nechce bývať tam kde babka česká...pýtam sa kde? Veď česká babka býva v Česku....Nie v byte - mal na mysli byt na Laboreckej. Moja otázka, kto ti povedal, že tam budeš bývať? Tato...tato povedal, že tam budeme bývať bez mamy). Keď je syn s ňou, tak sa vôbec nebavia o otcovi. Toto je jej čas so synom, tak ako má otec ten svoj. Nechápe, prečo otec obviňuje ju zo zlého vzťahu so synom. Prečo by mala byť zodpovednosť za celú vzniknutú situáciu len na pleciach matky. Syna pripravuje na styk tak ako má - je to však v poslednom čase náročnejšie, keďže syn nechce chodiť. Po psychickej a materiálnej stránke sa o syna vzorne stará a zabezpečuje mu všetko čo potrebuje. Syn nie je pod žiadnym tlakom matky ani príbuzných. Otec si zjavne mylne myslí, že človek nemá čo iné na práci len ho osočovať a vravieť maloletému o ňom zle veci. Prílohou vyjadrenia bola aj tabuľka hradenia výživného od októbra 2020 do decembra 2021, z ktorej vyplýva, že otec za tento čas nemá dlh na výživnom, ale platby prebiehali nepravidelne v rôznych výškach, 6krát sa stalo, že otec výživné neuhradil, raz dokonca dva mesiace za sebou. Prílohami bola aj emailové správy od ošetrujúcej lekárky maloletého o potvrdení, že maloletý absolvoval domácu liečbu od 20.10. do 07.11.2021 a znova od 21.11 do 17.12.2021. Prílohami boli aj screenshoty komunikácie medzi ňou a otcom ohľadom maloletého z októbra až decembra 2021.
5. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, (ďalej len „úrad“ alebo „kolízny opatrovník“) zo dňa 10.02.2022 doručenej súdu 10.02.2022 je uvedené, že od vydania Rozsudku Okresným sudom v Humennom sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol orgán SPODaSK v kontakte s rodičmi nasledovne: 20.01.2020 - pohovor s otcom, 24.01.2020 - pohovor s matkou, 30.01.2020 - pohovor s otcom, 31.01.2020 - pohovor s matkou, 18.02.2020 - telefonický rozhovor s otcom, 18.02.2020 - telefonický rozhovor s matkou, 19.03.2020 - telefonický rozhovor s otcom, 27.03.2020 - telefonický rozhovor s matkou, 30.03.2020 - telefonický rozhovor s otcom, 09.09.2020 - pohovor s matkou, 10.09.2020 - pohovor s otcom, 25.09.2020 - pohovor s otcom, 08.10.2020 - telefonický rozhovor s otcom, 03.12.2020 - pohovor s otcom, 29.12.2021 - pohovor s matkou, 09.02.2022 - telefonický rozhovor s matkou.
Otec dňa 20.01.2020 uviedol počas rozhovoru na oddelení SPODaSK, že so synom sa stretáva na základe dohody medzi ním a matkou maloletého, nie podľa rozhodnutia súdu, ktoré bolo vydané. Rodičia počas jednotlivých rozhovorov, ktoré prebiehali osobne na pôde oddelenia SPDOaSK alebo telefonicky, uvádzali rôzne problémy, ktoré podľa nich vplývajú na styk otca so synom, pričom každý vidí problém v správaní toho druhého. Často sa stávalo aj to, že počas preberania syna otcom sa rodičia pohádali a vyústilo to do konfliktu medzi nimi. Z dôvodu, že konflikt medzi rodičmi pretrvával, orgán SPODaSK požiadal o spoluprácu Referát poradensko-psychologických služieb (RPPS) listom zo dňa 27.04.2020. Na základe informácie z RPPS bolo zistené, že matka sa zúčastnila od apríla 2020 do septembra 2020 dvoch individuálnych a jednej telefonickej konzultácie. Otec maloletého sa zúčastnil jednej individuálnej a dvoch telefonických konzultácií. Nakoľko konzultácie RPPS neviedli k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi a k zmierneniu pretrvávajúceho rodičovského konfliktu medzi nimi, bola rodičom sprostredkovaná pomoc prostredníctvom vykonávaní opatrení SPODaSK v Centre pre deti a rodinu Snina, pracovisko Humenné (CDR). V CDR boli pre rodičov vykonávané opatrenia ambulantnou/terénnou formou odo dňa 06.10.2020, kedy s rodinou bola do spolupráce zapojená sociálna pracovníčka a psychologička. Hlavným cieľom spolupráce rodičov s CDR bola podpora efektívnej komunikácie a spolupráce rodičov v záujme predchádzania možného negatívneho vplyvu na maloleté dieťa. Zo záverečnej správy zaslanej CDR Snina zo dňa 18.05.2021 vyplynulo, že v priebehu