Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8Cpr/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľky: S. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX G. XX, zastúpená Ing. Štefanom Kahúnom, nar. 25.09.1965, bytom 922 11 Prašník 456 proti odporkyni: Obec Prašník, IČO: 00 312 894, 922 11 Prašník 93, právne zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, 921 01 Piešťany o zaplatenie sumy 2.691,47 eur s príslušenstvom, o vyplatenie osobného príplatku v sume 1.536,43 eur s príslušenstvom a o povinnosti zrušiť oznámenie o výške a zložení platu z 30.10.2012, takto

rozhodol:

Konanie v časti o uloženie povinnosti odporkyni zrušiť Oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 sa zastavuje.

Návrhy sa zamietajú.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 893,33 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporkyne.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.3.2013 domáhala zaplatenia sumy 2.691,47 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny dohodnutej podľa pracovnej zmluvy z 21.7.2010, vyplatenia osobného príplatku za obdobie od 1.11.2012 do zaplatenia a uloženia povinnosti odporkyni zrušiť oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 ako aj náhrady trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedla, že u odporkyne pracuje na základe pracovnej zmluvy od 1.9.2010 ako kuchárka, pričom podľa bodu 3 pracovnej zmluvy za túto prácu bol určený funkčný plat platobným výmerom, v ktorom jej bol určený vo výške 487,50 eur, pričom bol zložený z tarifného platu vo výške 367,50 eur a osobného príplatku vo výške 120 eur. Podľa bodu 4 pracovnej zmluvy sa odporkyňa zaviazala k platu určenému platobným výmerom vyplácať navrhovateľke dohodnutú odmenu vo výške 120 eur za upratovanie. Odporkyňa dohodnutú odmenu za upratovanie navrhovateľke nevyplácala od 1.9.2010 do 31.10.2012. Navrhovateľka podala v tejto veci aj podnet na Inšpektorát práce Trnava, ktorý v protokole a dodatku č. 1 konštatuje, že odporkyňa porušila ustanovenie . Odporkyňa sa zo závermi protokolu vysporiadala tak, že navrhovateľke predložila dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým od 1.11.2012 vypustila bod 4 z pracovnej zmluvy a navrhovateľke 30.10.2012 predložila nové oznámenie o výške a zložení platu, kde jej bez odôvodnenia odňala osobný príplatok.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.3.2014 za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov pripustil rozšírenie návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke osobný

príplatok za obdobie od 01.11.2012 do 28.03.2014 v sume 1.536,43 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 56,73 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka v priebehu konania so súhlasom odporkyne zobrala svoj návrh späť v časti uloženia povinnosti odporkyni zrušiť oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 z dôvodu, že medzičasom bolo vydané nové oznámenie o výške a zložení platu.

Odporkyňa žiadala návrhy v ostatných častiach ako nedôvodné zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou a písomnými podaniami navrhovateľky, výpoveďou a písomnými podaniami odporkyne, výpoveďou svedkýň W.. X. I. a C.. N. Y., pracovnou zmluvou z 21.07.2010, oznámením o výške a vložení platu z 31.08.2010, žiadosťou o doplatenie dohodnutej odmeny z 22.03.2012, písomnou komunikáciou medzi účastníkmi, sťažnosťou na inšpektorát práce Trnava a ich oznámeniami, protokolom z inšpektorátu práce Trnava s dodatkom č. 1, oznámením o výške a zložení platu z 31.10.2012, dohodou o vykonaní práce z 31.10.2012 a z 05.11.2012, námietkou k oznámeniu o výške a zložení platu, výplatnými páskami navrhovateľky od odporkyne, dokladmi o dochádzke navrhovateľky, pracovnou zmluvou s Tesco s výplatnými páskami, pracovným poriadkom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Odporkyňa zastúpená starostkou W.. X. I. uzavrela s navrhovateľkou dňa 21.7.2010 pracovnú zmluvu od 1.9.2010 na dobu neurčitú na pozíciu kuchárka s miestom výkonu práce v školskej jedálnu pri MŠ a ZŠ Prašník, v rozsahu pracovnej doby 37,5 hod/týždenne, s platom určeným platobným výmerom. V zmysle bodu 4 pracovnej zmluvy si zmluvné strany dohodli ďalšie dojednania, a to že k platu určenému výmerom bude vyplatená každý mesiac dohodnutá odmena 120 eur za upratovanie v priestoroch Materskej školy Prašník.

Dňa 31.8.2010 starostka obce Prašník podpísala oznámenie o výške a zložení funkčného platu, v ktorom určila navrhovateľke funkčný plat v zmysle a Nariadenia vlády SR č. v 3. platovej triede v 12. stupni s účinnosťou od 1.9.2010 zložený z tarifného platu vo výške 367,50 eur a osobného príplatku vo výške 120 eur, teda spolu 487,50 eur.

