Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/97/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2014, v trestnej veci obžalovaného Q. U. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/ , prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu v Senici sp.zn. zo dňa 12.3.2013, a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Q. U., nar. XX.X.XXXX, sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. U. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/ , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od roku 2003 až do 8.11.2010 v K. a na iných miestach na území Slovenskej republiky, kde sa zdržiaval, psychicky týral svoju manželku Ing. M. U. a to tým spôsobom, že počas ich spolužitia v spoločnej domácnosti, čo bolo približne do konca júna 2008 ju opakovane niekedy aj za prítomnosti ich detí slovne napádal vulgarizmami typu kurva, piča, štetka a podobne, pohŕdavo sa k nej správal, ponižoval ju, vyvolával v nej pocit strachu vyhrážkami, že ak sa nebude správať tak, ako chce on, že ju, ich deti, ako aj ďalšie jej blízke osoby alebo kolegov pozabíja alebo zničí celú rodinu, nakoľko on je policajt, pravidelne ju do ranných hodín vypočúval, nakoľko ju bezdôvodne podozrieval z nevery, v tejto súvislosti jej neustále kládol tie isté otázky typu, či mu je verná a podobne, dennodenne jej opakovane viackrát telefonoval, aby vedel, kde sa v danom momente nachádza, neustále kontroloval jej pohyb, obmedzoval ju v obliekaní, v hygiene z dôvodu, aby nebola atraktívna pre iných mužov, ďalej ju obmedzoval v kontakte s inými ľuďmi, najmä mužmi, v priebehu rokov 2003 až 2006 ju asi tri až štyrikrát fyzicky napadol, spôsobiac jej ľahšie zranenia, pod hrozbou ujmi na zdraví a využijúc jej zlé psychické rozpoloženie ju opakovane donútil stiahnuť žiadosť o rozvod ako aj zmeniť svedeckú výpoveď v trestnom konaní ČVS:UIS-169/IOZ- SV-2006, po rozvode v máji roku 2008 jej uviedol, že „rozvodom sa nič nekončí, že všetko sa ešte len začne a vymetie celú jej rodinu“, v júni roku 2008 ju aj s deťmi prinútil odsťahovať sa zo spoločného rodinného domu, pričom naďalej aj v čase po rozvode, po tom čo u nežili v spoločnej domácnosti pokračoval v jej psychickom týraní a to najmä formou sledovania, zasielania výhražných sms správ, výhražnými telefonátmi, zastrašovaním, že celú jej rodinu fyzicky zlikviduje, pohŕdavým a vulgárnym vyjadrovaním pred deťmi na adresu jej a starých rodičov, čo veľmi negatívne vplývalo na psychický vývoj ich detí a týmto uvedeným konaním poškodenej Ing. M. U. spôsoboval psychickú ujmu.

Za to bol odsúdený nasledovne:

Podľa s použitím písmeno j/ , na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa s použitím písmeno a/ mu bol výkon tohto trestu podmienečne odložený.

Podľa mu bola stanovená skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa písmeno i/ bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického poradenstva.

Podľa mu tiež bola uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný Q. U., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V pomerne obsiahlom odvolaní obžalovaný Q. U. vo svojej podstate vznáša rovnakú obhajobu, akú vznášal v priebehu celého trestného konania. Podľa jeho názoru z dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, že by naplnil znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Pre naplnenie znakov tohto trestného činu musia byť splnené dve podmienky, a to musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v . Nie je pravdou, že by voči poškodenej použil násilie, ktoré by sa vyznačovalo formou ubližovania, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku, prípadne prejavov nadvlády a zneužívania moci jednou stranou. Nedopustil sa konania, ktoré by negatívne vplývalo, alebo ohrozovalo život, fyzickú a psychickú integritu poškodenej, alebo jej osobnú slobodu. Jeho konanie nie je možné subsumovať pod ustanovenie , podľa ktorého sa za týranie blízkej osoby považujú spôsoby rozpísané v skutkovej podstate tohto trestného činu. Podľa jeho názoru súd pri formulovaní skutku odsudzujúceho rozsudku v dostatočnej miere neprihliadol na výpoveď svedka Mokrohájskeho, ktorý potvrdil, že na poškodenej nevidel fyzické znaky násilia ako sú modriny a niečo podobné. To, že jeho konaním nie sú naplnené znaky trestného činu uvedené v dokazuje aj výpoveď svedka H., ktorý taktiež uviedol, že poškodenú nikdy nevidel s nejakým zranením, alebo v nejakom zlom psychickom stave.