spolupráce začali rodičia vnímať zlepšenie vo vzájomnej komunikácii a v spolupráci v oblasti výchovy syna. Rodičia si pred ukončením spolupráce s CDR dohodli pravidlá, za akých bude prebiehať stretávanie sa otca so synom. V predmetnej záverečnej správe z CDR Snina je v závere uvedené, že styk otca so synom sa v tom čase (máj 2021) nerealizuje v zmysle rozsudku súdu v plnom rozsahu, ale na základe vzájomnej dohody medzi rodičmi, a to každú nepárnu stredu a počas párneho víkendu, ale neostáva na noc. V tom čase sa otec pred pracovníčkou CDR vyjadril, že aktuálne prihliada na potreby syna a so spaním nechce na syna tlačiť. Dňa 03.12.2021 otec uviedol, že so synom sa v mesiaci október a november stretol iba raz. Pre syna chodí podľa súdneho rozhodnutia, ale maloletý s ním odmieta odísť, pričom syn otcovi hovorí, že s ním nepôjde, pretože chce hrať hru a tiež mu syn povedal, že spať pri ňom bude, až keď bude mať 6 rokov. Otec uviedol, že na polícii podal viacero trestných oznámení, ohľadom marenia súdneho rozhodnutia a tiež vo veci týrania blízkej a zverenej osoby. Otec uviedol, že keď sa jeho styk so synom nezrealizuje kvôli chorobe syna, matka mu neumožní stretnúť sa so synom v náhradnom termíne. Otec maloletého si myslí, že matka so svojou rodinou maloletého ovplyvňuje proti nemu, a preto žiada súd, políciu a orgán SPODaSK o vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom posúdenia duševného stavu maloletého dieťaťa, aby sa zistilo, či nie je ovplyvňovaný a či to nebude mať dosah na ďalší vývin maloletého. Dňa 29.12.2021 sa matka na oddelenie SPODaSK dostavila na základe telefonickej dohody. Bola oboznámená s návrhom otca na výkon rozhodnutia súdu, ktorý podal. Taktiež ju informovali o tom, že v tejto veci Okresný súd vydal Uznesenie sp. zn. 10Em/2/2021 zo dňa 06.12.2021, ktorým nariadil výkon rozhodnutia. Matka maloletého uviedla, že asi do septembra 2021 prebiehalo stretávanie otca s maloletým synom bez problémov. Problémy pri stretávaní sa otca so synom nastali až v poslednom čase, kedy bol maloletý chorý a vtedy matka syna otcovi nedala. Otec požadoval od matky potvrdenie od lekárky, avšak matka otcovi stále hovorí, aby sám zašiel za doktorkou a opýtal sa na syna a poprípade si informácie, ktoré mu ona poskytne o ich synovi, overil u pani doktorky. Matka maloletého uviedla, že syna sa snaží na styk s otcom pripraviť, niekedy však syna musí aj motivovať, napr. mu sľúbi nejakú hračku, ak pôjde k otcovi. Syn ak má ísť k otcovi, tak trucuje a plače. Podľa slov matky, syn sa pri otcovi nudí, ak je s otcom u neho doma, tak sa sám hrá a otec pozerá televíziu. Podľa slov matky sa otcovi nepáči, ak syna prevezme od neho jej teta alebo jej mama, pričom vysvetlila, že takáto situácia sa stala iba pár krát, keď matka v tom čase bola napr. v autoškole alebo bola s dcérou vonku, keďže jej pomáhala s projektom do školy. Matka uviedla, že otcovi nebráni úmyselne v styku so synom. Práve naopak, bola by rada, ak by otec so synom trávil viacej času. Okrem toho matka uviedla, že otcovi pár krát aj umožnila výmenu termínu styku so synom. Zároveň je pravdou, že syn pri otcovi nechce prespávať a otec to akceptuje. Počas rozhovoru matku upozornili na jej povinnosť dodržiavať právoplatné vydané rozhodnutie súdu. V predchádzajúcom období bola matka maloletého zo strany orgánu SPODaSK dňa 24.01.2020 poučená, okrem iného, aj o potrebe udržiavania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, a teda aj s otcom a o úlohe rodiča, ktorého v starostlivosti dieťa je, umožniť mu znovuobnoviť a budovať vzťah s druhým rodičom. Dňa 09.02.2022 matku telefonicky kontaktovali za účelom zistenia aktuálnych informácií ohľadom stretávania sa otca so synom. Matka uviedla, že situácia je rovnaká. Otcovi umožňuje styk so synom, avšak nie je to bezproblémové. Naposledy nastal problém v piatok 04.02.2022, kedy medzi ňou a otcom maloletého syna došlo opätovne k hádke, pričom syn k otcovi nešiel.
Vyjadrenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately: na základe doterajších skúseností a kontaktov s rodičmi i mal. dieťaťom zastáva názor, že podobné problémy medzi oprávneným a povinnou je možné očakávať aj v budúcnosti a problémy pri realizácií súdneho rozhodnutia vo veci úpravy styku oprávneného s mal. budú v budúcnosti pretrvávať aj naďalej. Rodičia nedokážu konštruktívne riešiť problémy a komunikovať bez odbornej podpory. V prípade výkonu rozhodnutia je možné očakávať problémy na strane dieťaťa.
6. Súbežne s konaním o výkon rozhodnutia prebiehalo aj konanie o uložení výchovného opatrenia vedené pod sp. zn. XP/XX/XXXX. Uznesením č.k. XP/XX/XXXX -XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo rodičom uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti spolupracovať s Centrom pre deti a rodiny v Snine, pracovisko Humenné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
7. V priebežnej správe z CDR zo dňa 15.07.2022 je uvedené, že dôvodom, pre ktoré bolo rodičom uložené výchovné opatrenie sú dlhodobo narušené vzájomné vzťahy v rodine, neschopnosť komunikácie a spolupráce rodičov, pretrvávajúce konfliktné situácie medzi rodičmi a nerealizácia stretávania maloletého s otcom. Cieľom vykonávania opatrení v centre je podpora efektívnej komunikácie a spolupráce rodičov v záujme predchádzania možného negatívneho vplyvu na mal. dieťa. Výchovné opatrenie vykonávajú od 16.05.2022. Na plánovaných stretnutiach v CDR Snina, pracovisko Humenné sa obaja rodičia mal. Q. V. zúčastňujú pravidelne a aktívne. Ku dňu 15.07.2022 sa uskutočnilo 16 hodín z určených 40 hodín priameho výkonu s matkou a otcom, ktorý realizovali psychologička - Mgr. Diana Miková a sociálna pracovníčka - Mgr. Jana Kovalčíková. Na začiatku spolupráce boli oslovení obaja rodičia maloletého za účelom objasnenia dôvodov, pre ktoré Okresný súd v Humennom uložil výchovné opatrenie. Obom rodičom bol vytvorený priestor pre vyjadrenie ich názoru na situáciu, v ktorej sa ocitli, pre naformulovanie cieľov, ktoré by chceli realizovať. Pracovníčky centra oboznámili rodičov s ponukou frekvencií nadchádzajúcich stretnutí, ako budú prebiehať a čo by malo byt' výsledkom tejto spolupráce. Jednotlivé odborné intervencie začali sociálnym a psychologickým poradenstvom s rodičmi individuálne. Obsahom sociálnych intervencií na stretnutiach s rodičmi bolo zhodnotenie a identifikácia charakteru príčin problému, ako sa vyvíjal, a ktoré situácie ho posilňovali, pomenovanie zručností, ktoré potrebujú rodičia k zvládnutiu problému, pomenovanie očakávaní od rodiča, s ktorým dieťa žije, pomenovanie očakávaní od rodiča, s ktorým dieťa nežije. Obsahom vykonávaných psychologických intervencií bola podpora vzájomnej akceptácie rodičov, význam rodičovských rolí pre dieťa z hľadiska jeho dospelosti, pomoc pri pomenovaní emócií, napätia, vlastného prežívania rodičovskej role. V úvode spolupráce matka uviedla, že ich vzájomné nezhody pramenia z často nevhodne zvolenej komunikácie otca v prítomnosti syna. Podľa jej vyjadrení maloletý bol často prítomný pri ich vzájomnej výmene názorov, kedy otec verbalizoval, že skončí vo väzení a príde o syna... , čo viedlo k odmietaniu stretnutí maloletého s otcom. Otec uvádza, že syn má zväčša problém so stretnutím, ak ho odovzdáva matka (stará matka) alebo teta matky. V priebehu spolupráce boli pracovníčky centra prítomné na realizácii stretnutia otca so synom. Stretnutie prebehlo v mieste bydliska matky. Maloletý prišiel v doprovode matky a po pozdrave s otcom si sadol do auta. Verbálna i neverbálna komunikácia medzi rodičmi bola nepriateľsky ladená. Z realizovaných stretnutí sa javí, že z