Z výplatných pások navrhovateľky od septembra 2010 do januára 2012 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky bol 400,89 eur, pričom jej okrem základného tarifného platu bola vyplácaná suma 120 eur ako ostatné platby.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 22.3.2012 požiadala odporkyňu o doplatenie dohodnutej odmeny za upratovanie vo výške 120 eur mesačne od 1.9.2010.

Odporkyňa dňa 22.5.2012 navrhovateľke oznámila, že dohodnutá odmena bola navrhovateľke priznaná ako osobný príplatok, keďže išlo o práce nad rámec pracovných povinností kuchárky.

Navrhovateľka sa sťažnosťou zo dňa 9.8.2012 obrátila na Inšpektorát práce Trnava, ktorý o výsledku šetrenia dňa 4.10.2012 vypracoval protokol o tom, že z predložených dokladov zistil, že odporkyňa od vzniku pracovného pomeru, teda od 1.9.2010 nedodržiava ostatné pracovné podmienky dohodnuté v bode č. 4 pracovnej zmluvy tým, že navrhovateľke neposkytuje dohodnutú odmenu 120 eur za upratovanie v priestoroch Materskej školy Prašník. Zamestnávateľ svojím konaním porušil ustanovenie , . Inšpektor nariadil odporkyni zistené nedostatky odstrániť.

Odporkyňa sa listom zo dňa 9.10.2012 vyjadrila k protokolu o výsledku šetrenia s tým, že osobný príplatok v sume 120 eur bol navrhovateľke odporkyňou priznaný výlučne z dôvodu a za účelom naplnenia dojednania obsiahnutého v bode č. 4 pracovnej zmluvy, teda finančného ohodnotenia za upratovanie v priestoroch materskej školy. V danom období žiadny zamestnanec nemal priznaný osobný príplatok. S navrhovateľkou bola dohodnutá odmena 120 eur za upratovanie vo forme osobného príplatku. K veci žiadala odporkyňa vypočuť vtedajšiu starostku W.. X. I..

Dodatkom č. 1 zo dňa 6.11.2012 k protokolu Inšpektorát práce Trnava zotrval na svojom pôvodnom závere uvedenom v protokole zo dňa 4.10.2012 a vypočutie vtedajšej starostky nevykonal.

Navrhovateľka a odporkyňa dňa 30.10.2012 uzavreli dodatok č. 1 k pracovnej zmluve uzavretej 21.7.2010, v zmysle ktorého dňom 1.11.2012 vypustili bod č. 4 z pracovnej zmluvy.

Dňa 30.10.2012 starosta odporkyne navrhol odobratie osobného príplatku navrhovateľke od 1.11.2012, nakoľko dôvodom jeho priznania bol bod č. 4 pracovnej zmluvy a keďže dodatkom č. 1 bol tento bod z pracovnej zmluvy vypustený a na vykonávanie upratovania bude uzavretá dohoda o vykonaní práce, došlo k zmene podmienok.

Dňa 30.10.2012 odporkyňa vydala oznámenie o výške a zložení platu - kuchárka pre navrhovateľku, v zmysle ktorého s účinnosťou od 1.11.2012 určila navrhovateľke platovú tarifu v 3. platovej triede v 12. platovom stupni vo výške 367,50 eur.

Navrhovateľka k oznámeniu o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 vzniesla písomnú námietku k odňatiu osobného príplatku v sume 120 eur, ktorý jej bol dovtedy vyplácaný, pričom nepozná dôvody, ktoré viedli k jeho odňatiu.

Dňa 5.11.2012 uzavrela navrhovateľka s odporkyňou dohodu o vykonaní práce na upratovanie v materskej škole od 5.11.2012 do 30.6.2013 v rozsahu 2 hodín v pracovných dňoch od 14.30 hod do 16.30 hod s dohodnutou odmenou 3,55 eur na hodinu.

