Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-3-2014.pdf
PDF · 120.15 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: Q. S., C.. XX.XX.XXXX, S. X.B. XX/XX, I. C. B., o zaplatenie 89,90 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporkyni sa náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.11.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 18.11.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 89,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel zmluvu č. X. spolu s dodatkom. Na základe zmluvy navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 03/12, čím porušila zmluvné povinnosti a navrhovateľovi vznikla škoda. Odporkyňa však uhradila pohľadávku za neuhradené služby a čiastočne aj náhradu škody, a to v celkovej výške 91,58 Eur.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o pripojení zo dňa 20.04.2010 spolu s dodatkom, doklad o predajnej cene MT, pokus o pokonávku; faktúry; všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a svedkyne B. S., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Z pripojenej zmluvy č. X. spolu s dodatkom mal súd zistené, že danú zmluvu s dodatkom platne uzatvorili účastníci konania ako zmluvné strany dňa 20.04.2010, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov. Odporkyni bol odpredaný MT Nokia 2730 za kúpnu cenu 9,- Eur. Dodatok bol uzavretý dňa 20.04.2010.
Daná zmluva obsahuje, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky a cenník služieb.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.01.2012. (l.č.21)
Navrhovateľ zároveň predložil súdu listinu bez označenia, na ktorej je tabuľka s uvedením názvu akcie, typ zariadenia Nokia 2730, akciová cena 9,- Eur a predajná cena 100,- Eur. (l.č. 8)
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd poukazuje na to, že v každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje povinnosti neplnil a taktiež mal vedomosť o zmluvnom ujednaní, že v prípade porušenia jeho povinnosti je navrhovateľ oprávnený požadovať aj zmluvnú pokutu.
Odporca aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnila.
Je nepochybné, že Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/91/2011 bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty označená ako neprijateľná podmienka.
V dôsledku toho navrhovateľ si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ale náhradu škody.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súd mal z predložených listín zistené, že uzavretou zmluvou sa odporkyňa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby, pričom odporkyni bolo odpredané telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu s dobou viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúry za poskytnuté služby za obdobie 24.03.2012-23.04.2012:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2012 na sumu 90,48 Eur splatnú dňa 09.04.2012.
Súd mal preukázané, že listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 26.07.2012 (l.č.16) navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy za zúčtovacie obdobie 2012/03, a to do 09.08.2012.
V danom liste navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 91,- Eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností.
Navrhovateľ v tomto konaní však nepožadoval zmluvnú pokutu, ale náhradu škody, a to vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/91/2011, ktorým bola zmluvná pokuta vyhlásená za neprijateľnú podmienku.
Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že odporkyňa fakturovanú sumu za 03/2012 zaplatila, ako aj časť náhrady škody, keďže zaplatila celkovo 91,58 Eur, a preto si navrhovateľ uplatňuje sumu 89,90 Eur už len z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla nielen odpredajom akciového mobilného telefónu za akciovú cenu 9,- Eur, hoci jeho predajná hodnota bola 100,- Eur, ale škoda mu vznikla aj v dôsledku zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces,....
Uviedol, že z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.
Súd však poukazuje na to, že nie je možné stotožňovať zmluvnú pokutu s náhradou škody, pričom výška škody môže byť v rôznych obdobiach odlišná, na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je v stálej výške, paušalizovaná.
Predmetom konania je iba náhrada škody.
V konaní nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa včas nesplnila svoje povinnosti za poskytnuté služby za dané obdobie - 03/2012.
Dokonca odporkyňa potvrdila, že danú faktúru nezaplatila včas, nakoľko bola odcestovaná mimo SR, keďže v tom čase pracovala v zahraničí, čo potvrdila aj svedkyňa B..S., ktorá uviedla, že ona faktúru prevzala a následne bola za odporkyňu faktúru uhradiť, a to vo výške 90,48 Eur s tým, že za úhradu zaplatila na pobočke navrhovateľa zároveň aj poplatok vo výške 1,10 Eur. (fakturovaná suma 90,48 Eur + poplatok za úhradu 1,10 Eur)
/Súd poznamenáva, že zákonnosť poplatku za úhradu neskúmal, nakoľko nebol predmetom tohto konania./
Odporkyňa taktiež uviedla, že uhradila iba vystavenú faktúru. O nejakej škode nevedela. Nebola jej zaslaná žiadna faktúra na náhradu škody, preto nemala ani vedomosť, že navrhovateľ si uplatňuje nejakú náhradu škody.
Navrhovateľ spolu so žalobným návrhom predložil aj pokus o zmier zo dňa 26.07.2012 (l.č.16), v ktorom si okrem neuhradenej faktúry uplatnil aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 91,- Eur. K pokusu o zmier bola predložená aj doručenka preukazujúca prevzatie dňa 31.07.2012.