dôvodu nevhodne volenej vzájomnej komunikácie a následne narušenou dôverou medzi bývalými partnermi, došlo opätovne k eskalácii konfliktov, ktoré viedli k nedodržiavaniu rozhodnutia súdu. K nezhodám prispieva aj fakt, že rodičia majú rozdielne názory na výchovu maloletého. Od začiatku spolupráce dochádza k stretnutiam otca so synom, ale tieto stretnutia sú nepravidelné. To znamená, že aktuálne neprebieha stretávanie otca s maloletým, v zmysle rozsudku súdu v plnom rozsahu. Matka ako dôvod nerealizovania stretnutí uvádza v niektorých prípadoch odmietanie syna, inokedy zdravotný stav maloletého - bolesť brucha. Otec verbalizuje nedostatočnú prípravu maloletého na stretnutie zo strany matky. Ciele, ktoré boli stanovené v pláne výkonu výchovného opatrenia zo dňa 16.05.2022, sa k priebežnému hodnoteniu plnia čiastočne: matka sa aktívne zúčastňuje na plánovaných stretnutiach v centre; otec sa aktívne zúčastňuje na plánovaných stretnutiach v centre; stretávanie otca so synom sa realizuje nepravidelne; matka zabezpečila pre maloletého klinickú psychologičku v Michalovciach. Plán na ďalšie obdobie spolupráce: Podpora zvýšenia dôvery medzi rodičmi a dôvery matky v schopnosti otca zvládať starostlivosť o syna. Pracovať na obnove konštruktívnej komunikácii medzi rodičmi. Eliminovať otvorené konflikty za prítomnosti maloletého. Pomoc a podpora pri udržiavaní a rozvíjaní pravidelných stretnutí maloletého s otcom.
8. V druhej priebežnej správe z CDR zo dňa 16.09.2022 je uvedené, že na plánovaných stretnutiach v CDR sa obaja rodičia zúčastňujú pravidelne a aktívne. Ku dňu 16.09.2022 sa uskutočnilo 28 a 1/2 hodín z určených 40 hodín priameho výkonu s rodičmi, ktorý realizovali psychologička - Mgr. Diana Miková a sociálna pracovníčka - Mgr. Jana Kovalčíková. Zamerali sa na vedenie rodičov k uvedomovaniu si, že záujmy dieťaťa musia byt' nad osobnými záujmami konkrétneho rodiča, čo si vyžaduje značnú toleranciu, vyspelosť' a dobrú vôľu oboch rodičov. Cieľom jednotlivých stretnutí bola podpora rodičovských zručností a práca na zmiernení konfliktu a nepriateľstva medzi rodičmi. Obsahom vykonávaných psychologických intervencií bola podpora vzájomnej akceptácie rodičov, význam rodičovských rolí pre dieťa z hľadiska jeho budúcnosti, pomoc pri pomenovaní emócií, napätia, pomoc pri eliminovaní správania vyvolávajúceho napätie a konflikty medzi rodičmi, vlastného prežívania rodičovskej role. V priebehu spolupráce boli pracovníčky centra prítomné na realizácii stretnutia otca so synom. Stretnutie prebehlo v mieste bydliska matky. Maloletý prišiel v doprovode matky a po pozdrave s otcom si sadol do auta. Stalo sa, že maloletý odmietol íst s otcom. Matka ostala bez reakcie a nevyvíjala iniciatívu podporiť syna k odchodu s otcom. Maloletý sa nejavil byť v odpore, otcovi oznámil, že ho bolí bruško, usmieval sa a obzeral sa za matkou. Otec synove rozhodnutie rešpektoval bez snahy o komunikáciu s ním v zmysle motivácie syna k odchodu. Verbálna i neverbálna komunikácia medzi rodičmi bola nepriateľsky ladená, inokedy bez verbálnej komunikácie. Obom rodičom po realizácii stretnutia otca so synom bolo poskytnuté sociálne a psychologické poradenstvo a vyhodnotenie stretnutia, čo sa podarilo a na čom by bolo dobré ešte pracovať. Matka zastáva názor, že je na otcovi, aby si vytvoril so synom lepší vzťah a vyvíjal väčšiu snahu zaujať- pozornosť syna pri jednotlivých stretnutiach, tak aby s ním syn chcel tráviť čo najviac času. Otec verbalizuje nedostatočnú prípravu maloletého na stretnutie zo strany matky a manipuláciu syna zo strany starej matky. Je toho názoru, že výchovným opatrením nedochádza k zlepšeniu situácie a