Navrhovateľke na základe pracovnej zmluvy z 4.9.2008 vznikol týmto dňom pracovný pomer u spoločnosti Tesco Stores SR, a.s., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem v období od 1.1.2010 do 31.7.2010 bol 388,36 eur mesačne.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že s bývalou starostkou odporkyne, s pani Jurčovou sa dohodli, že bude u odporkyne pracovať ako kuchárka, pričom jej uviedla aj nástupný plat podľa tabuliek, pričom ona v tom čase bola zamestnaná s priemerným čistým príjmom 380 až 400 eur mesačne, na čo jej starostka uviedla, že jej tento plat dorovná, avšak nepovedala presne o akú sumu, a s tým, aby nebola stratová a aby nešla z lepšie plateného miesta na horšie. Hlavnou činnosťou navrhovateľky bolo pracovať ako kuchárka, pričom starostka ju požiadala, aby okrem toho vykonávala aj upratovacie práce za odmenu 100 eur a po krátkom čase navrhla v rámci rokovaní odmenu 120 eur. Túto dohodu spísali ihneď vo forme pracovnej zmluvy, ktorú podpísali 21.07.2010 s nástupom do práce od 01.09.2010. Navrhovateľka potom dala výpoveď v predchádzajúcom zamestnaní. Platový výmer z 31.08.2010 jej nikto nedal, až 01.12.2011 videla platový výmer a tento jej bol aj odovzdaný. Dovtedy nevedela o presnom zložení platu. Hoci dostávala výplatné pásky, kde bol uvedený tarifný plat a ostatné platby, tomuto nerozumela a nevedela si to z nich vyrátať, preto zo začiatku výšku platu nerozporovala. Po obdržaní platového výmeru sa radila so svojim zástupcom a ten jej povedal, že by jej mal byť osobný príplatok doplatený, nakoľko platby sa týkali dvoch rozdielnych činností. V marci 2012 sa prvý krát písomne obrátila na odporkyňu zo žiadosťou o doplatenie osobného príplatku a následne medzi nimi prebehla písomná komunikácia. Navrhovateľka sa obrátila aj na inšpektorát práce. V súčasnosti je naďalej zamestnaná u odporcu na základe pôvodnej pracovnej zmluvy s dodatkom č. 1 z 31.10.2012. Dňa 30.10.2012 bolo navrhovateľke oznámené nové zloženie platu a 5.11.2012 s odporkyňou uzavrela dohodu o vykonaní práce na upratovanie v materskej škole. Vo vzťahu k platu navrhovateľky boli medzičasom vydané ďalšie oznámenia o výške a zložení platu.

Navrhovateľka doplnila, že osobný príplatok jej bol priznaný asi preto, že prácu vykonávala dobre. Než 1.9.2010 nastúpila k odporkyni, pracovala dva roky v Tescu, predtým rok u odporkyne v materskej škole na dobu určitú, predtým šesť rokov opatrovala jej mamu a ešte predtým pracovala v materskej škole 21 rokov.

Pracovné úlohy navrhovateľke ako kuchárke zadávala pani V. a ako upratovačke pani Š., ktoré boli aj jej nadriadenými pre danú prácu. Starosta odporkyne jej žiadne úlohy nezadával. Mzdu jej určovala ekonómka pani I.. Ohľadom platových výmerov sa obrátila len na starostu.

Navrhovateľka doposiaľ žiadne napomenutie nedostala. V roku 2011, 2012 a 2013 dostala finančnú odmenu. Čistý príjem u odporkyne mala navrhovateľka asi o 18 až 20 eur vyšší ako keď pracovala v Tescu.

Zástupca navrhovateľky uviedol, že nie je možné, aby zamestnávateľ dojednané upratovanie v priestoroch materskej školy posudzoval ako vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce kuchárky a dohodnutú odmenu 120 eur priznal zamestnancovi ako osobný príplatok. Argument odporkyne, že vyplácal odmenu za upratovanie vo forme osobného príplatku, nemožno akceptovať, nakoľko osobný príplatok je súčasťou funkčného platu. Zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že právne úkony treba vykladať nie len podľa ich jazykového vyjadrenia, ale predovšetkým podľa vôle strán právneho úkonu ako aj účelu, ktorý týmto právnym úkonom strany sledovali. Navrhovateľka sa so starostkou odporkyne dohodla, že za prácu kuchárky jej vypočíta plat v porovnateľnej výške s platom v Tescu a k tomu jej bude vyplatená odmena za upratovanie 120 eur. Zamestnávateľ môže už pri uzatváraní pracovnej zmluvy priznať vo výnimočných prípadoch osobný príplatok napríklad ak zamestnanec u zamestnávateľa predtým pracoval a zamestnávateľ pozná jeho kvality. Navrhovateľka pre odporkyňu pracovala 21 rokov, pričom poslednú pracovnú zmluvu mala z roku 2007. Pracovnú zmluvu pre navrhovateľku pripravila odporkyňa, preto pochybnosti pri vykladaní pojmov v nej použitých treba brať na ťarchu odporkyne. Navrhovateľke nebolo oznámenie o výške a zložení platu z 31.8.2010 doručené, preto sa navrhovateľka skôr nedomáhala doplatenia rozdielu v plate.

K odňatiu osobného príplatku zástupca navrhovateľky uviedol, že sám starosta navrhol a následne rozhodol o odobratí osobného príplatku oznámením o výške a zložení platu z 30.10.2012, pričom priamym nadriadeným navrhovateľky je vedúca školskej jedálne pani Fajnorová.

