Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-1022-2011.pdf
PDF · 81.21 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/1022/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: W.. M. Q. I.. XX.XX.XXXX, T. X, XXX XX G., zast. O. Q., I. K. XX/A, XXX XX G. proti povinnému: R.. Y. Q., I.. XX.XX.XXXX, V.. M. XX, XXX XX G., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavol Holík, so sídlom Horné Bašty 12, 917 01 Trnava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné za obdobie od októbra 2011 do novembra 2011 vo výške 270 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 134495 zo dňa 30.11.2011 bol súdny exekútor Ing. Mgr. Ivan Ružička so sídlom Horné Bašty 12, 917 01 Trnava poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č. k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009.
Súdny exekútor Ing. Mgr. Ivan Ružička bol dňa 29.03.2012 odvolaný z funkcie a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Pavol Holík.
Povinný dňa 26.03.2014 podal osobne na tunajší súd Návrh na zastavenie exekúcie. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že za obdobie od 04.10.2011 do 30.11.2012 mu vznikol preplatok na výživnom, nakoľko platil 30 EUR mesačne a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/278/2011-310 zo dňa 15.11.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 mu bolo určené platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré do nedoplatku nezapočítal a vyplatil matke maloletého 360 EUR hneď deň po doručení rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom. Z obsahu spisu 20P/278/2011 a z vyjadrení matky maloletého oprávneného na pojednávaní a tiež z návrhu na exekúciu a aj z rozsudkov 20P/278/2011-310 a 26CoP/18/2013-436 vyplýva, že v období od 04.10.2011 do 01.12.2012 platil 30 EUR mesačne, od 01.12.2012 do 01.03.2014 platil 100 EUR mesačne a 25.03.2014 zaplatil mimo exekúcie 360 EUR doplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 01.03.2014 a za marec 2014 už zaplatil 130 EUR, nakoľko to bolo už po vyhlásení rozsudku 26CoP/18/2013-436.
V súčasnosti nemá žiadne podlžnosti na výživnom a žiada exekúciu zastaviť, nakoľko bola nariedená na základe rozsudku, ktorý bol zmenený ku dňu, ktorý predchádza dňu vydania poverenia na exekúciu v prejednávanej veci, teda rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. Ako dôkaz povinný doložil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014, ktorým krajský súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Trnava 20P/278/2011-310 zo dňa 15.11.2013 tak, že výživné povinného znížil zo sumy 150 EUR mesačne od 04.10.2011 do 30.11.2012 na sumu predstavujúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od 01.12.2012 do 28.02.2013 na sumu 100 EUR mesačne a od 01.03.2013 naďalej na sumu 130 EUR mesačne. Týmto
rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009 v časti výšky výživného.
V zmysle § 57 ods. 1 z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd preskúmal návrh na zastavenie povinného a spisový materiál a zaujal nasledovné stanovisko:
Exekučným titulom rozhodnutím Okresného súdu v Trnave č. k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009 bola povinnému určená povinnosť prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou 150 EUR mesačne.
Povinný podal dňa 01.06.2011 návrh na zníženie výživného na maloletého oprávneného. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20P/278/2011. Povinný sa v konaní o znížení výživného domáhal rozhodnutia, ktorým bude jeho vyživovacia povinnosť znížená od 04.10.2011 do 01.12.2012 na sumu 30 EUR a od 01.12.2012 na sumu 100 EUR mesačne.
Dňa 25.11.2013 povinný doložil do spisu rozhodnutie Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 20P/278/2011-310 zo dňa 15.11.2013, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletého oprávneného za obdobie od 04.10.2011 do 30.11.2012 na sumu, ktorá predstavovala 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a od 01.12.2012 na sumu 100 EUR mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Krajský súd v Trnave rozhodnutím č.k. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 zmenil rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 20P/278/2011-310 zo dňa 15.11.2013 tak, že výživné povinného znížil zo sumy 150 EUR mesačne od 04.10.2011 do 30.11.2012 na sumu predstavujúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od 01.12.2012 do 28.02.2013 na sumu 100 EUR mesačne a od 01.03.2013 naďalej na sumu 130 EUR mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2014. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného
súdu Trnava č.k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009 v časti výšky výživného, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.
Súd sa v tomto exekučnom konaní zaoberal iba dlžným výživným za obdobie od októbra 2011 do novembra 2011, pretože iba toto predstavuje pohľadávku v tomto exekučnom konaní.
Exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27C/256/2009-55 zo dňa 07.12.2009, bol zmenený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014, tak že výživné povinného znížil zo sumy 150 EUR mesačne od 04.10.2011 do 30.11.2012 na sumu predstavujúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Povinný doložil súdu výpisy z účtu, ktoré preukazujú, že dňa 19.10.2011 zaplatil maloletému oprávnenému výživné za mesiac október 2011 vo výške 30 EUR a dňa 21.11.2011 výživné za mesiac november 2011 vo výške 30 EUR, čo predstavovalo 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa za uvedené obdobie, to znamená, že v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoP/18/2013-436 zo dňa 04.03.2014 povinný nemá žiadne nedoplatky na dlžnom výživnom za obdobie od októbra 2011 do novembra 2011.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
V zmysle § 58 ods. 1 súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu teda ex offo. Súd má za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.). Keďže v tomto prípade povinný dňa 19.10.2011 a 21.11.2011 uhradil pohľadávku maloletému oprávnenému, v predmetnej exekúcii teda došlo k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá exekúcia a preto v exekúcii nemožno pokračovať.
Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd po posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný a exekúciu zastavil.
Povinný doručil dňa 03.02.2012 podanie, v ktorom podal návrh na odklad exekúcie, námietky proti predbežným trovám exekúcie a žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. O námietkach proti predbežným trovám exekúcie nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Súd považuje v štádiu zastavenia exekučného konania rozhodovanie o námietkach proti predbežným trovám za neúčelné, pretože bude rozhodovať o konečných trovách exekúcie pri zastavení exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
S ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).