Odporkyňa uviedla, že podpis na doručenke nie je jej, pravdepodobne je to podpis jej matky.
NÁHRADA ŠKODY
Čo sa týka uplatnenej sumy 89,90 Eur, tento nárok navrhovateľ si v žalobnom návrhu uplatnil titulom paušalizovanej náhrady škody, ktorá je vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a trhovou cenou za odpredanie mobilného telefónu/zariadenia:
- zariadenie Nokia 2730 akciová cena 9,- Eur a predajná cena 100,- Eur.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
- zavinenie.
Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky, je na navrhovateľovi.
Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma zavinenia ovplyvňuje rozsah náhrady škody.
Predloženými listinami navrhovateľom označenými ako doklad o predajnej cene MT/zariadenia, navrhovateľ preukazoval akciové ceny MT a predajné ceny s DPH.
Súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva, že daný doklad je hodnovernými dokladom, ide len o nejaký výtlačok navrhovateľa. Z ničoho nevyplýva, že skutočne bola taká trhová cena, pričom v zmluve žiadna taká cena nebola ani uvedená.
Súd nezistil ukončenie zmluvného vzťahu.
Navrhovateľ tvrdil, že zmluvná pokuta v zmysle Dodatku mala plniť paušalizovanú náhradu škody v prípade porušenia zmlúv, avšak odporkyňa počas doby viazanosti včas neuhradila faktúru za 03/2012. Týmto navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny za zariadenie, ktoré jej bolo odpredané.
Zároveň navrhovateľovi vraj vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, akceptačný a aktivačný proces, SIM karty, avšak tieto škody si neuplatňuje.
Navrhovateľ vypočítal skutočnú škodu, ktorú mu mala odporkyňa spôsobiť:
- akciová cena 9,- Eur a predajná cena 100,- Eur, teda škoda 91,- Eur, ale keďže odporkyňa zaplatila sumu 91,58 Eur na základe vystavenej faktúry vo výške 90,48 Eur, zvyšok posúdil ako časť náhrady škody, preto si v danom konaní uplatňuje iba sumu 89,90 Eur.
Z ničoho však nevyplýva, že by navrhovateľ požadoval späť mobilný telefón/zariadenie, ktoré odpredal odporkyni.
Pokusom o pokonávku navrhovateľ požadoval zmluvnú pokutu/náhradu škody z dôvodu porušenia povinností - nezaplatenie faktúry za 03/2012 riadne a včas.
Avšak v rámci tohto konania po vyhlásení neprijateľnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (6Co/91/2011) navrhovateľ nepožadoval zmluvnú pokutu, ale iba náhradu škody v danej výške, ktorá je rozdielom predajnej ceny a trhovej ceny odpredaných zariadení.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že po vyhlásení zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, dal zmluvné dojednania do súladu. Avšak to neplatí pre tento prípad, nakoľko neprijateľná podmienka bola vyhlásená až po uzavretí zmluvného vzťahu s odporkyňou a dojednané zmluvné ustanovenia v zmluve, či dodatku, neboli menené.
Taktiež súd poukazuje, že zmluva s dodatkom bola uzavretá dňa 20.04.2010. Žaloba bola podaná až dňa 18.11.2013 a z ničoho nevyplýva, že odporkyňa bola vyzvaná na vrátenie mobilného telefónu, keďže navrhovateľ tvrdí, že mu škoda vznikla aj tým, že bol odporkyni odpredaný akciový telefón. Vyzývaná bola iba na zaplatenie faktúry a zmluvnej pokuty/náhrady škody.
Súd poukazuje na to, že výzva navrhovateľa označená ako pokus o zmier je neurčitá v časti uplatňovania sumy 91,- Eur, nakoľko túto sumu v danej výzve označil ako zmluvná pokuta/náhrada škody, teda jednoznačne neurčil, či ide o zmluvnú pokutu alebo o náhradu škody, hoci ide o dva rôzne inštitúty, ktoré nemožno zamieňať, či stotožňovať. Z uvedeného je zrejmé, že ani sám navrhovateľ nevedel, čo vlastne požaduje, resp. takéto označenie je špekulatívne vzhľadom na ochranu spotrebiteľa.
Navrhovateľ teda jednoznačne neoznačil, čo vlastne požaduje. Toto označil až v žalobnom návrhu, keďže KS v Prešove bola zmluvná pokuta vyhlásená ako neprijateľná podmienka. Takto to zdôvodnil aj sám navrhovateľ, z čoho vyplýva jeho špekulatívny a účelový prístup. S odporkyňou dohodol zmluvnú pokutu v konkrétnej výške, a to vo výške 100,- Eur. Následne po tom, ako bola zmluvná pokuta vyhlásená za neprijateľnú podmienku, označil požadovanú sumu ako náhradu škody vo výške 91,- Eur po odpočítaní zaplatenej kúpnej ceny odporkyňou vo výške 9,- Eur. Následne už trval na tom, že mu škoda vznikla z dôvodov vyššie uvedených. Vznik tejto škody však ničím nepreukázal.