Starosta odporkyne vo výpovedi uviedol, že dňa 28.12.2010 nastúpil do funkcie, pričom spočiatku neriešil platové pomery zamestnancov. Osobný príplatok u odporkyne nemá ani riaditeľka materskej školy ani učiteľky. Starosta nevedel, že navrhovateľke nebol doručený platobný výmer. Navrhovateľka si mohla z výplatnej pásky vypočítať, koľko mala mať príjem a nie je pravdepodobné, že by si 13 mesiacov nevšimla, že dostáva o 120 eur mesačne v hrubom menej. Okrem toho je navrhovateľka zaradená do vyššej platovej triedy ako jej patrí. Upratovanie navrhovateľka vykonávala v rámci dohodnutej pracovnej doby.

Z pracovnej zmluvy navrhovateľky bol vypustený bod 4 z dôvodu, aby sa predišlo prípadným ďalším sporom.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že so závermi Inšpektorátu práce Trnava vyjadrenými v protokole a jeho dodatku nesúhlasia a pre súd nemôžu byť tieto závery záväzné, nakoľko spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahoch sú príslušné rozhodovať súdy. Medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo pri uzatváraní pracovnej zmluvy k dohode o výške platu kuchárky v zmysle tabuľky stupnice platových taríf podľa platových tried a platových stupňov v a súčasne k dohode o odmene 120 eur za upratovanie, ktoré navrhovateľka vykonávala v rámci určenej pracovnej doby. V pracovnej zmluve bola dohodnutá odmena 120 eur za upratovanie k platu určenému výmerom, však v pracovnej zmluve nebolo uvedené ani medzi účastníkmi dohodnuté, že odmena bude vyplácaná k funkčnému platu. V pracovnej zmluve nebolo bližšie špecifikované k akému platu, či funkčnému, či tarifnému bola odmena za upratovanie dohodnutá.

K nároku navrhovateľky na doplatenie osobného príplatku od 1.11.2012 právna zástupkyňa uviedla, že osobný príplatok je nenárokovou časťou platu a rozhodnutie o osobnom príplatku je plne v kompetencii zamestnávateľa. Odporkyňa ako zamestnávateľ s účinnosťou od 1.11.2012 oznámením o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 rozhodla o odobratí osobného príplatku navrhovateľke v súlade so .

Svedkyňa W.. X. I. vo výpovedi uviedla, že pôsobila ako starostka odporkyne. V roku 2010 v materskej škole riešili potrebu zabezpečenia jej prevádzky, nakoľko sa tam často menili zamestnanci a s riaditeľkou pani Y. sa dohodli, že oslovia navrhovateľku, ktorá už pred tým v roku 2007 v materskej škole pracovala na dobu určitú jeden rok. Presne si už nepamätá ako kontaktovali navrhovateľku, ale v lete 2010 sa

s navrhovateľkou dohodla, že nastúpi do materskej školy od septembra 2010, pričom v tom čase bola navrhovateľka zamestnaná a musela dať výpoveď. V rámci rokovania sa dohodli, že navrhovateľka bude robiť kuchárku a súčasne aj upratovať v rámci pracovného pomeru, nakoľko nechcela upratovanie dohodnúť osobitne napríklad formou dohody o vykonaní práce. Súčasne starostka chcela redukovať počet zamestnancov, nakoľko sa znížil počet detí v materskej škole, preto chcela miesto kuchárky a upratovačky obsadiť jednou osobou, keďže sa znížil objem ich práce. Pri rokovaní si dohodli aj výšku tarifného platu, ktorý je závislý podľa tabuliek a podľa zaradení do príslušnej triedy, a v rámci pracovnej zmluvy si dohodli aj odmenu za upratovanie. S navrhovateľkou nebol pri rokovaní dohodnutý osobný príplatok, tento zamestnancom priznávali vždy až po 3 mesiacoch od vzniku pracovného pomeru.

Svedkyňa doplnila, že pri príprave oznámenia o výške a zložení funkčného platu z 31.8.2010 mala v počítači určitý vzor, do ktorého vpísala dohodnutú odmenu za upratovanie do položky osobný príplatok, pričom v jej úmysle nebolo osobitne priznať navrhovateľke osobný príplatok, nakoľko tento sa prvý krát priznáva až po troch mesiacoch. S navrhovateľkou bolo dohodnuté, že za prácu kuchárky bude poberať tarifný plat podľa platovej triedy, ktorá sa mení a za upratovanie bude mať fixnú odmenu tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Navrhovateľka bola pri uzatváraní pracovnej zmluvy oboznámená s výškou platu a už pri dohadovaní o výške odmeny za upratovanie táto bola prispôsobená výške tabuľkového platu, avšak nevie, či bola navrhovateľke uvedená presná výška tarifného platu. Navrhovateľka si počas jej funkčného obdobia nenárokovala na doplatenie žiadnej sumy ani nenamietala údaje uvedené vo výplatnej páske. Vo vzťahu k navrhovateľke nebol podaný návrh na priznanie osobného príplatku.