Súd I. stupňa v dostatočnej miere neprihliadol ani na závery znalca znaleckého ústavu psychológie pri UK v Bratislave PhDr. Róberta Máthé, PhD., ktorý hodnotil poškodenú ako osobu s nedostatočnou emočnou zrelosťou, egocentrickou, ktorá je zvýšene citlivá, podozrievavá a ťažšie sa vyrovnáva s bežnými problémami, subjektívne sa cíti byť nešťastná, pričom problémy, ktoré sa u nej premietajú navonok sa snaží preniesť za vinu na obžalovaného. Súd I. stupňa neprihliadol ani na závery znalca týkajúce sa objektivity reprodukovaných skutkových okolností zo strany poškodenej. Potvrdil, že ich obsah môžu skresľovať okolnosti, ktoré vyplývajú z osobnostných charakteristík poškodenej. Má sklon správať sa takticky, zbavovať sa viny a zodpovednosti, a teda tieto skutočnosti môžu skresľujúco pôsobiť na vierohodnosť výpovede poškodenej. Z vyššie uvedeného potom u neho vyplýva, že jeho konanie nie je takej intenzity a takej miery závažnosti, že by napĺňalo znaky skutkovej podstaty zločinu, za ktorý bol uznaný za vinného.

V ďalšom obžalovaný podrobne popisuje formy a spôsoby ich spolužitia s poškodenou, pričom uzatvára, že jeho služobné zaradenie vyžaduje spoľahlivosť a bezúhonnosť, nikdy sa hrubým spôsobom nespreneveril zákonu, a preto navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd podľa nezistiac dôvody pre postupy podľa alebo odsek 3 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. stupňa je vo všetkých rozhodujúcich smeroch zákonný.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že pred súdom I. stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, a to v súlade s ustanovením . Následne okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne v súlade s ustanovením a aj podľa názoru krajského súdu dospel k správnym záverom o tom, že konanie obžalovaného Q.G. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku zakladá po formálnej stránke znaky predmetného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Skutkové zistenia ustálené súdom I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce dokazovaniu, ktoré bolo vykonávané na hlavnom pojednávaní.

Dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo a aj v celom súhrne logickým a zároveň aj dostatočne presvedčivým spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazu krajský súd nemá, čo vytknúť. Aj pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením súd I. stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy skutkové zistenia oprel. Uviedol tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa § ustanovení v otázky viny, ako aj v otázke trestu ukladaného obžalovanému. Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil, o ktoré dôkazy sa opieral, vyhodnotil dôkaznú situáciu, analyticky ju rozobral, pričom s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Možno teda zhrnúť, že krajský súd si osvojuje skutkové závery I. stupňového súdu, v podrobnostiach na ne poukazuje bez toho, aby považoval za potrebné opakovať niektoré právne úvahy. Krajský súd nemal teda pochybnosť o tom, že konanie obžalovaného verne vystihuje skutkové zistenia, pričom toto konanie aj napĺňa znaky zločinu, za ktorý bol odsúdený.

S ohľadom na povahu odvolacích námietok krajský súd len podotýka, že miera a intenzita psychického, ako aj fyzického pôsobenia zo strany obžalovaného počas manželstva s poškodenou, ale aj potom preukazujú viaceré chronologické postupy zo strany obranných reakcií poškodenej Ing. M. U.. V tejto súvislosti treba len podotknúť, že celá činnosť orgánov činných v trestnom konaní v posudzovanej veci začala tým, že poškodená dňa 27.2.2009, teda po rozvode s manželom dourčila priamo Ministrovi vnútra SR list, v ktorom jednak doložila svoju predchádzajúcu žiadosť o prešetrenie postupu príslušníkov polície v súvislosti s poškodením fasády domu jej rodičov, ale tiež uvádzala nové skutočnosti, v rámci ktorých poukazovala na správanie sa obžalovaného ako bývalého manžela voči nej, kde jednak popisovala právne menej významné, ale aj právne významné formy a spôsoby jeho správania voči nej s tým, že tento ubližuje jej, jej deťom, jej rodine, pričom v obsiahlom podaní opisuje aj konkrétne psychické násilie voči nej zo strany obžalovaného. Poukazovala na to, že nevie, čo od neho môže čakať, pretože obžalovaný jej neustále posiela sms správy na mobilný telefón, z ktorých ona pociťuje obavu, pričom tieto sms správy jej posiela v neskorých nočných hodinách alebo v skorých ranných hodinách a podobne. Poškodená si to zjavne vysvetľovala ako vyhrážky zo strany obžalovaného, a teda žiadala o preventívne zakročenie zo strany štátnych orgánov. K tomuto listu priložila aj prílohy napr. písomne spracované 6 stranové podklady ku konaniu o rozvode, kde už popisuje konkrétne spôsoby agresívneho psychického a fyzického správania sa obžalovaného voči nej.