so synom sa stretáva nepravidelne aj naďalej. Tiež vyjadril nesúhlas s preberaním syna od inej osoby ako matky. Aktuálne obaja rodičia nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie, vyhýbajú sa komunikácii, sú neochotní počúvať druhého, čo častokrát narúša pravidelnosť v stretávaní sa otca so synom. Je potrebné formou sprostredkovanej komunikácie viesť rodičov k spolupracujúcemu rodičovstvu, pracovať na upevňovaní znovu uvedomovania si rodičovských rolí, podpore rodičovských zručností, zvýšení dôvery medzi rodičmi za účelom zaistenia emocionálneho bezpečia maloletého. Ciele, ktoré boli stanovené v pláne výkonu výchovného opatrenia zo dňa 16.05.2022, sa k priebežnému hodnoteniu plnia čiastočne: matka sa aktívne zúčastňuje na plánovaných stretnutiach v centre; otec sa aktívne zúčastňuje na plánovaných stretnutiach v centre, stretávanie otca so synom sa realizuje, ale stretnutia sa konajú nepravidelne; matka zabezpečila pre maloletého klinickú psychologičku v Michalovciach. Plán na ďalšie obdobie spolupráce: Podpora zvýšenia dôvery medzi rodičmi a dôvery matky v schopnosti otca zvládať starostlivosť o syna. Pracovať na obnove konštruktívnej komunikácii medzi rodičmi. Eliminovať otvorené konflikty za prítomnosti maloletého. Pomoc a podpora pri udržiavaní a rozvíjaní pravidelných stretnutí maloletého s otcom. Viesť matku k pravidelnej príprave syna na stretnutia s otcom.
9. V záverečnej správe o účinkoch uloženého výchovného opatrenia zo dňa 25.10.2022 je uvedené, že jednotlivé odborné intervencie začali sociálnym a psychologickým poradenstvom s rodičmi individuálne. Obsahom sociálnych intervencií na stretnutiach bolo zhodnotenie a identifikácia charakteru príčin problému, ako sa vyvíjal, a ktoré situácie ho posilňovali, pomenovanie zručností, ktoré potrebujú rodičia maloletého k zvládnutiu problému a pomenovanie ich očakávaní. Neskôr bola práca v centre zameraná na vedenie rodičov k uvedomeniu si, že záujmy dieťaťa musia byť nad osobnými záujmami konkrétneho rodiča, na podporu rodičovských zručností a zmiernenie konfliktu a nepriateľstva medzi rodičmi. Obsahom vykonávaných psychologických intervencií bola podpora vzájomnej akceptácie rodičov, význam rodičovských rolí pre dieťa z hľadiska jeho dospelosti, pomoc pri pomenovaní emócií, napätia či vlastného prežívania rodičovskej role. V priebehu spolupráce boli pracovníčky centra prítomné pri realizácii stretnutia maloletého s otcom. Stretnutie prebehlo v mieste bydliska matky s maloletým, ktorá ho na stretnutie priviedla. Po pozdrave si maloletý sadol s otcom do auta. Verbálna i neverbálna komunikácia medzi rodičmi bola nepriateľsky ladená. Od začiatku spolupráce dochádza k nepravidelným stretnutiam maloletého s otcom. Matka ako dôvod nerealizovania stretnutí uvádza v niektorých prípadoch odmietanie syna, inokedy zdravotný problém maloletého - bolesť brucha. Zastáva názor, že je na otcovi, aby si so synom vytvoril lepší vzťah a vyvíjal
väčšiu snahu zaujať jeho pozornosť pri stretnutiach tak, aby s ním chcel tráviť viac času. Otec verbalizuje nedostatočnú prípravu syna na stretnutie zo strany matky a manipuláciu syna starou matkou žijúcou s nimi v spoločnej domácnosti. Jeho názorom je, že výchovným opatrením nedochádza k zlepšeniu situácie a so synom sa stretáva nepravidelne aj naďalej. Z realizovaných stretnutí sa javí, že z dôvodu nevhodne volenej vzájomnej komunikácie a následne narušenej dôvere medzi bývalými partnermi dochádza opätovne k eskalácii konfliktov, ktoré vedú k nedodržiavaniu súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým. K nezhodám medzi rodičmi prispieva aj fakt, že rodičia majú rozdielne názory