Svedkyňa C.. N. Y. vo výpovedi uviedla, že navrhovateľku pozná ako bývalú kolegyňu, nakoľko bola u odporkyne zamestnaná. Najskôr pôsobila ako učiteľka, neskôr ako riaditeľka v materskej škole. S prácou kuchárky v materskej škole nebola spokojná a poznala navrhovateľku, ktorá dobre varila, a bola milá k deťom, preto aj starostke navrhla, že by na túto pozíciu oslovili navrhovateľku. Pamätá si, že navrhovateľku oslovila, či by mala záujem pracovať ako kuchárka v materskej škole a táto po rozmyslení uviedla, že s tým súhlasí, hoci mala prácu v Tescu, avšak pri tomto pracovnom pomere mala prácu v mieste bydliska. Navrhovateľka mala robiť kuchárku na plný úväzok a mala aj upratovať, ale nevie na aký úväzok. Ohľadom obsadenia miesta kuchárky, sa rozprávala zo starostkou, ktorá uviedla, že pre nedostatok finančných prostriedkov budú obsadzovať miesto kuchárky aj upratovačky jedným zamestnancom a keď oslovila ohľadom tohto navrhovateľku, tá s tým súhlasila. O plate sa s navrhovateľkou nerozprávala.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa (ďalej len ), pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa , zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa , až d) , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa , o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú obce.

Podľa , zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

Podľa , zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v . Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Podľa , o priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v priebehu konania zobrala svoj návrh v časti o uloženie povinnosti odporkyni zrušiť Oznámenie o výške a zložení platu zo dňa 30.10.2012 späť, súd v zmysle so súhlasom odporkyne, konanie v tejto časti zastavil.

Z vykonaného dokazovania ohľadom ďalších dvoch nárokov navrhovateľky súd vyvodil právny záver, že tieto nároky nie sú dôvodné.

Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy 2.691,47 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny dohodnutej podľa pracovnej zmluvy z 21.7.2010. Vo vzťahu k tomuto nároku navrhovateľky mal súd preukázané, že pracovná zmluva medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola uzavretá dňa 21.7.2010, čomu uvedený deň predchádzala dohoda medzi W.. X. I., vtedajšou starostkou obce Prašník ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnankyňou o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, ktorou sa zakladal pracovný pomer navrhovateľky u odporkyne. Uvedeného rokovania nebol nikto okrem starostky a navrhovateľky prítomný. Z výpovede svedkyne C.. N. Y. mal súd preukázané, že navrhovateľku oslovila s tým, či by mala záujem o miesto kuchárky a súčasne upratovačky v materskej škole, avšak s navrhovateľkou o konkrétnych pracovných podmienkach nehovorili. Navrhovateľka napriek tomu, že mala v tom čase prácu v Tescu túto ponuku zvažovala, najmä s ohľadom na skutočnosť, že išlo o prácu v mieste bydliska.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že sa so starostkou odporkyne dohodla, že za prácu kuchárky jej vypočíta plat v porovnateľnej výške s platom v Tescu, kde vtedy dosahovala priemerný čistý plat okolo 400 eur a k tomu jej bude vyplatená odmena za upratovanie 120 eur, pričom osobný príplatok bol navrhovateľke určený práve na dorovnanie k platu v predchádzajúcom zamestnaní a zamestnávateľ jej ho mohol určiť, lebo v tom čase poznal jej pracovné kvality, nakoľko u obce už pracovala. Tieto navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neboli potvrdené žiadnymi inými vo veci vykonanými dôkazmi a ohľadom týchto tvrdení navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Naopak z výpovede W.. X. I., vtedajšej starostky obce Prašník vyplynulo, že pre znížený počet detí v materskej škole sa rozhodli miesto kuchárky a upratovačky obsadiť len jedným zamestnancom, ktorý by znížený objem práce zvládal. V rámci rokovania sa starostka obce s navrhovateľkou dohodla, že navrhovateľka bude robiť kuchárku a súčasne aj upratovať v rámci pracovného pomeru, pričom za prácu kuchárky jej mal byť vyplácaný tarifný plat závislý o príslušných tabuliek v zákone a za upratovanie si dohodli odmenu v sume 120 eur mesačne, čo aj upravili v bode č. 4 pracovnej zmluvy. Starostka uviedla, že pri rokovaní nebol s navrhovateľkou