Taktiež súd poukazuje na to, že navrhovateľ si jednoznačne náhradu škody uplatnil až žalobným návrhom, ktorý však tiež nahrádza samotnú výzvu.
Od uzavretia zmluvy uplynuli viac ako 2 roky a predsa je prirodzené, že každým dňom klesá hodnota veci, ako je aj mobilný telefón, či iné zariadenie, a to o to viac, že je aj používaný.
Preto ak navrhovateľ požaduje náhradu škody spočívajúcu v rozdiele predajnej a trhovej ceny, žiada teda od odporkyne úhradu trhovej ceny v plnej výške, ktorá bola ku dňu predaja, hoci odporkyňa zotrvala riadne v zmluvnom vzťahu z 24 mesiacov 23 mesiacov a teda MT bol používaný 23 mesiacov. Je neprípustné požadovať náhradu škody vo výške údajnej predajnej ceny v čase predaja MT, hoci bol odporkyňou používaný cca 23 mesiacov, pričom doba viazanosti bola 24 mesiacov.
V takom prípade je náhrada škody v danej výške neprípustná vzhľadom na zníženie hodnoty telefónu/ zariadenia. Čo sa týka škody z dôvodu vzniku škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, akceptačný a aktivačný proces, SIM karty, tieto jednak nepreukázal a jednak tieto škody si ani neuplatňuje.
Aj bez znaleckého dokazovania je nepochybné, že hodnota takých zariadení, ako sú mobilné telefóny, klesá, sa znižuje každým dňom, a to bez ohľadu na to, či sa používa alebo nie. Ak sa používa, tak o to viac sa hodnota znižuje.
Zároveň súd poukazuje na to, že zmluvný vzťah s odporkyňou vznikol dňa 20.04.2010, pričom sa zaviazala na 24 mesiacov. Navrhovateľ tvrdil, že nebola uhradená iba faktúra za obdobie 03/2012, na základe čoho si uplatnil náhradu škody. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa bola viazaná do 04/2012, teda cca 23 mesiacov plnila, keďže neuhradila včas faktúru za 03/2012.
Aj z tohto dôvodu je neprípustné, aby si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody v danej výške, v dôsledku čoho požaduje od odporkyne splatenie celej predajnej ceny MT, ktorá bola v čase odpredania MT odporkyni, keďže plnila cca 23 mesiacov z 24 a zároveň hodnota MT klesá každým dňom.
Čo sa týka náhrady škody, súd má za to, že navrhovateľ ju nijako nepreukázal.
Navrhovateľ teda nepreukázal skutočnú výšku škody.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik škody a ani výšku skutočnej škody, ani príčinnú súvislosť.
Zároveň súd opakovane poukazuje na to, že odporkyňa bola viazaná 24 mesiacov od uzavretia zmluvy, t.j. od 04/2010..
Z predložených listín vyplýva, že odporkyňa neuhradila faktúru za 03/2012, avšak napriek tomu navrhovateľ nepreukázal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, že navrhovateľ žiadal od odporcu vrátenie mobilného zariadenia. Tým, že poskytoval odporkyni benefity a poskytol mobilné zariadenie so zľavou, neznamená, že odporkyňa neuhradením faktúry spôsobila zároveň aj ďalšiu škodu.
Napriek tomu navrhovateľ požaduje náhradu škody bez ohľadu na uvedené, ako aj bez ohľadu na to, že zariadenie bolo používané, pričom napriek tomu navrhovateľ žiada škodu vo výške rozdielu kúpnej a predajnej ceny, čím by odporkyňa zaplatila celú predajnú cenu zariadenia „starého“ niekoľko mesiacov, hoci z 24-mesačnej viazanosti plnila takmer 23 mesiacov, pričom náhradu škody žiada vo výške zmluvnej pokuty po odpočítaní kúpnej ceny, čo je vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ohľadom zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa v tomto konaní za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Dokonca to možno považovať za obchádzanie súdneho rozhodnutia, keďže zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou, tak v danej výške si to navrhovateľ prekvalifikoval na náhradu škody, ktorú však ničím relevantným nepreukázal.
S poukazom na uvedené súd nepriznal navrhovateľovi náhradu škody a žalobný návrh zamietol, keďže s poukazom na uvedené skutočnosti nebol preukázaný vznik škody, ako ani výška, ani príčinná súvislosť. Teda neboli splnené žiadne predpoklady pre náhradu škody.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.
V konaní bol navrhovateľ neúspešný a úspešná v celom rozsahu bola odporkyňa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., ale keďže odporkyňa ako úspešná v tomto konaní, si trovy neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).