na výchovu ich spoločného dieťaťa. Aktuálne obidvaja rodičia nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie, vyhýbajú sa komunikácii, sú neochotný počúvať jeden druhého, čo často krát narúša pravidelnosť v stretávaní sa maloletého s otcom. Stanovisko orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately: uložené výchovné opatrenie plní svoj účel čiastočne. Ako pozitívum vnímajú spoluprácu rodičov s centrom a ich aktívnu účasť na plánovaných stretnutiach. Rodičia s Centrom pre deti a rodiny Snina, pracovisko Humenné majú dohodnutý plán na ďalšie obdobie zameraný na podporu zvýšenej dôvery medzi rodičmi a dôvery matky v schopnosti otca zvládať starostlivosť o maloletého, na obnovu konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi a elimináciu otvorených konfliktov za prítomnosti maloletého a na pomoc a podporu pri udržiavaní a rozvíjaní pravidelného stretávania sa maloletého s otcom. Z vyššie uvedených dôvodov orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhujeme, opakovane u l o ž i l rodičom povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Snina, pracovisko Humenné v rozsahu 60 hodín.
10. Dňa 07.11.2022 bol na súd podaný návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému spočívajúcu v rozšírení styku, ktorý sa vedie v konaní vedenom pod sp. zn. XP/XXX/XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie kde sa otec vyjadril, že v súčasnej dobe stretávanie prebieha tak, že si syna berie v sobotu okolo 9:00 -9:30 hod. so synom je počas celého dňa a matke ho prináša podľa želania syna o tretej, o piatej, kedy si sám povie a následne je so synom v nedeľu počas nejakého úseku dňa, tak ako sa s matkou dohodne.
11. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 373 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie ustanovené inak.
15. Podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak došlo k splneniu povinnosti.
16. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých predstavuje osobitný druh civilného procesu, ktorý zvykne byť označovaný aj ako tzv. personálna exekúcia, pretože predmetom takejto exekúcie je osoba - maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu preto vykonávacie konanie vykazuje určité odlišnosti od „klasického“ exekučného konania. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd realizuje výkon tých práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom konaní, a teda v zásade výkon rozhodnutia vo veciach maloletých nastáva väčšinou až po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia v základnom konaní. Samotné vykonávacie konanie prebieha v niekoľkých fázach, a to: a. začatie vykonávacieho konania (na návrh alebo ex offo), b. zisťovanie skutočností, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, c. vydanie rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo vydanie uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. V prípade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým nariadi výkon rozhodnutia konanie vykonávacie konanie pokračuje ďalšími fázami, a to: d. preventívnou fázou (obligatórne sa vydáva výzva na plnenie a fakultatívne môže súd využiť aj ďalšie možnosti - zisťovanie dôvodov neplnenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny; odkázať na stretnutie s mediátorom; uložiť pokutu lebo pozastaviť výplatu rodičovského príspevku, prídavku; v prípade, ak 4. fáza neviedla k dobrovoľnému plneniu (okrem prípadov, ak súd 4. fázu nerealizuje), v poslednej fáze e. dochádza k odňatiu samotného dieťaťa.
17. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený (porov. uznesenie Okresného súdu Bratislava III vo veci 37Em/3/2012).