dohodnutý osobný príplatok, nakoľko tento priznávali zamestnancom až po 3 mesiacoch. Skutočnosť, že v oznámení o výške a zložení platu z 31.8.2010 starostka uviedla osobný príplatok v sume 120 eur, vysvetlila tým, že pri príprave tohto oznámenia mala v počítači určitý vzor, do ktorého vpísala dohodnutú odmenu za upratovanie do položky osobný príplatok, pričom v jej úmysle nebolo osobitne priznať navrhovateľke osobný príplatok. Ani listinné doklady nepreukazujú navrhovateľkine tvrdenia ohľadom dohody o mzdových podmienkach v čase uzatvárania pracovnej zmluvy. Okrem toho ak by bola navrhovateľka presvedčená, že si dohaduje mzdu za pozíciu kuchárky tak, aby mala obdobný plat v čistom ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, musela by ihneď pri prvej výplate zistiť, že s ohľadom na dohodnutú odmenu za upratovanie 120 eur mesačne, by mal byť jej čistý príjem takmer o 100 eur vyšší ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, keďže v Tescu dosahovala čistý príjem okolo 388 eur mesačne a u odporkyne okolo 400 eur mesačne, čo je len o 12 eur viac. Uvedená skutočnosť skôr preukazuje okolnosť, že medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu došlo k dohode o výške mzdy s ohľadom na tarifný tabuľkový plat kuchárky a odmeny za upratovanie tak, aby súčet týchto súm predstavoval pre navrhovateľku čistú mzdu v porovnateľnej výške ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, čo podporuje aj skutočnosť, že obe pracovné pozície mala navrhovateľka vykonávať v rámci jedného pracovného úväzku a základného pracovného času.

Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, pričom na jej platnosť musia byť splnené tak kritéria ustanovené špeciálnym právnym predpisom (), ako aj kritériá ustanovené na platnosť právneho úkonu všeobecne (). V zmysle musí platne uzavretá pracovná zmluva obsahovať predpísané podstatné náležitosti, teda deň nástupu do práce, druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky, pričom v zmysle musí byť takýto právny úkon aj určitý a zrozumiteľný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami k určitej a zrozumiteľnej dohode o mzdových podmienkach, nakoľko tvrdenia navrhovateľky ohľadom ňou uvádzanej formy dohody z vykonaného dokazovania potvrdené neboli. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdených skutočností vzťahujúcich sa k dohode zmluvných strán pracovnoprávneho vzťahu o mzdových podmienkach. Z výpovedí svedkov aj z listinných dokladov vyplýva, že ohľadom mzdových podmienok došlo medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu k dohode o výške mzdy navrhovateľky z daného pracovného pomeru, čo zahŕňalo tak prácu kuchárky ako aj upratovačky, v porovnateľnej sume so mzdou u predchádzajúceho zamestnávateľa, čo v konečnom dôsledku preukazuje okolnosť, že navrhovateľka predmetnú prácu zvažovala, nakoľko bola v mieste jej bydliska a pri obdobnom príme ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, bola pre ňu táto práca výhodnejšia, i keď vykonávala dva druhy práce. Súd v danom prípade vykladal prejav vôle účastníkov pracovnoprávneho vzťahu tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom. Aj z logického posúdenia priebehu dohody o mzdových podmienkach vyplýva, že cieľom odporkyne ako zamestnávateľa, bolo presvedčiť navrhovateľku, aby ponúknutú prácu prijala aj za cenu určenia jej mzdy v porovnateľnej výške ako mala u predchádzajúceho zamestnávateľa, a teda navýšenia tabuľkovo určeného platu, a že cieľom navrhovateľky bolo dosiahnuť, aby sa jej mzda oproti predchádzajúcemu zamestnaniu neznížila, pričom výhodou bolo miesto výkonu práce v mieste jej bydliska. Za danej situácie by nebolo ani logicky vysvetliteľné správanie odporkyne, ktorým by navrhovateľke ešte o sumu 120 eur zvyšovala príjem, najmä za situácie, že cieľom odporkyne bolo dosiahnuť úsporu pracovníkov aj mzdových prostriedkov a pozíciu kuchárky a upratovačky vzhľadom na znížený objem práce riešiť jedným pracovníkom.

K oznámeniu o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.8.2010 podpísaného vtedajšou starostkou odporkyne, ktorá s navrhovateľkou uzatvárala aj pracovnú zmluvu, treba uviesť, že ide o jednostranný právny úkon štatutárneho orgánu odporkyne, ktorý treba posudzovať nie len podľa jazykového vyjadrenia, ale predovšetkým podľa vôle toho, kto daný právny úkon urobil ako aj účelu, ktorý týmto právnym úkonom sledoval, pričom treba zohľadňovať to, že ide o jednostranný právny úkon. V tomto smere jednoznačne z výpovede svedkyne W.. X. I., vtedajšej starostky odporkyne, vyplynulo, že v jej úmysle nebolo osobitne priznať navrhovateľke osobný príplatok, ale do oznámenia o výške a zložení platu určeného aj pre účtovníčku, chcela doplniť výšku dohodnutej odmeny za upratovanie v sume 120 eur, a keďže oznámenie vyplňovala do uloženej predlohy v počítači, dohodnutú sumu za upratovanie uviedla do položky osobného príplatku. Teda tento právny úkon vtedajšej starostky treba jednoznačne vykladať s ohľadom na jej vôľu a čo týmto úkonom chcela dosiahnuť, teda pre účtovníčku odporkyne uviesť zložku dohodnutej odmeny za upratovanie v danom oznámení. Keďže ide o jednostranný právny úkon, súd pri jeho posudzovaní zohľadňoval len vôľu toho, kto tento právny úkon urobil a čo ním sledoval. Navrhovateľka pritom v konaní ani netvrdila, že by jej bol sľúbený, či dohodnutý osobný príplatok ihneď