Následne po tom, čo bola poškodená vypočúvaná na Inšpekcii ministra vnútra SR popisovala konkrétne formy psychického aj fyzického pôsobenia obžalovaného počas manželstva aj neskôr, rovnako tak úplne zhodne popisovala potom tieto skutočnosti aj v procesnej výpovedi poškodenej v priebehu celého trestného konania, pričom tieto skutočnosti sú v podstate v súlade s jej výpoveďou sformulované aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Treba podotknúť, že z hľadiska obhajobných námietok obžalovaný predovšetkým poukazoval na to, že poškodená mohla mať motív obviniť ho z trestnej činnosti v súvislosti s vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Túto obranu obžalovaného však krajský súd nemôže akceptovať, pretože poškodená opakovane 3-krát po sebe podávala návrhy na rozvod. V prvom prípade podala návrh na rozvod už dňa 13.9.2006, kde opisuje spôsoby spolužitia s obžalovaným úplne zhodne ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Na tomto návrhu je aj rukou písaný prísľub obžalovaného, že sa už nebude vyhrážať, nebude nadávať, ani už nikomu neublíži, a tak poškodená dňa 6.10.2006 vzala návrh na rozvod späť.

Zrejme konanie obžalovaného muselo pokračovať, pretože znovu poškodená podala návrh 3.4.2007, kde opakovane popisuje formy a spôsoby agresívneho správania obžalovaného voči nej. Aj tento návrh na rozvod vzala poškodená späť, pričom až na základe ďalšieho návrhu na rozvod zo dňa 4.4.2008 boli manželia U., to znamená obžalovaný a poškodená právoplatne rozvedení ku dňu 22.5.2008.

Z hľadiska možného motívu poškodenej ako ho naznačuje obžalovaný, tento krajský súd vylučuje už aj na základe tej skutočnosti, že pri podávaní trestného oznámenia na obžalovaného dňa 9.6.2006 na OO PZ v Senici poškodená popisovala ako má s obžalovaným od r. 2003 problémy, stále na ňu žiarli, upodozrieva ju z nevery, fyzicky ju napáda, vyhráža sa jej, že ju zabije, zhodne toto zopakovala aj pri výsluchu dňa 11.12.2006 na Inšpekcii ministra vnútra SR.

Z vyššie uvedenej chronológie postupu vyplýva, že poškodená sa na obžalovaného opakovane sťažovala od r. 2006, pričom spôsoby a formy násilia zo strany obžalovaného voči nej opisovala úplne zhodne tak v predchádzajúcich výpovediach ešte z r. 2006 pred orgánom činným v trestnom konaní, takisto aj v návrhoch na rozvod z r. 2006 a 2007 a napokon treba podotknúť, že všetky tieto výpovede vlastne obsahuje aj skutková veta napadnutého rozsudku.

Krajský súd je potom toho názoru, že správanie sa obžalovaného voči nej, poškodená vlastne pociťovala skutočne ako značné príkorie, s ktorým sa nevedela jednoducho vysporiadať, a preto jednak podávala trestné oznámenia, a jednak podávala opakovane návrhy na rozvod.

Na záver treba podotknúť, že poškodená jednoznačne vzala svoju iniciatívu do rúk, keď napísala prvý list ministrovi vnútra vtedy, keď už nemohla znášať ako jej obžalovaný počas nočných hodín posielal sms správy, ktoré sú jednak zadokumentované v spise a ktoré jednak krajský súd hodnotí ako skutočne ponižujúce voči poškodenej.

Z týchto dôvodov krajský súd nemá dôvod pochybnosti o vine obžalovaného tak, ako to ustálil okresný súd.

Okresný súd nepochybil ani pri posudzovaní podmienok pre ukladanie trestu obžalovanému, pretože postupoval v súlade s ustanoveniami , a , ako aj s ustanoveniami , , .

Je toho názoru krajský súd, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený vo forme podmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu je viac menej najmiernejším trestom aký mohol obžalovanému okresný súd ukladať.

Z týchto dôvodov teda krajský súd potom nezistil žiadny dôvod pre zmenu, či prípadné zrušenie napadnutého rozsudku, a preto o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.