18. V zmysle vyššie cit. čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
19. Súd je v zmysle platnej právnej úpravy povinný zisťovať z akého dôvodu sa styk dieťaťa s rodičom nerealizuje, resp. v danom prípade nerealizoval a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený. Pokiaľ sa teda v konaní preukáže, že príčinou nerealizovania styku sú iné príčiny ako tie, ktoré uvádza oprávnený, je dôvodné dospieť k záveru, že nemožno povinného postihnúť výkonom rozhodnutia. Súd má v danom prípade zato, že je potrebné sa pri uplatňovaní dostupných sankčných mechanizmov zamerať na pôvod neplnenia rozhodnutia zo strany povinného
- matky a nemožno mechanicky a proti vôli dieťaťa, nariadiť výkon súdneho rozhodnutia. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v prvom rade je potrebné sledovať záujem maloletého dieťaťa. Povinnosť súdu prijať opatrenia na uskutočnenie styku rodiča s dieťaťom nie je podľa názoru súdu absolútna a nemožno k nej pristupovať ako k exekúcii na majetkové práva.
20. Podľa názoru súdu je vo vykonávacom konaní potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že matka nie je tým jediným rozhodujúcim elementom, od ktorého sa odvíja styk dieťaťa s jeho otcom, je potrebné rešpektovať aj názor maloletého dieťaťa. V tomto konaní o výkon súdneho rozhodnutia súd z predložených listinných dôkazov nezistil dôvod pre aplikáciu § 384 a nasl. CMP o uskutočnení výkonu rozhodnutia. V danom prípade súd prihliadol aj na skutočnosť, že podľa vyjadrení matky prebieha styk otca s dieťaťom s tým, že niekedy mu maloletého odovzdá aj skôr ako má súdom nariadené, inokedy k styku nedôjde z dôvodov na strane maloletého alebo otca. Čo sa týka vyjadrení otca, že matka mu za dni kedy sa nezrealizoval styk neponúka náhradné termíny, súd uvádza, že takáto povinnosť matke rozsudkom stanovená nebola, aj keď súd apeluje na matku, že je v záujme maloletého aby si budoval vzťah s vlastným otcom a poskytla otcovi náhradný termín stretnutia najmä ak k stretnutiu nedošlo z dôvodov na strane maloletého, či už zo zdravotných dôvodov (aj keď súd dodáva, že ak ošetrujúci lekár vyslovene neodporučí zákaz premiestňovania chorého dieťaťa, má styk prebehnúť aj za týchto okolností, nakoľko sa predpokladá, že otec je kompetentný postarať sa aj o choré dieťa) alebo preto, že nechcel ísť s otcom
- z priebežnej správy CDR vyplýva, že na mieste už nedostatočne podporí maloletého k odchodu a necháva to už na otca (to, že ho podporuje doma pred odchodom nie je spochybnené). Ak k stretnutiu s maloletým nedôjde z dôvodov na strane otca, tento je dospelý, a ak chce budovať vzťah s maloletým
musí si byť schopný zabezpečiť svoje súkromné alebo pracovné záležitosti tak, aby sa mohol stretávať so synom. Skutočnosť, že styk prebieha v inom režime, ako ukladá súdne rozhodnutie, je podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý nemožno ďalej viesť výkon súdneho rozhodnutia na podklade navrhovaného exekučného titulu. Striktné vynucovanie plnenia úpravy styku v zmysle exekučného titulu v tomto prípade súd vníma ako kontraproduktívne, ktoré by skôr mohlo vzťahy medzi maloletým a oprávneným naštrbiť. Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Je totiž potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní nejde o exekúciu v tradičnom slova zmysle a pri výkone rozhodnutia týkajúceho sa maloletých detí je nevyhnutné prihliadať aj na iné okolnosti, ako na tie, ktoré sú predmetom exekúcie na plnenie peňažnej povinnosti. Skvalitnenie vzájomného vzťahu maloletého a oprávneného súd vidí najmä v rešpektovaní želaní a potrieb maloletého, ktorý s oprávneným chce tráviť čas, avšak len cez deň, prespávať u otca zatiaľ nechce, otec želanie maloletého rešpektuje a víkend, ktorý by mal maloletý stráviť u otca, trávia podľa vlastných slov otca tak, že otec maloletého vyzdvihne v soboru ráno o 9:00 -9:30 a s maloletým strávi takmer celú sobotu, s tým, že ho matke vráti, podľa želania maloletého, niekedy o tretej popoludní, niekedy o piatej, následne spolu trávia aj určitý časový úsek v nedeľu. Súd je toho názoru, že na takto prejavený názor maloletého je potrebné prihliadať a k jeho želaniam pristupovať empaticky, pretože len takto môže ďalej vzťah maloletého s oprávneným napredovať a zlepšovať sa. Napredovaniu a zlepšeniu vzťahu maloletého s otcom pomôže aj to, ak otec bude vedieť tráviť čas s maloletým aj aktívne, čo zahŕňa aj spoločné aktivity, aj hry, nakoľko maloletý má zatiaľ iba 6 rokov (čoskoro 7 rokov) a je pre neho prirodzené to, že sa túži hrať a, že niekedy podmieňuje stretnutie s otcom práve želaním, aby sa otec s ním hral, inak nepôjde, v súvislosti s týmto sa javí ako nevhodná komunikácia otca s matkou, ktorá mu 05.11.2021 napísala, že maloletý s ním strávi víkend, „ale má jednu podmienku musíš sa s ním hrať s autami, pekne sadnúť na koberec a hrať sa...lebo najprv nechcel, lebo sa sním nehráš, tak som ho presvedčila, že tatovi dohovorím, tak súhlasil“ a otec na to reagoval „Ja som jeho otec, nie kamarát .... to ja ako rodič mám preto, aby som s ním mohol byť robiť to čo on si dá podmienečne? To je ako čo za výchova“ Napredovaniu a zlepšenie vzťahu taktiež pomôže, ak otec prestane maloletého stresovať tým, že ho bude strašiť, že matka pôjde do väzenia, že jej ho vezmú a brať maloletého na políciu, čo je viac ako nevhodné správanie a taktiež vyžadovať preberanie za asistencie polície čím sa vyhrážal v správe o dňa 06.11.2021 „Zajtra o 9 prídem po malého s políciou a od dnes každé prebratie bude za asistencie polície, nech vidia susedia aká si matka“ či správa z 11.11.2021 „A o dva týždne ho preberiem za prítomnosti polície, aby sa urobil záznam“. Otec by si mal taktiež uvedomiť, že príprava maloletého na styk nie je len na strane matky, ale sám musí maloletého motivovať, aby s ním chcel odísť, ostať a tráviť s ním čas. Otcova pasivita bola zachytená aj v druhej priebežnej správe zo spolupráce s CDR, kedy boli pri odovzdávaní a preberaní maloletého prítomné pracovníčky CDR a aj matka maloletého dostatočne nepodporila k odchodu s otcom, ale ani otec nevyvinul, žiadne snahu o komunikáciu s ním v zmysle motivácie syna k odchodu. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu (10Em/2/2021) a aj dočasne pripojených súdnych spisov (XP/XX/ XXXX, XXP/XXX/XXXX, XP/XXX/XXXX), vyjadrení rodičov, správ kolízneho opatrovníka a správ CDR má za to, že maloletý má otca rád, úplne ho neodmieta, trávi s ním čas aj osamote, niekedy aj takmer celý deň, len u neho nechce prespávať, ale súd má taktiež za to, že moc ovplyvniť maloletého, aby chcel u otca prespávať má len on, nakoľko s maloletým strávi osamote takmer celú sobotu, počas ktorej ho môže namotivovať či presvedčiť, aby s ním ostal aj na noc do druhého dňa, ktorý by opäť strávili spolu. Súd preto nedospel ani k záveru o potrebe uloženia poriadkovej pokuty či iných opatrení matke ako odporkyni.
21. Súd na záver rodičov upozorňuje, že pretrvávajúce konflikty a vzájomné nezhody medzi nimi ako rodičmi maloletého, ktorý je toho neraz svedkom, jednoznačne deklarujú, že rodičia rozpad svojho vzťahu doposiaľ emočne nespracovali, resp. ho spracovali nedostatočne, keďže sa nedokážu preniesť nad vzájomnú nevraživosť a uprednostniť záujem svojho maloletého syna, ktorý je dieťaťom oboch rodičov, tak matky, ako aj otca a jeho záujem by mal byť pre nich oboch prvoradý a nadradený ich vlastným záujmom a predstavám. Svedkom nepriateľsky ladenej situácie pri odovzdávaní maloletého boli aj sociálne pracovníčky, ktoré s rodičmi spolupracovali v rámci uloženého výchovného opatrenia. Súd zdôrazňuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy maloletého. Súd má za to, že nepriateľky ladené správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich maloletého syna nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
Aj Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Iná je situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 112). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).
22. Na základe všetkých týchto skutočností súd podľa § 390 ods. 1 písm. e) CMP konanie o výkon rozhodnutia v danej veci zastavil.
23. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
24. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 52 CMP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.