po vzniku pracovného pomeru. Naopak svedkyňa W.. X. I. jednoznačne potvrdila, že jej vôľou nebolo priznať navrhovateľke osobný príplatok. Skutočnosť, že navrhovateľke bolo oznámenie o výške a zložení platu z 31.8.2010 doručené až v decembri 2011, je síce porušením povinností zamestnávateľa v zmysle , avšak v tom smere, že zamestnávateľ bol povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu už pri uzatvorení pracovnej zmluvy, teda 21.7.2010, keďže presná výška platu nebola v pracovnej zmluve výslovne určená, hoci z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k dohode ohľadom tejto náležitosti prišlo.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.691,47 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny za upratovanie zamietol, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odmena vo výške 120 eur mesačne bola navrhovateľke k tarifnému platu vyplácaná, hoci bola v oznámení o výške a zložení platu z 31.8.2010 označená ako osobný príplatok.

Navrhovateľka sa domáhala aj vyplatenia bezdôvodne odňatého osobného príplatku za obdobie od 1.11.2012 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania, pričom súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.3.2014 za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov pripustil rozšírenie návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke osobný príplatok za obdobie od 01.11.2012 do 28.03.2014 v sume 1.536,43 eur spolu s príslušenstvom.

Vo vzťahu k osobnému príplatku treba uviesť, že v zmysle je tento nenárokovou zložkou platu a je plne v kompetencii zamestnávateľa rozhodnúť o tom, či zamestnancovi prizná osobný príplatok alebo mu ho odníme. Ani priznaním osobného príplatku sa nezakladá nárok naň v tom smere, že by zamestnávateľ nemohol rozhodnúť o jeho znížení, či odňatí, resp. že by takéto zníženie či odňatie muselo byť podmienené neuspokojivým plnením pracovných povinností alebo by muselo byť osobitne odôvodňované nejakými skutočnosťami.

V danom prípade však s ohľadom na vykonané dokazovanie vo vzťahu k nároku navrhovateľky na doplatenie odmeny za upratovanie bolo preukázané, že vôľou zamestnávateľa nebolo oznámením o výške a zložení platu z 31.8.2010 rozhodnúť o priznaní osobného príplatku navrhovateľke, ale do oznámenia zapracovať dohodnutú odmenu za upratovanie 120 eur mesačne, pričom neexistuje ani písomný návrh príslušného vedúceho zamestnanca na priznanie osobného príplatku navrhovateľke. Okrem toho starostka obce potvrdila, že najskôr sa osobný príplatok zamestnancom priznával po 3 mesiacoch a hoci navrhovateľka už u obce pracovala, ani sama netvrdila, že jej bol zo strany zamestnávateľa sľúbený osobný príplatok ihneď od vzniku pracovného pomeru. Písomnosť zo dňa 30.10.2012, ktorou starosta odporkyne navrhol odobratie osobného príplatku navrhovateľke od 1.11.2012, nakoľko dôvodom jeho priznania bol bod č. 4 pracovnej zmluvy, pričom dodatkom č. 1 bol tento bod z pracovnej zmluvy vypustený a na vykonávanie upratovania bude uzavretá dohoda o vykonaní práce, čím došlo k zmene podmienok, nemožno s ohľadom na vykonané dokazovanie považovať za písomný návrh vedúceho zamestnanca na odobratie osobného príplatku v zmysle , nakoľko o priznaní osobného príplatku nebolo ani rozhodnuté. Túto písomnosť možno považovať za oznámenie, resp. vysvetlenie toho, prečo nebude od 1.11.2012 navrhovateľke suma 120 eur vyplácaná, pričom týmto dôvodom bolo uzavretie dodatku č. 1 k pracovnej zmluve dňa 30.10.2012, v zmysle ktorého dňom 1.11.2012 vypustili bod č. 4 z pracovnej zmluvy, kde práve bola dohodnutá odmena za upratovanie. Navrhovateľka u odporkyne zostala v pracovnom pomere v pozícii kuchárky, pričom ohľadom upratovania účastníci uzavreli dňa 5.11.2012 dohodu o vykonaní práce s dohodnutou odmenou 3,55 eur za hodinu v rozsahu práce 2 hodín v pracovných dňoch. V danom prípade nemožno ani hovoriť o odobraní osobného príplatku, nakoľko nevyplácanie sumy 120 eur od 1.11.2012 k tarifnému platu bolo spojené s vypustením dodatku č. 4 pracovnej zmluvy z 21.7.2010.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.536,43 eur s príslušenstvom z titulu nevyplateného osobného príplatku od 1.11.2012 do 28.3.2014 zamietol, nakoľko osobný príplatok navrhovateľke nebol priznaný ani od 1.9.2010, preto jej ani nevzniklo právo na jeho vyplatenie za žalované obdobie. Okrem toho ako súd uviedol, na osobný príplatok nie je právny nárok a je na rozhodnutí zamestnávateľa či ho prizná či odoberie. Nárok na vyplatenie osobného príplatku by vznikol, keby bolo rozhodnuté o jeho priznaní, ale nebol by vyplácaný, a to až do doby, kedy by o odobratí osobného príplatku nerozhodol zamestnávateľ.

Ďalej si súd dovoľuje poukázať, že závermi prijatými v protokole Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 4.10.2012 a v jeho dodatku č. 1 zo dňa 6.11.2012 sa súd osobitne nezaoberal, nakoľko výsledkami šetrenia nie je súd viazaný. Okrem toho v zmysle spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy a v danej veci mal súd k dispozícii rovnaké podklady, ktoré podľa výsledkov vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil.

Súd na záver uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a odporkyni, ktorá si trovy konania uplatnila a tieto v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku aj vyčíslila, pričom mala vo veci plný úspech, priznal súd náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslila právna zástupca odporkyne v celkovej sume 960,56 eur, z ktorej jej súd priznal sumu 893,33 eur.

Právna zástupkyňa odporkyne určila tarifnú odmenu za úkony vykonané do 28.3.2014 z výšky peňažného plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb, teda zo žalovanej sumy nevyplatenej odmeny 2.691,47 eur a žalovaných úrokov z omeškania do 28.2.2013 v sume 301,89 eur, čo je spolu suma 2.993,36 eur, pričom výška odmeny by bola 121,17 eur, a zo žalovanej sumy nevyplateného osobného príplatku od 1.11.2012 do 11.2.2013 vo výške 302,36 eur a žalovaných úrokov z omeškania do 28.2.2013 vo výške 3,26 eur, čo je spolu 305,62 eur, pričom výška odmeny by bola 24,90 eur. Za úkony vykonané od 28.3.2014 právna zástupkyňa odporkyne určila tarifnú odmenu zo žalovanej sumy nevyplateného osobného príplatku po rozšírení návrhu vo výške 1.536,43 eur a žalovaných úrokov z omeškania vo výške 56,73 eur, čo je spolu 1.593,16 eur, pričom výška odmeny by bola 71,37 eur.

S poukazom na ustanovenie Vyhlášky MS SR č. sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, pričom odmena sa určí z peňažnej pohľadávky, čo je v danom prípade suma 2.691,47 eur pri nároku z nevyplatenej odmeny a suma 302,36 eur pri nároku z nevyplateného osobného príplatku do 28.3.2014 a suma 1.536,43 eur od 28.3.2014, pričom citovaná vyhláška neustanovuje, že sa tarifná odmena určuje aj z príslušenstva pohľadávky, preto súd priznal odmenu len z výšky pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

Tarifná odmena bola určená z predmetu sporu v zmysle , Vyhlášky MS SR č. do 28.3.2014 v sume 119,51 eur (odmena 111,21 eur z hodnoty 2.691,47 eur + 8,30 eur, čo je 1/3 z 24,90 eur z hodnoty 302,36 eur) a od 28.3.2014 v sume 135 eur (odmena 111,21 eur z hodnoty 2.691,47 eur + 23,79 eur, čo je 1/3 z 71,37 eur z hodnoty 1.536,43 eur).

Súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 893,33 eur za úkony právnej služby vykonané v zmysle , , Vyhlášky MS SR č. v sume 829,93 eur (dňa 7.10.2013 prevzatie a príprava zastúpenia á 119,51 eur, dňa 28.10.2013 písomné vyjadrenie k žalobe á 119,51 eur, dňa 29.10.2013 účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez pojednávania á 29,88 eur, dňa 13.12.2013 účasť na pojednávaní á 119,51 eur, dňa 4.3.2014 písomné vyjadrenie k veci samej k stanovisku zástupcu navrhovateľky á 119,51 eur, dňa 4.3.2014 účasť na pojednávaní á 119,51 eur, dňa 28.3.2014 účasť na pojednávaní á 135 eur a dňa 17.6.2014 účasť na pojednávaní, kde bol len vyhlásený rozsudok á 67,50 eur) a za režijný paušál v zmysle Vyhlášky MS SR č. v sume 63,40 eur (4 úkony v roku 2013 á 7,81 eur a 4 úkony v roku 2014 á 8,04 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )